Trasa

Chtelnica – Kresaná skala (Bralo), vyhliadka – Jancova hora – Jaseňový vrch – Skalky – Juríčkova jama – lúka Lachov – pod Bachárkou – Skalky, vyhliadka (Veľký autobus) – Dobrovodský hrad – židovský cintorín – Dobrá Voda

Kresaná skala

Výlet začíname v Chtelnici, veľkej obci na východnej strane Malých Karpát. Prejdeme okolo kostola Najsvätejšej Trojice, ktorý je jednou z národných kultúrnych pamiatok v obci a odbočíme na užšiu cestu, vychádzajúcu smerom k poľnohospodárskym objektom. Prejdeme k poliam dozrievajúcej repky olejnej a čoskoro sa nám otvorí pohľad na prvé nevysoké pahorky nad dedinou i do diaľav nad údolím Váhu. Popri ceste sú tu vysadené mladé ovocné stromy - čerešne, višne i slivky. Zdajú sa nám byť akosi nahusto, zrejme aj tu zvolili moderné, slabo rastúce odrody. O niečo vyššie stojí zopár starých stromov. Väčšinou sú obraté alebo vyschnuté, no podarí sa nám nájsť zopár zrelých osviežujúcich višní.

Poľná cestička nás vedie popod nenápadnú Plešivú horu. Za ňou odbočíme pomedzi nízke kríky, ostružiny, šípové ruže i mladé duby s výraznou tmavozelenou farbou listov. Po krátkom výstupe sa ocitneme na skalnej hrane Kresanej skaly a pred nami sa odrazu vynorí hmlistý obrys trojvršia. Najvyššie vrcholy Malých Karpát, Havranica, Čelo a Záruby tu vysoko vytŕčajú ponad husté lesy. Po hrebeni sa dá zísť aj trochu nižšie na malé skalky. Pod nimi sú len hlboké neschodné úbočia, a tak nám nič neruší pohľad na zelené kopce Karpát. Po chvíli sa vrátime späť a okrajom veľkej kosenej lúky vojdeme do zmiešanej hory.

Skaly nad vyvieračkou

Pokračujeme pohodlne cez viaceré rázcestia, cez ktoré nás spoľahlivo vedie turistická mapa. Po pravej strane máme lokalitu zvanú Skalky či Malé skalky. Prístup k nim však nenachádzame, vidíme len menšie balvany a sutinové svahy a zo širokej lesnej cesty iba tušíme sivé steny skál za clonou lístia. Úzkym chodníčkom zbehneme nadol, pri mohutnej lipe križujeme elektrické vedenie a vzápätí zazriem turistickú značku. Vedie po rozľahlých lúkach Lachov a poliach na Dobrú Vodu. To je aj náš dnešný cieľ, dostaneme sa však k nemu rozličnými okľukami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Značkovaný chodník čoskoro opúšťame a cez malý hájik vojdeme na ďalšiu lúku za Beňovou horou. Stúpame cestičkou k okraju hory, keď zahliadneme neďaleko stojace lavičky. Pravdaže, hneď volíme, že je tu vhodné miesto na obedňajšiu prestávku a vyberieme sa k posedeniu. Sú tu ľudia, dvaja zeleno odetí chlapci s obrovskými ruksakmi. Stanovali neďaleko a teraz sa pomaly zberajú na odchod. Porozprávame sa o občasnej vyvieračke, ktorá je neďaleko. Tvrdia, že voda teraz netečie, takže je nám zbytočné k nej ísť. Potom im na mape ukážeme našu dnešnú trasu, samozrejme len veľmi približne, veď kto by sa vyznal v plánovanej motanici.

Po dobrom obede sa rozlúčime a pokračujeme horou v sutinovom úbočí. Trošku stúpame až na rovinku, kde vyjdeme na širšiu vrstevnicovú cestu. Priamo nad nami je široký pás skál, ku ktorým vedie strmý chodník pomedzi kamene. Lezenie pomedzi skaliská nás však neláka, a tak vykročíme pohodlne po ceste a na vyhliadky zo skál prídeme pohodlne zhora.

Prvé skalisko, na ktoré vystúpime, má na mape názov Veľký autobus. Prístup k nemu je jednoduchý, priamo po lesnej ceste, potom kúsok doprava a sme na streche autobusu. Nastúpiť sa však do autobusu nedá a ktovie, či sa vôbec dakedy pohne. Ale výhľad je odtiaľto jedinečný. Hlboko pod nami sú lúky, ktorými sme pred chvíľkou prechádzali, všade naokolo karpatské lesy a ďaleko na obzore Považský Inovec s charakteristickým výrazným vrchom Marhát.

K druhej vyhliadke prídeme opäť pohodlnou obchádzkou. Vrátime sa na lesnú cestu, po nej doprava a zase po asfaltke doľava. Aj odtiaľto je výhľad veľmi podobný, pod nami je opäť strmá stráň a priamo na vrchole stojí veľká jarabina. Aj tu si chvíľu posedíme a obdivujeme okolie.

Zo skál schádzame do doliny, borovicovým i dubovým lesom. Cesta sa kľukatí v úbočí, miestami prechádza cez menšie rúbaniská. Potom na rázcestí zahneme prudko doprava a ocitneme sa na telese bývalej lesnej železnice. Podobne ako pri blízkych Horných Orešanoch, aj tu bola chemická továreň vyrábajúca drevné uhlie, octan sodný, acetón a mnohé iné užitočné veci. Výroba si vyžadovala prísun veľkého množstva dreva a železnica bola najlacnejším spôsobom, ako ho do fabriky dostať.

Teleso trate je pomerne dobre zachované, vďaka spevnenému podložiu je ešte aj dnes povrch rovný, bez vyjazdených koľají. Iba bujný porast a občas popadané stromčeky nám miestami sťažujú cestu. Odrazu sa pred nami objavia skaly a vchádzame priamo medzi ne do úzkeho zárezu. Pozoruhodné miesto, ktorého návštevu si ľahko možno spojiť napríklad s prehliadkou blízkeho hradu.

Prekračujeme malú dolinku, ktorú trať prekonávala po moste a za ňou opäť vychádzame na rovný povrch bývalej trate vedúcej v strmom svahu nad dolinou. Potom len zopár metrov zídeme nadol a dostávame sa na asfaltovú cestu v Dobrovodskej doline. Tu opäť stretáme ľudí. Oproti nám ide skupinka cyklistov a obďaleč míňame dvoch turistov, ktorí, tak ako my, mieria ku hradu Dobrá Voda

Absolvujeme ešte krátku prehliadku hradu. Ako na mnohých slovenských hradoch, aj tu usilovne pracujú, vidíme lešenia i kamene prichystané na obnovu. Aj kozy tu majú svoj vyhradený priestor a usilovne spásajú tunajšiu vegetáciu. Posedíme si pod vysokými múrmi hradu, spotrebujeme posledné zvyšky zásob a pomaličky odchádzame.

A to je koniec dnešného vydareného výletu. Ešte krátko posedíme na terase miestneho pohostinstva a spokojní sa vraciame domov.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek