Via ferratu som išiel už dvakrát a zakaždým som si prechádzku predĺžil na vrchol Hochblasera. Ďalšie pokračovanie hrebeňa vyzerá nenáročne, tak som sa naň vybral koncom decembra 2015, čiže v zime. Sneh bol zväčša sfúkaný, snežnice som si nazul až pod vrcholom Hochblasera. Aj to najmä preto, aby sa mi na strmom zľadovatenom svahu nešmýkalo. Lenže ďalej ide chodník kosodrevinou, do ktorej som sa prepadával napriek tomu, že som mal na nohách snežnice. Postup bol pomalý a bolo zrejmé, že to na vrchole zabalím. Snažil som sa ešte prejsť zubatým skalnatým hrebienkom ku krížu, ale aj to som musel vzdať. Zastavila ma zvislá snehovo-skalnatá stienka, ktorou som nedokázal zliezť do jednej z množstva špár.

V lete 2023 som sa do oblasti vrátil. A zistil som, že tu Rakúšania zaviedli parkovné. Všade. Platí sa nielen na parkovisku pri jazere, ale aj hore pri pamätníku a dole pri čističke. Parkovné je z pohľadu Rakúšanov symbolické, za deň chcú iba 4,- €. Tu si treba uvedomiť, že rakúske platy sú v každom odvetví približne trojnásobné oproti našim. Teda u nás by bolo zodpovedajúce parkovné 1,33 €. Ozaj symbolická cena.

Tak či tak, väčším problémom je, že sa parkoviská môžu využívať iba od 7.00 do 23.00 h. To som však zistil až na mieste, keď som na parkovisko prišiel o 5.30 h. Čo som mal robiť? Parkovací automat však fungoval aj o takomto čase. Tak som zaplatil za auto, lístok som capol za predné sklo a išiel som na prechádzku.

Výstup na Hochblaser

Zbehol som k jazeru (630 m) a začal som stúpať. Z tmavých oblakov mrholilo, avšak podľa rosničiek by sa malo vyčasiť. Stúpal som chodníkom, ktorým zostupujú turisti z ferraty. Je dobre vychodený a na pár miestach sú pri ňom naťahané istiace laná. Ako ferrata má náročnosť A, ferratový set je tu zbytočný.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Príslovie hovorí: “Poklusom na začiatku, s problémami na konci.“ Tak som začal rozvážne, z nohy na nohu. Lenže po hodine som zistil, že takýmto tempom využijem parkovací lístok dokonale, pretože k autu sa vrátim až okolo 23.00 h. A tak som sa prestal kochať a radšej som pridal.

Čosi po deviatej som vyšiel na vrchol Hochblasera (1771 m). Z kopca je nádherný výhľad na Hochschwab a na Ennstalerské Alpy. Bohužiaľ, poriadny značený chodník tu končí. Ďalej treba ísť krajom kosodreviny a na patričnom mieste zahnúť do nej. Kosodrevina bola po raňajšom mrholení plná vody, takže mi napriek nedávnemu impregnovaniu premokli topánky. Nie moc, ale utekať som nemohol. Teda, ak som si nechcel privodiť otlaky.

Kalte Mauer

Vyšiel som na Kalte Mauer (1929 m) a zamieril som ku krížu. Hrebienok je poriadne exponovaný a na pár metroch treba ozaj liezť. Náročnosť môže byť tak 2- UIAA. Problémom je skôr hĺbka pod nohami ako náročnosť lezenia. Celkom chápem, prečo som tu bol v zime priposraný.

O 11-tej som stál pri kríži. Výborne, odložený cieľ som splnil. Zapísal som sa do vrcholovej knihy, spravil som zopár obrázkov a vracal som sa späť. Popri tom som fotil, pretože na krátkom skalnatom hrebienku kvitlo najviac alpínok. Zaujal ma najmä nátržník Clusiov, lomikameň sivý a ostropysk Jacquinov.

Na Eisenerzer Höhe

Náročné úseky mám za sebou, ďalšia trasa by mala viesť po rovine. Lenže po pár metroch som zistil, že to až taká brnkačka nebude. Chodník neexistuje a značku dlhšie neobnovovali. Podchvíľou som za pomoci smartfónu zisťoval, že idem mimo trasy, a nájsť červené pásiky bolo občas náročné. Naviac, z času na čas mi noha vbehla do medzery medzi škrapy. Bolo si treba dávať pozor, kam človek stúpa.

Krajina je tu nádherná, ale členitá. Je to tu samý závrt či skalná stienka. Kamzíky sa pasú hneď vedľa chodníka a s "pchkaním" odbiehajú, ale kozorožce ma nechali priblížiť sa na pár metrov. Občas zapískajú svište. V závrtoch sa miestami drží sneh a nad ním kvitnú rastliny, ktoré inde dávno odkvitli.

Asi od tretiny trasy značku obnovili. Už som sa nemotal lúkami podľa odhadu, stačilo sledovať červené pásiky. Trasa má však iný priebeh, nemá zmysel kontrolovať ju v telefóne.

Zbehol som na lúku s chatami. Minul som rozľahlú slatinu zarastenú páperníkom a prišiel som na starú cestičku. Bola úzka a dosť členitá, ale bol to takmer chodník. Odtiaľto som išiel skoro tak rýchlo ako obyčajne. Už som si veril, že sa k autu vrátim za vidna.

Prišiel som do sedla Eisenerzer Höhe (1549 m). Vlani som z neho išiel na sever, teraz pôjdem na juh. Na moje prekvapenie, chodník nebol pod sedlom vychodený o nič lepšie, ako pred ním.

Návrat cestičkami

Zbehol som na veľký pasienok a kráčal som po cestičke. Zahla do skál. Bola v nich vysekaná a na tabuli písali, že hoci sa volá “Rímska cesta”, spravili ju v 16. storočí. Vo vápenci boli ryhy od kolies a na jednom mieste bola uprostred cesty skoba. Zrejme z nej lanom istili vozy, aby sa nerozbehli príliš rýchlo. Z cesty bol úžasný výhľad do priepasti pod ňou a na protiľahlé bralnaté kopce.

Serpentínami som zbehol na Seeau. Je tu gazdovstvo, chátrajúci mlyn a zopár chat. Sú nové, ale postavili ich tak, aby do krajiny zapadli. Myslím, že sa im to podarilo. Chvíľu som kráčal dolinou a odbočil som na zvážnicu. Cestou v údolí som išiel už dvakrát, chcel som spoznať niečo nové. Vystúpal som k modrému krížu a zahol som na menej používanú cestičku. Po chvíli sa zmenila na chodníček idúci úzkym skalnatým hrebienkom. Bola to nádherná bodka za parádnou prechádzkou.

Dnešným výletom som bol nadšený. Zubatý hrebienok na Kalte Maueri som poznal, no vozovú cestu zo 16. storočia a ani ostrý hrebienok v závere som nečakal. K autu som sa vrátil o 19.15, takže mi "prechádzka" trvala takmer 14 hodín. Nebola dlhá, mala však väčšie prevýšenie a asi tretinu som kráčal v podstate bez chodníkov. Bol som spokojný, ale zdemolovaný. Ledva som stál na nohách, takže ďalší program som zrušil. Sadol som si do auta a šoféroval som domov.

Záver

Vďaka skorému štartu a tomu, že som jazero Leopoldsteiner See v závere obišiel, som dnes nestretol jediného turistu. Iba v údolí prechádzali okolo mňa dve autá a jeden cyklista. A to som bol v hojne navštevovanom Hochschwabe uprostred leta a túru som začínal a končil na platenom parkovisku.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek