Túru môžete skúsiť na jar, v lete aj na jeseň a vždy poskytne niečo nové. Napríklad na jar bohatú kvetenu, v neskoršom lete čučoriedky a na jeseň budú lesy hýriť farbami. Vďaka bicyklu nie je problém ani s neskoršou jeseňou, keď sú kratšie dni. Pozor však na sezónne uzávery TZT. Od novembra do júna sa dostanete najviac do sedla Predúvratie.

Výšľap na Chatu pod Náružím na poľane Červenec

Auto zaparkujeme v lokalite Bobrovecká Vápenica, kde je neplatené parkovisko. Výšľap začína takmer rovinatým úsekom k rázcestiu Na Tokarinách. Je tu turistický prístrešok a začiatok červenej Tatranskej magistrály. Dávame si nultú občerstvovačku. Deti to ešte nevedia, no čaká nás veľmi náročné stúpanie, a tak im treba dopriať dostatok energie zo sladkostí, ktoré si sami zbalili.

Stúpanie vedie zelenou cyklotrasou, ktorá ide takmer totožne so zelenou pešou značkou až po rázcestie pod Babkami. Tam sa zelená turistická odpája na vrch Babky a cyklotrasu sprevádza zas modrá značka. Turistický chodník občas skracuje niektoré serpentíny lesnej cesty a k Chate pod Náružím príde cyklotrasa z opačnej strany.

Lesná cesta je široká štrková zvážnica celkom dobrej kvality. Problematickejší je však sklon a často treba zosadnúť a kúsok potlačiť. Aj preto zrejme stretávame prevažne elektrocyklistov, ktorým sklon až tak neprekáža. Upozorňujem však, že trasa nie je úplne jednoduchá na zjazd, preto ju neodporúčam jazdcom, ktorí majú málo skúseností s jazdou nadol v strmom teréne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V okolí bunkrov, približne v strede stúpania, sa k sklonu pridáva aj problematickejší terén – na kamenistom podklade je jemný až stredne hrubý štrk. Ak stratíte v tomto úseku grip, bude zložitejšie opäť vyhopsnúť do sedla. Treba to prejsť opatrným sústavným ťahaním a neprehnať to. Nad stúpaním je pekný výhľad na Liptov (partizánsky bunker), ku ktorému treba prejsť kúsok lesom. Dávame si tu pauzu, dopĺňame tekutiny.

Vyššie partie výšľapu sú výrazne príjemnejšie. Otvárajú sa nám výhľady na masív Mnícha a pri rázcestí pod Babkami (Krivô) smutne pozeráme na zvalený turistický prístrešok. Ešte nás čaká jedna pekná vyhliadka - Sokol, mierny zjazd, odbočka doprava, tiahla ľavotočivá zákruta a záverečný výšvih na planinu Vyšný Červenec.

Ďalej je to len mierne podvihnutá rovinka, ktorá nám po predošlých strminách pripadá skoro ako "dolekopec". Na Chatu pod Náružím prichádzame po asi 2,5 h, v čom sú započítané početné oddychy. Najlepším to trvá pol hodinu¹, no to je mimoriadny športový výkon.

Pešia časť na Sivý vrch

Na terase chaty si dávame oddych. Treba sa napiť, niečo zahryznúť. Máme vlastné zásoby, ale využijeme tiež služby chaty. Sú síce výrazne obmedzenejšie, ako je na bežných horských chatách. Majú tu čaj, kofolu, krabičkové džúsy, pivo a liehoviny. Jedlo nevaria. Bežne počas roka je tu služba cez víkendy, no v čase letnej turistickej sezóny denne aj mimo víkendov.

Chata Chata pod Náružím - Červenec

20. 12. 03 Tomáš Trstenský

Po oddychu zamkneme bicykle o zábradlie terasy a pokračujeme pešo. Je slnečne veľmi intenzívny deň, preto si nechávame na hlavách helmy. Môže to vyzerať bizarne, ale je to dobré riešenie. Helma je dobre odvetraná, ale zároveň chráni hlavu pred priamym slnkom. Trailové helmy majú navyše predný šilt, ktorý sa hodí proti slnku.

Od chaty stúpame po modrej značke do sedla Predúvratie (Predovratie). Najprv priesekom lesa, ktorému sa hovorí zjazdovka, lebo v zime ide o obľúbenú zjazdovú trasu z Malej kopy. V neskorom lete sú tu čučoriedky. Neskôr začne les ustupovať a začnú sa otvárať lúky bohaté na kvetenu a s výhľadmi na hlavný hrebeň Západných Tatier. Práve tunajšia trasa cez lúku Miková poskytuje jedny z najkrajších výhľadov na Brestovú, Salatín, Spálenú a Pachoľa.

V sedle deti vydrankajú polomáčané piškóty z mojich zásob a načneme aj zásobu vody, ktorú sme doplnili v prameni pod chatou. Čaká nás posledný úsek na Sivý vrch, ktorý vedie prevažne cez kosodrevinu. Záverečný výšvih v bralách Sivého vrchu je zaujímavý tiež kvetenou, ktorá sa viaže na vápencové podložie. Je výrazne bohatšia ako tá, ktorú môžete vidieť v žulových častiach pohoria.

Na Sivom vrchu je rušno. Veľa ľudí sem prichádza z oravskej strany, najmä od horárne Biela skala cez Radové skaly. Dá sa sem vystúpiť aj zo Zuberca cez sedlo Pálenica, no severná trasa je menej frekventovaná.

Výstup nám trval asi 2 hodiny a zostup späť na chatu 1.15 h.

Zjazd z chaty

Na chate opäť strávime nejaký čas. Deťom sa tu páči. Ja sedím na terase, oni pendlujú okolo alebo zbehnú k prameňu. Naháňajú sa a šantia, ako keby za sebou nemali výšľap na chatu, výšľap na Sivý vrch a zostup z neho.

Keď sa konečne ukľudnia, ideme dolu. Tu sa naplno prejaví výhoda bike & hike túry. Z chaty k autu nám to potrvá len niečo okolo pol hodiny a bolo by to ešte rýchlejšie, kebyže decká nekrotím v rýchlosti. V strmých zjazdoch idem prvý a nemajú povolené ma predbehnúť. Obaja sú zruční jazdci a po technickej stránke nemám obavy, mohli by nedostatočne myslieť na ostatných ľudí na trase a tiež z každej zákruty ich môže prekvapiť auto.

Treba však dodať, že tak ako výšľap, ani zjazd nie je pre každého. Treba mať základné schopnosti v jazde strmým terénom. Je to výstraha najmä pre e-cyklistov, ktorých motor hravo vytiahne hore, no dolu môžu mať problém sa bezpečne dostať.

Záver

Celkové parametre (20 km / 1144 m+ / 7 h) radia túru medzi stredne náročné túry bike & hike. A to najmä vďaka strmému, hoci krátkemu výšľapu na Chatu pod Náružím. Komu by bolo málo, do turistickej časti si môže po zostupe zo Sivého vrchu pridať úsek sedlo Predúvratie - Babky - Chata pod Náružím. Prirátať treba asi 2 hodiny času a necelých 300 metrov stúpania.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek