Trasa

Ilava – Starý háj – chatová osada Záštepy – Iliavka – Sokolia skala (Kohútky) – Záhumenná skala – Hoľazne, vyhliadka – sedlo pod Slopským vrchom – dolnoporubská kalvária – Dolná Poruba

Ilava

Okresné mesto Ilava je všeobecne známe svojou pevnosťou. Pôvodne tu stál gotický hrad, ktorý zabezpečoval ochranu brodu cez Váh, neskôr tu bol zriadený kláštor rádu Trinitárov, ktorí tu tiež postavili nemocnicu a kostol. V polovici 19. storočia boli objekty prestavané na väzenie a tomuto účelu slúžia dodnes. Keď nás pri prechádzke námestím upúta pootvorený kostol, kráčame k nemu pomedzi vysoké múry pevnosti, s ostnatým drôtom na vrchole. Zastavíme sa chvíľku pri dverách kostola, v ktorom je zopár spievajúcich ľudí. Zaujímavosťou, ktorú sme však nemali možnosť vidieť, je krypta pod kostolom, zrejme najväčšia na Slovensku.

Prejdeme cez starú časť mesta s budovami bývalého pivovaru a čoskoro odbočíme na vedľajšiu cestu s miestnou turistickou značkou. Popri plote súkromného domu vojdeme do zmiešaného lesa. Tu natrafíme na širokú blatistú cestu, po ktorej stúpame v príjemnom chládku lesa.

Starý háj

Cesta sa postupne zúži na menej používaný chodníček, je tu však spoľahlivé značenie a po krátkom čase sme na skalkami pokrytom vrchu. Nájdeme tu plechovú schránku s vrcholovou knihou, zriadenú miestnym turistickým klubom, do ktorej hneď aj čosi zapíšeme. Výhľad zo samotného vrcholu Starého hája nie je príliš zaujímavý, nad stromami vyčnievajú iba dva oblé pahorky, podľa mapy by to mohla byť neďaleká Sedličná hora. Nezdržujeme sa teda, schádzame chvíľočku nadol a zrazu, iba po pár metroch, nás prekvapí čistinka s utešeným výhľadom na Vápeč a ďalšie okolité vrchy. V rannom protisvetle s lúčmi slnka presvitajúcimi spoza mrakov je to skutočne prekrásny pohľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Iliavka

Obchádzame chatovú osadu Záštepy a na rázcestí miestnych značiek odbočíme na poľnú cestu do Iliavky. Osada bola založená v 15. storočí ľuďmi, ktorí ušli z Ilavy, nakoľko mesto dal kráľ Žigmund zbúrať, čo bola pomsta za pomoc jej obyvateľov husitom. Neskôr sa Ilavčania mohli vrátiť a vystavať Ilavu nanovo, niektorí však zostali žiť v horách. Dnes má Iliavka len čosi vyše stovky obyvateľov, viaceré domy sú pekne obnovené, iné chátrajú. Svedkom zašlých čias je veľká budova obchodu s rozličným tovarom, uzamknutá a zamrežovaná.

Sokolia (Kohútky) a Záhumenná

Keď prejdeme maličkú osadu, opäť sa nám otvoria výhľady na okolité lesy a pasienky. Z vrchov upúta výrazne vyčnievajúci Sokol, na ktorý vedie z Ilavy turistická značka. My sa však vyberieme na opačnú stranu a lesnou cestou pohodlne traverzujeme svahy vrchu Sokolia (skala) alebo tiež Kohútky. Pri ceste sa tu nachádza menšia jaskyňa, ktorú si podaktorí z našej skupinky idú obzrieť. Keď sa vrátia, vypočujeme si, že je to naozaj strmo a hlboko, takže vôbec neľutujem, že som tam nešiel.

Pokračujeme takmer po rovinke popri viacerých skalných terasách, až po pravej strane zbadáme vyšliapanú cestičku ponad bralá. Biele skaliská tu spadajú kolmo do doliny pod nami, a tak nám nič neruší nádherný výhľad. Priamo pod nami je v tieni zalesnená Prejtianska dolina, za Váhom slnkom ožiarené vrchy Bielych Karpát.

Po malom občerstvení sa vrátime na lesnú cestu, obídeme zvyšky plota a cez niekoľko čistiniek so sviežou sýtozelenou trávou vyjdeme na zarastajúce lúky v závere Prejtianskej doliny. Odtiaľto je to iba kúsok na ďalší skalnatý vrch - Záhumennú.

Trošku sa podobá na predchádzajúcu Sokoliu, veď sme iba pár kilometrov ďalej. Výhľad je orientovaný viac na juh a viac otvorený. Rozoznávame Inovec s rozhľadňou i vzdialenejšiu Panskú Javorinu. Predovšetkým je však odtiaľto prekrásny pohľad na hlboké lesy Strážovských vrchov, takmer bez viditeľných rúbanísk. Máme najlepší čas a najlepšie miesto na obed, a tak na prekrásnom vŕšku hodnú chvíľu posedíme.

Popod Hoľazne a Slopský vrch

Zo Záhumennej prejdeme krátko lesom a sme na vyhliadke pod vrchom Hoľazne. Aj sem je prístup jednoduchý a odmenou sú dnes najkrajšie výhľady. Tentoraz nie sme na skalách, ale nad mimoriadne strmým trávnatým úbočím. Pod nami je cieľ nášho výletu, dlhá obec Dolná Poruba, nad ňou vrch homoľovitého tvaru, zvaný príznačne Homôľka a opäť rozľahlé a pestré Strážovské vrchy.

Tu hútame, kadiaľ pokračovať ďalej. Najprv skúšame zísť na chodníček, ktorý by mal traverzovať strmé svahy Hoľazní smerom k Hornej Porube, nad ktorou by sme natrafili na turistickú značku. No po pár metroch v zle priechodnej húštine to vzdávame a obraciame sa naspäť do sedielka pod Hoľazňami. Tu odbočuje zreteľný, spočiatku veľmi príjemný chodníček nadol. Nuž, neviem, či toto bolo dobré rozhodnutie. Klesáme čoraz strmšie až napokon sa chodník zmení na hnusný, vodou vymletý žľab. Voľné kamene a suť sa zosúvajú s nami nadol. Občas sa snažíme schádzať okrajom hustých kríkov, občas prechádzame z jednej strany jarku na druhú v nádeji, že tam to vyzerá lepšie. Sto výškových metrov bolo jedinou chybičkou krásy na dnešnej túre a dúfam, že som tade išiel poslednýkrát.

Konečne sme dolu a opäť sa na chvíľočku rozdelíme. Zdatnejší, ktorí toho ešte nemajú dosť, si odskočia na Slopský vrch, my pohodlnejší sa zatiaľ, samozrejme, napchávame. Po opätovnom stretnutí sa spoločne vyberieme nadol, sprvu po lesných cestách, nižšie cez kvitnúce lúky. Za horou sa znenazdajky objaví mohutné biele bralo Vápča.

Kalvária nad Dolnou Porubou

Cez pasienky dôjdeme čoskoro k veľkému prístrešku. Jeho vybavenie svedčí o využívaní na náboženské účely, no dostatok priestoru, drevené lavice i podlaha a kvalitná strecha potešia i nejedného turistu.

Je tu záverečné zastavenie krížovej cesty vychádzajúcej z Dolnej Poruby. A je to veru nevšedná krížová cesta. Kráča sa po nej skutočne príjemne, cesta je vykosená a miestami sú natiahnuté laná na uľahčenie výstupu či v našom prípade zostupu. V hornej časti nájdeme studničku, žiaľ, teraz úplne vyschnutú. Rovnako je vyschnutá studnička tesne nad dedinou.

Do obce vojdeme priamo pri kostole a ako to už býva, hneď oproti je krčma. Do odchodu autobusu nám zostáva necelá polhodinka, ktorú využijeme užitočne aj príjemne.

Dnes to bola nádherná túra, ktorá poteší milovníkov výhľadov i tých, ktorí majú radi hlboké, dobre udržiavané lesy. A na svoje si prídu tiež záujemcovia o históriu. Z viacerých pamiatok spomeniem židovský cintorín v Ilave, výnimočnú stavbu pivovaru či ľudovú architektúru v Iliavke.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek