Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zbojská so sochou Jakuba Surovca a s vyhliadkou
Zbojská so sochou Jakuba Surovca a s vyhliadkou Zatvoriť

Túra Čertovou dolinou so sprievodcom

Čertova dolina s 5. stupňom ochrany ako bezzásahová oblasť v sedle Zbojská je ľahko dostupná zo štátnej cesty č. I/72 smer Tisovec - Brezno alebo vlakom, ako nevšedný zážitok cestovať ozubnicovou železnicou s tunelom, mostami a krásnou prírodou. Technicky nenáročná prechádzka poskytne pozornému oku nevídanú nádheru.

Vzdialenosť
5 km
Prevýšenie
+277 m stúpanie, -277 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 28.07.2023
Pohoria
Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Muránska planina (Národný park Muránska planina)
Trasa
Voda
prameň v Makovom koryte, Čertova vyvieračka, salaš Zbojská
Doprava
Brezno (vlak, bus) / Tisovec (vlak, bus) - sedlo Zbojská (vlak, bus, parkovanie priamo v sedle medzi rybníčkom a žel. zastávkou pod salašom)
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)

Na poslednú chvíľku som sa dozvedela, že cez Čertovu dolinu sa 28. 7. 2023 pôjde so sprievodcom z NP Muránska planina. Kapacita bola limitovaná na tucet účastníkov a podmienky prihlásenia boli jednoduché. Stihla som to a v piatok sme sa zišli priamo pri rybníku na sedle Zbojská.

Milá spoločnosť mladých aj starších, tri deti, za Muránsku planinu sprievodca pán Jakub Korytiak a na hospitáciu prišli jeho dve kolegynky.

Trasa

Sedlo Zbojská - Srokov kút - Remetisko - jaskyňa v Remete - Makovo koryto - Masarykova cesta - Čertov viadukt - ústie Čertovej doliny, vyvieračka - Zbojnícky vodopád - Surovcov stisk - Hate - Posledná barikáda - lúky Pacherky - salaš v Galičke - sedlo Zbojská

Počasie sa javilo mierne nestabilné, aj popŕchalo, prekážka to ale nebola, ideme tiesňavou potoka Furmanec, o vlhčinu núdza nebude. Začíname na rozhľadni, nachádza sa tu niekoľko exponátov zvierat z okolitej prírody, výhľady sú krásne, hoci s oparom, nič nám neprekáža. Lúky v okolí sú v plnom kvete. Pri rozhľadni je nová socha zbojníka Surovca na betónovom podstavci, pôvodnú sochu sklátil zub času na zem a tam aj ostala. Zasmiali sme sa, že "bezzásah" ako sa patrí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po pár sto metroch Náučného chodníka Jakuba Surovca vstupujeme do oblasti 5. stupňa ochrany s názvom Čertova dolina.

Potok Furmanec pramení pod Kučelachom (geomorfologický podcelok Fabova hoľa) a je hlavným "organizátorom" vzhľadu Čertovej doliny. Jeho náplň závisí od zrážok v povodí, a tak sa môžeme stretnúť aj s poriadnou riavou, aj s výškou vody podľa modifikovanej sústavy SI - „žabe po oko“. Keď píšem tieto riadky, práve naším územím prechádza tlaková níž Zachariáš a u nás v Hnúšti spadlo za 24 hodín 83 mm (83 litrov na meter štvorcový, pozn. red.), teraz by to v Čertovej doline bolo parádne.

Ponad potok sú osadené technické pomôcky- stúpacie železá aj lano, aby bol prechod bezpečný, inak sa všetko necháva na prírodu. Potok má krasový charakter, niekde hučí ako o život a inde stíchne a zmizne v hĺbke zeme, aby sa vynoril o niekoľko desiatok metrov ďalej. Prechádzka je to úžasná, maximálne trojhodinová, ak sa venujete všetkému, čo vidíte. Nám to trvalo 6 hodín, nikam sme sa neponáhľali, vychutnali sme si jej krásu a nové informácie.

Na komentovaných prechádzkach so sprievodcom je pridaná hodnota najmä hĺbka výkladu. Muránska planina je veľmi rozmanitá. Dominujú bukové lesy, zastúpená je aj jedľa, smrek, jarabina, borovica. Tajomné pralesy aj príťažlivé a slnečné skalné steny. Vedci tam objavujú nové živočíšne a rastlinné druhy, mnohé sú endemitmi, nevyskytujú sa nikde inde na svete. Človek pomaly odhaľuje tajomstvá fungovania lesa a musí pred múdrosťou prírody skloniť hlavu.

Dorozumievanie stromov pomocou mykoríznych húb, ktorými je popretkávaný celý les, kilometre tratí, pomocou ktorých sa informácie dostávajú k jednotlivým stromom, taký prírodný internet. Strom napadnutý lykožrútom prostredníctvom informačných vlákien oznamuje aj súkmeňovcov, aby tvorili viac živice a zneškodnili ho.

Banka semien rastlín v pôde, ktorá len čaká na svoju príležitosť. Napríklad po polomoch zakvitnú tisíce kyprín úzkolistých, človek ich tam nezasial, len ich semená čakali na svoj deň, kedy slnko zasvieti tam, kde stovky rokov nepreniklo, a zase zmiznú, ak náletmi zasiate stromy vyrastú a zatienia ich.

Ani potoky nechodili do školy a vedia, že meandrami spomalia svoj tok a zadržia cennú vodu v krajine. Ale človek na to nedbá. Pri rekonštrukcii cesty č. I/72 sa robila tiež prekládka Furmanca s malým viaduktom ponad potok, ale jeho koryto sa umelo vydláždilo bez možnosti tvorby meandrov, takže voda tadiaľ len prehučí ako cez tobogan a je bez rozmanitosti života.

Keď Jakub v lese zobral do ruky kôru odumretého stromu, bola ako špongia, vyžmýkal z nej pekných pár mililitrov vody. Neuvedomujeme si, koľko drahocennej vody z krajiny strácame nerozumnými opatreniami. Aj bobor vie o tom svoje, a keď idete z Tisovca na sedlo Zbojská autom či vlakom, vidno krajinku bobrov blízko cesty, kde je hotové jazierko uprostred ničoho.

Pod kameňmi v potoku bolo toľko života. Jakub nám ukázal pár bezstavovcov a dal ich do nádobky s vodou. Na vrchnáčiku bolo zväčšovacie sklo, to bolo híkania, zrazu iný svet pod drobnohľadom a každý miniatúrny tvorček mal svoju úlohu v lese, v čistení vody. Deti to veľmi zaujalo.

Lúky na Muránskej planine sú všetky druhotné, čiže boli vytvorené človekom, ktorý vyklčoval les a postupne sa pastvou docielil ich vzhľad a rozmanitosť. Naši prastarí otcovia vedeli, že jeden rok pasú, ďalší rok kosia, aby prílišné hnojenie pri pasení lúky neoslabovalo.

Pri strojovom kosení by sme mali začať v strede a postupne ísť smerom na okraj, aby v poraste žijúce živočíchy stihli bezpečne ujsť. Keď začneme na okrajoch a ideme k stredu, tam úniku niet. A nepokosiť všetko naraz.

Veľké rozlohy monokultúr oslabujú biodiverzitu, ale aj dezorientujú živočíchy, ktorým poskytujú domov. Napríklad jarabica nakladie vajcia a v monokultúre môže stratiť orientáciu, kde sa jej hniezdo nachádza, nemá oporné body, všetko je len nekonečný lán napríklad žltej repky olejnej.

Háklivá téma veľké šelmy

Človek narobil vnadiská, za dedinu vyhodí odpad zo záhrad, dokrmuje sa zver, aj keď zimy nie sú silné a to všetko robí kolobeh problémov. Premnoží sa raticová zver, zvýši sa počet mláďat veľkých šeliem, veľa energie v potrave, veľa hormónov v krvi. Medvede pri dostatočnom množstve potravy tolerujú aj konkurenciu. Človek plytvá jedlom a v kontajneroch je hotový supermarket. Takže medveď len využíva ponúknuté a často plachosť stratí, nemá sa prečo človeka báť. Je to zložitá téma, ale keď dáme emócie bokom, musíme si uvedomiť, že aj medveď ide za ľahšie dostupnou potravou, ako si má vyzobkávať po jednej bobuľke čučoriedky. Kam až si ich naučíme, tam prídu. Na to sa spoľahnúť dá. Aj jaskyňa v Čertovej doline bola voľakedy prístupná, ale už nie je, lebo nezodpovední "tiežturisti" si tam zakladali oheň a vydymili netopiere, čím ich usmrtili.

Záver

Nuž, veľa zaujímavostí nám bolo odhalených. Komentovaná prechádzka Čertovou dolinou bola súčasťou projektu Natura 2000. Bola pilotná. V pláne sú ďalšie, v takomto komornom počte, čo je nesmierna výhoda. A možno aj do najtajomnejších zákutí Muránskej planiny - s citom. Ochranári majú často v očiach verejnosti nálepku „radikálni“, že nechcú nič povoliť, všetko chcú zakázať. Cieľom komentovaných prechádzok je práve lepšie pochopiť ich zámery.

Veľmi pekne ďakujem Správe NP Muránska planina za túto možnosť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie