Výber Babia hora – Babia Góra – Diablak
Viete, ktoré je tretie najvyššie pohorie na Slovensku? No predsa Oravské Beskydy a ich najvyšší vrch je Babia hora (1725,4 m). Babia hora, to je Pani Hora – vysoká, rozložitá, mohutná, majestátna, neprehliadnuteľná – jednoducho Kráľovná Beskýd!
- Pohoria
- Oravské Beskydy (CHKO Horná Orava)
- Doprava
- Oravská Polhora (bus)
Sihelné (bus)
Slaná voda (parkovisko pri chate)
- SHOCart mapy
-
» č.1086 Oravská Magura (1:50.000)
- Nadmorská výška
- 1725,4 m n. m.
- GPS súradnice
-
šírka: 49.57317 ° SŠ
dĺžka: 19.52947 ° VD
» Mapa
- Voda
- prameň Głodna Woda, prameň pri Rabčickej útulni
- Dalšie info
- https://chkohornaorava.sopsr.sk
Oravské Beskydy sú flyšové pohorie budované treťohornými pieskovcami a ílovcami. Oblasť bola v treťohorách dnom mora a striedavo sa tu usadzovali vrstvy piesku a ílov. Občas sa ešte nespevnené sedimenty „kĺzali“ a tak sa vrstvy premiešali. Následné alpínske vrásnenie pôsobilo, že nespevnené vrstvy sa opäť vrásnili a spevnené pieskovcové lavice sa rozlámali. A aj laik si môže všimnúť v zárezoch ciest, v lomoch alebo aj v potokoch striedajúce sa a vrásnením pokrivené jednotlivé vrstvy pieskovcov a ílovcov.
Flyšové horniny majú nízku priepustnosť vody, čo je príčinou častých zosuvov pôdy a povodní. V každej depresii sa dlhodobo drží voda, a preto je tu mnoho mokradí a rašelinísk. Na Orave je najvyšší počet rašelinísk na našom území.
Flyšové horniny zvetrávajú pomerne ľahko, ale pieskovce sú odolnejšie ako ílovce. Povrch Beskýd je pomerne mäkko modelovaný, len tam, kde je prevaha pieskovcov, sa zachovali výraznejšie vrcholy, prípadne skaly. A práve Babia hora je budovaná prevažne pieskovcami.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Vrchol Babej hory je široká oblá plošina pokrytá pieskovcovými plochými skalami. V nižších partiách bezlesie postupne prechádza do kosodreviny a následne do smrečín. Les nižšie v podhorí je zmiešaný. Vo svahoch Babej hory sa nachádza veľmi veľa pramenísk a prameňov. Babia hora leží v CHKO Horná Orava a jej vrcholová partia patrí do NPR Babia hora. Na poľskom území sa rozprestiera Babohorský národný park (Babiogórski Park Narodowy, kde sa platí vstupné.
Vrchol Babej hory
Tým, že je Babia hora široko-ďaleko najvyšším vrchom a jej vrcholová časť nie je zalesnená, poskytuje úžasné kruhové výhľady. Samozrejme, ak máte šťastie na päť dní, kedy je na Babej hore krásne počasie. Hovorí sa totiž, že na Babej hore sa 360 dní v roku „čerti ženia“ a len päť dní je krásnych. Nie je to celkom pravda, ale je fakt, že Babia hora má studenú a vlhkú klímu, často tam dujú studené severné vetry a naozaj krásnych slnečných dní tam býva poskromne.
Aj ja som pri mojej prvej návšteve zažila „čertovskú“ Babiu horu. Dole leto, všetci v kraťasoch a hore ľadový vietor, hmla, zima. Vďaka vetrisku sme však čo–to videli. Silný vietor hnal neskutočnou rýchlosťou oblaky i hmlové chuchvalce, a tak vždy na pár sekúnd sa ukázala nádherná krajina. Ďalšie dve návštevy sme trafili do „piatich“ krásnych dní.
Babia hora nepatrí len Slovensku (historicky leží na Orave), ale delíme sa o ňu s Poľskom. Cez vrchol prechádza slovensko–poľská hranica a na vrchole stretnete hlavne Poliakov. Tí Babiu horu milujú!
A čo ešte nájdeme na vrchole? Samozrejme smerovník, ďalej je tu pamätník pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý na Babiu horu niekoľkokrát vystúpil, kríž, na poľskej strane Habsburgov obelisk, vetrolam z pieskovcových skál, za ktorými sa dá aspoň trochu ukryť pred vetriskom a samozrejme úžasné výhľady.
Turistické trasy
Zo slovenskej strany vedú na vrchol dve trasy a z poľskej štyri. Vďaka Schengenskej dohode si však slovenský turista môže bez problémov zvoliť výstup aj z poľskej strany. Šesť trás je dosť veľký výber, aby si každý našiel trasu, ktorá mu bude vyhovovať. Slovenské trasy sú dlhšie a s vyšším prevýšením, ale pri dostatočnej časovej rezerve a dobrom počasí je okruh z Oravskej Polhory (resp. Slanej vody) cez Malú Babiu horu, Babiu horu a Hviezdoslavovu horáreň turistickým zážitkom.
Turistickou lahôdkou je okruh z Lipnického sedla (Przełęcz Krowiarki) cez Akademický chodník (Perć Akademików), Babiu horu a zostupom cez Sokolicu.
Nie sú tu uzávery, takže chodníky sú prístupné po celý rok, ale treba počítať s tým, že oravská zima je naozaj krutá a výstup na Babiu horu v zime je len pre skúsených a hlavne dobre fyzicky pripravených turistov.
Babia hora je dosť vzdialená od civilizácie, preto si treba trasu dobre časovo naplánovať, rátať s náhlymi zmenami počasia (pribaliť pršiplášť, vetrovku), mať so sebou jedlo, vodu a rátať s veľkým prevýšením!
Oravská Polhora – Babia hora (cez Malú Babiu horu)
13,8 km, 4:50 h, prevýšenie 1194 m 
Žiaľ, linkový autobus na Slanú vodu dávno nezachádza, ale pokiaľ máte auto alebo prídete zájazdovým autobusom, môžete trasu začať na Slanej vode, čo je o 2,6 km kratšie a ušetríte 40 minút času a 95 výškových metrov.
Trasou nás bude celý čas sprevádzať červená značka. Z Oravskej Polhory nás vedie značka výhľadovým terénom, no asfaltovou cestou. Asi v tretine cesty nás môže pristaviť 16 metrov vysoká rozhľadňa Trchovnica. Na Slanej vode je zase lákadlom otvorená rovnomenná chata, ale tam sa zastavme radšej až pri zostupe. Za Slanou vodou opúšťame civilizáciu a kráčame oravskou prírodou. Sprevádzať nás bude horský potok Vonžovec, ktorý párkrát prekonáme mostíkom. Rázcestník Vonžovec hovorí, že sa k nám pridáva modrá značka od Hájnikovej horárne, aby nás pri ďalšom rázcestníku Pod Borkom opustila a smerovala do Oravskej Polhory, Píla. Trasu teda môžeme začať aj v Oravskej Polhore a na rázcestí Pod Borkom sa napojiť na červenú značku.
Stúpanie dolinou je pomerne mierne až po smerovník Borsučie. Odtiaľto sa stúpanie stáva strmším a spestrovať nám ho budú výhľady z polianok a žiaľ aj z polomov či rúbaní. Asi po hodine vystúpime nad pásmo lesa a hoľou, pomedzi ostrovčeky kosodreviny vystúpime na Malú Babiu horu. Odtiaľto nás čaká takmer trojkilometrový úsek pekným výhľadovým hrebeňom na vrchol Babej hory.
Oravská Polhora – Babia hora (cez Hviezdoslavovu horáreň)
- Vzdialenosť
- 17 km
- Prevýšenie
- +970 m stúpanie, -970 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- leto 2006
- Pohoria
- Oravské Beskydy
- Voda
-
- Chata Slaná voda, pri Hviezdoslavovaej horárni, pod vrcholom pri zrube
- Nocovanie
- možne je na chate Slaná voda, v Oravskej Polhore, my sme spali za horárňou
- Doprava
- autobusom do Oravskej Polhory
- SHOCart mapy
- VKÚ: 1:50 000 č. 102
Ako pri predchádzajúcej trase, ak neprídeme na Slanú vodu autom alebo zájazdovým autobusom, musíme si 2,6 km sem vyšliapať po červenej značke. Zo Slanej vody kráčame žltou značkou Hviezdoslavou alejou. Žiaľ, cesta je rozbitá a ani aleja už nie je, čo bývala. Pokiaľ chceme začať trasu v Oravskej Polhore, tak na Pasekách sa pripojíme na žltú značku, ktorou kráčame k Hviezdoslavovej hájovni.
Na lúke za horárňou nás môže pristaviť malá drevená rozhľadňa (Rozhľadňa pri Hviezdoslavovej horárni). Môže, ale nemusí, lebo z nej nie je vidieť oveľa viac ako zo samotnej lúky. Chodník ďalej stúpa k Šťavinám a striedajú sa tu strmšie úseky s miernejšími. Na Šťavinách nám možno dobre padne chvíľu si oddýchnuť v altánku alebo vyjsť na rozhľadňu, ktorá sa podobá vežičke pri horárni. Od Šťavín ideme neustálym a pomerne strmým stúpaním až na Babiu horu. Najskôr kráčame riedkym lesom, potom pomedzi kosodrevinu a záverečný úsek je hôľnym terénom s peknými výhľadmi. Cestou máme možnosť si oddýchnuť na odpočívadle pri Diablovom stole, neskôr pri studničke pod Babou horou (tu sa odpája zimná trasa na hrebeň do Ľadového sedla / Przełęcz Lodowa) a tesne pred hôľnou časťou nás môže prichýliť Rabčická búda.
Przywarówka – Babia hora
4,7 km, 2:25 h, prevýšenie 843 m 
Trasa je asi najmenej využívaná zo všetkých výstupových trás na Babiu horu. Začína v oravskej osade Veľkej Lipnice - Przywarówka, kde pri horárni je malé parkovisko. Odtiaľ ide zelená značka na Babiu horu. Väčšia časť trasy sa ide hustým lesom a asi v polovici trasy je prístrešok, kde sa dá oddýchnuť. Ku koncu dlhej trasy cez les nás ešte pristaví Hrob turistov z roku 1935. Za lesom nasleduje kosodrevinový úsek, ktorý postupne prechádza do záverečnej hôľnej časti. V závere prechádzame okolo ruín bývalej chaty Beskidenverein pod Babou horou (1905 - 1949), môžeme sa osviežiť pri studničke Hladná voda (Głodna Woda / Głodne Źródło) a od hrobu neznámeho vojaka len záverečný výstup na vrchol Babej hory.
Lipnické sedlo – Babia hora cez Sokolicu
- Vzdialenosť
- 16 km
- Prevýšenie
- +945 m stúpanie, -945 m klesanie
- Náročnosť
- stredná 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- leto 05.06.2010
- Pohoria
- Poľsko: Oravské Beskydy
- Voda
-
- po modrej dostatok, tu si treba spraviť i zásobu
- Doprava
- vlastné auto
- SHOCart mapy
- » č.1086 Oravská Magura (1:50.000)
Lipnické sedlo (Przełęcz Lipnicka / Polana Krowiarki) je dobrý východiskový bod aj pre Slovákov pre výstup na Babiu horu. Je tu veľké platené parkovisko, mýtnica Babohorského NP (Babiogórski Park Narodowy) a zvyšné tri trasy sa dajú začať práve tu.
Na prvú trasu sa vydáme červenou značkou. Prvú hodinu kráčame strmo lesom na Sokolicu. Na Sokolici je krásna vyhliadka s lavičkami a za Sokolicou začína kosodrevinový úsek a neskôr hôľny úsek s výhľadmi, ktoré sa každým krokom stále viac a viac otvárajú. Pokiaľ vyjde počasie, tak toto je neskutočne krásny a príjemný úsek. Chodník je dláždený plochými pieskovcovými platňami a stúpanie je príjemné. Viac ako únava spomaľuje kroky neustále sa kochanie nádhernými scenériami. Vrchol Babej hory je len čerešničkou.
Lipnické sedlo – Babia hora cez Akademický chodník
8 km, 3:00 h, prevýšenie 795 m 
Trasa je hlavne pre tých, ktorí si radi doprajú trošku adrenalínu. Z Lipnického sedla (Polana Krowiarki) nás bude viesť modrá značka pohodlne lesnou cestou, ktorá traverzuje masív Babej hory. Na rázcestí Skręt Ratowników sa odpojíme na žltú značku, Akademický chodník (Perć Akademików). Značka vedie skalnatým terénom, najskôr v miernom stúpaní, no potom nás strmšie stúpanie privedie pod skalnú stenu. Chodník cez stenu je zabezpečený kramľami a reťazami. Výstup je náročnejší a za pekného počasia vás môžu zdržať rady turistov. Tesne pod vrcholom je v skalách maličká kaplnka. Keď vyjdete na vrchol, poviete si, že to stálo za námahu. Babia hora má neuveriteľnú atmosféru a ak sa zadarí, ponúkne prekrásne výhľady.
Lipnické sedlo – Babia hora cez Markowe Szczawiny
9,7 km, 3:30 h, 795 m 
Aj táto trasa začína v Lipnickom sedle (Przełęcz Lipnicka / Polana Krowiarki). Modrá značka nás pohodlnou cestou prevedie traverzom popod Babiu horu ku chate PTTK Markowe Szczawiny. Trasa lesom je trochu dlhšia a pre tých, ktorí sa nevedia dočkať výhľadov, možno nudnejšia. Na chate je možné si zabezpečiť ubytovanie a potom je výstup na Babiu horu veľmi rýchly.
Z Marekových Ščavín (Markowe Szczawiny) nás červená značka za necelú hodinku vyvedie najskôr miernym stúpaním a pred sedlom Brána (Przełęcz Brona) trochu strmším stúpaním do sedla na štátnej hranici. Tu sa napojíme na modrú značku a spolu s ňou kráčame najskôr kúsok lesom, potom pomedzi kosodrevinu a nakoniec krásnym hôľnym hrebeňom až na vrchol Babej hory.
Dodatky
NCH Slaná Voda – Babia hora
Na Babiu horu vedie tiež NCH Slaná Voda – Babia hora, ale keďže prakticky kopíruje turistické chodníky, nebudem ho špeciálne opisovať. Zaujímavý je v tom, že nás v úvodnej časti prevedie rašeliniskom na Slanej vode. Aby sme mohli rašelinisko obdivovať v pohode, je od roku 1985 postavený cez rašelinisko drevený chodník, ktorý bol v rokoch 2010 – 2013 zrekonštruovaný. Vďaka chodníku môžeme sledovať slanisko zblízka a aspoň trochu sa zoznámiť so svojráznym biotopom vrchovísk. Na trase náučného chodníka sú pekné náučné panely a niekoľko prístreškov s lavičkami.
Oravské rašeliniská
Rašeliniská patria medzi najcennejšie a pritom najzraniteľnejšie biotopy nielen na Slovensku. Veď na celom svete tvoria len 2,8 % povrchu Zeme. Vznikajú na trvalo zamokrených stanovištiach, buď povrchovou, zrážkovou, alebo spodnou vodou. Postupne zarastajú vegetáciou a pri obmedzenom prísune kyslíka odumierajú a ich zvyšky v rôznych štádiách rozpadu sa tu hromadia, čím postupne vzniká rašelina.
Na Slovensku je najviac rašelinísk na Orave, ale aj tu sa z pôvodných rozsiahlych rašelinísk zachovali len fragmenty. Typické pre rašeliniská sú rôzne machy (rašeliníky), ostrice a niektoré špecifické druhy rastlín ako je ostroplod biely, diablik močiarny, andromédka sivolistá, rojovník močiarny, kľukva močiarna, brusnica barinná, nátržnica močiarna, rosička okrúhlolistá, rosička anglická a ďalšie.
Hájovňa na Rovniach (Hviezdoslavova horáreň)
Hájovňa na Rovniach je spojená s menami dvoch velikánov slovenskej literatúry. Pavol Országh Hviezdoslav tu v oravskej prírode hľadal inšpiráciu pre svoje dielo Hájnikova žena. Pôvodná horáreň vyhorela v roku 1912 a na jej mieste bola postavená terajšia horáreň. V nej sa narodil Milo Urban, autor románu Živý bič.
V Hájovni je expozícia venovaná P. O. Hviezdoslavovi a predovšetkým jeho dielu Hájnikova žena. V susednom objekte je expozícia venovaná životu a dielu Mila Urbana. Obidve expozície, patriace pod Oravské múzeum, sú otvorené od mája do konca októbra. Pokiaľ budete mať príležitosť, odporúčam návštevu horárne.
