Japonské príslovie hovorí: „Blázon, čo nevystúpil na horu Fuji, blázon aj ten, čo ide druhýkrát.“ Hádam ma ospravedlňuje, že som pri druhom výstupe na posvätnú horu, ako správny tato, sprevádzal dcéru. Kvôli neskôr hroziacim búrkam sme prekopali svoj program a na Fuji sme išli pomaly rovno z lietadla. Drvivá väčšina turistov ide na Fuji bez akejkoľvek aklimatizácie, čo asi nie je úplne optimálne. My sme boli aspoň na záverečnej „príprave“ v Tatrách. Vystúpili sme na Rysy a strávili noc na Chate pod Rysmi, plus dlhý let s tlakom v kabíne ako v 2200 m n .m. Stačilo to a s nadmorskou výškou sme nemali problémy. Po zostupe z Fuji som do Álp vyrazil už sám.

Najväčšími výzvami japonskej turistiky sú, okrem spomínaného výstupu na Fuji, aj prechod Daikiretta a výstup na Yari-ga-take.

Žiaľ, nemôžem sa pochváliť, že som traverzoval slávne Daikiretto. Mal som rešpekt, v Alpách som bol len tri dni na konci môjho krátkeho pobytu v Japonsku, a sám som si netrúfol. Daikiretto nie je geologická porucha, ale tiež sa strihom zosunula a postupne zvetrala masa hory, čím vznikol úzky asi 1,5 km dlhý hrebeň po oboch stranách s veľmi strmými zrázmi. Najprv prudko klesá o 300 výškových metrov, aby na konci znovu vystúpil do pôvodnej výšky. Je to pravdepodobne najnáročnejší turistický chodník v Japonsku. Rozhodol som sa, že Daikiretto obídem a pod horu Yari pôjdem na pohodu, Yarisawa trasou, ktorá vedie dvomi dolinami.

Doprava do hôr

„Hlavným“ mestom severných Álp je Matsumoto. Je známe svojím pôvodným hradom, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie v Japonsku. Pred železničnou stanicou miestni dobrovoľníci osadili sochu Banryu Shonina, ktorý 20. júla 1828 ako prvý zdolal Yari-ga-take. V Matsumote stoja všetky expresné vlaky smerujúce od Tokia, zo Shinjuku do Nagana. Cesta trvá necelé tri hodiny. Na trase je mestečko Otsuki, odkiaľ premáva lokálka do Kwaguchika. To je východiskom na Yoshida trail - klasickej výstupovej cesty na Fuji, ktorá je ako kultúrne dedičstvo zapísaná v zozname UNESCO. Prechádza aj cez mesto Kofu, východisko do pohoria Akaiši, Južných Álp.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kamikochi (1500 m) je jedno zo stredísk s nástupom na turistické chodníky v Severných Alpách. Z autobusového terminálu v Matsumote premávajú do Kamikochi len dva priame autobusové spoje za deň. Cesta trvá asi 1,5 hodiny. Väčšina autobusov do Kamikochi odchádza z malého prestupného terminálu Shin-shimashima, kam premáva z Matsumota lokálny vlak.

V Kamikochi je vybudovaná infraštruktúra turistického návštevného centra: autobusová stanica, parkovisko pre taxi, bufety, obchodíky, kemp a veľká hala so zázemím pre turistov s obrazovkou so zábermi live kamier z horských chát a predpoveďou počasia.

1. deň - na chatu

V oblasti je asi dvadsať chát. Z juhovýchodnej strany vrcholu sú tri: Yari-ga-take Sanso, Yari Lodge a Hutte Ōyari, ktorá leží na Higashikama - východnom hrebeni Yari. Nie všetky chaty sú zapojené v online rezervačnom systéme a mal som problém nájsť voľné miesto, ale nakoniec sa mi podarilo zarezervovať dve noci na Hutte Ōyari. Dostať sa na chatu Ōyari je 20 km pochod s asi 1300 m prevýšením.

Yarisawa trasa začína v Kamikochi a spočiatku vedie dlhou dolinou rieky Azusagawa. Pristavujem sa pri moste Kappa-bashi, symbole Kamikochi. V skutočnosti je to však most 5. generácie a na rozdiel od historických predchodcov má oceľové prvky a laná. Postupne míňam chaty Myojinike, Tokusawa, Yokoosanso, Yarisawa Lodge a táborisko Babadaira. Je horúco, ale pohodlná cesta vedie lesom v tieni. Stratil som slnečné okuliare. Našťastie, v každej chate je v rámci bufetu outdoorový kútik, kde sa dá kúpiť výbava. Pri každej chate si posedím na kávičke a pivku. Pozorujem makaky. Stretnúť opice na turistike je sranda. Neboja sa ľudí, nevšímajú si ich. Je zákaz ich kŕmiť, čo všetci rešpektujú, tak neotravujú.

V hornej časti doliny sa vyskytujú čierne medvede a dolinou sa ozývajú zvončeky, čo majú turisti zavesené na batohoch. Pri niektorých chatách sú aktualizované oznamy s dátumom a časom, kedy a kde bol naposledy medveď pozorovaný. Na mieste, kde medvede zostupujú k rieke, je zavesený zvonec, ktorým prechádzajúci turisti pred prechodom zazvonia. Na Yokosanso ma zastavila horská zdravotná služba. Pani zdravotníčka zisťuje, kam idem a či mám rezerváciu na niektorej z chát. Uisťuje sa, či mám prilbu, okuliare, mapu / navigáciu a poučí ma, kde sa dá v doline naposledy nabrať pitná voda. Nafasoval som tri jednorazové sáčky s minerálmi a aminokyseliny BCAA na regeneráciu. So slovami kyockette, kyockette (opatrne, opatrne), ma vyprevadí. Bolo to veľmi milé.

Cesta sa postupne mení na chodník, stáča sa doľava a pokračuje hore dolinou Yarisawa. K základni Yari stúpajú hrebene z každej svetovej strany. Po 15 km ma to už v doline nebaví a rozhodujem sa vystúpiť do sedla Minamata-nokoshi a pokračovať po východnom hrebeni Higashikama. Zlé rozhodnutie. Namiesto pohodlného chodníka so serpentínami sa štverám s ťažkým ruksakom po reťaziach a rebríkoch. Môj postup sa výrazne spomalí, ale nakoniec som rád, že som hrebeň prešiel a videl aj niečo iné.

Na chatu prichádzam za súmraku. „Konichiwa, yoyaku ga arimasu“ (dobrý deň, mám rezerváciu), ale chalan za barom vie po anglicky, tak sa ma ujme. Zaviedol ma na izbu. Izba je pre osem ľudí, ale sme tam len štyria. Každý má svoju drevenú kóju, ktorá sa dá „uzavrieť“ závesom. Je tam široký matrac, spacák, vankúš, deka a dostatok miesta. Je sa kde vybaliť. Nestihol som večeru. Na chate sa dá kúpiť expedičná strava, tak si dávam ramen rezance zaliate vriacou vodou. Zvedavci v jedálni zisťujú, čo som zač a odkiaľ som. Radi by sa rozprávali, ale nevedia ani slovo po anglicky a ja neviem po japonsky. Tak zahlásim nacvičenú frázu: „Peter desu, Surobakia džin desu“ (Som Peter, som zo Slovenska) a je po debate.

2. deň - výstup

Režim na chate Ōyari je striktný. Budíček je o 5-tej, raňajky o 5.30 a check-out o 6-tej, ale keďže som tu dve noci, tak si môžem veci nechať vo svojej kóji a pokračovať naľahko. Z chaty pokračujem k pyramíde východným hrebeňom. Chodník nie je taký exponovaný, ale sem-tam sú reťaze a rebrík. Traverzujem vrchol Yari až na južný hrebeň, odkiaľ sa ľahkým lezením vystupuje na vrchol. Tesne pod vrcholom prekonávam dva vysoké rebríky a som hore. Mám radosť. Keď som s rešpektom hľadel na Yari v roku 2015 z vrcholu Kita-dake (Severný vrch v južných Alpách), vo sne by mi nenapadlo, že o osem rokov budem stáť na jeho vrchole.

Trasa pre zostup je rozdielna a na niektorých miestach je zaistená reťazami, po ktorých sa turisti spúšťajú. Po zostupe z vrcholu si na terase chaty Yari-ga-take Sanso dávam rannú kávičku a vychutnávam si výhľady. Mám celý deň pred sebou. Vychádzkovým tempom zostupujem do hlbokého sedla a následne vystupujem na susedné Obami-dake (3 101 m), pomaly pokračujem južným hrebeňom a zdolávam aj Naka-dake (3 084 m). Škoda, že sa mi nepodarilo zarezervovať aj inú chatu, a tak sa rovnakou cestou musím vrátiť späť na chatu Ōyari. Je piatok a chata je úplne plná. Na izbe je nás osem.

3. deň - zostup

Na tretí deň z chaty zostupujem serpentínami do doliny Yarisawa. Vyrazil som hneď po raňajkách. Kým nepraží slnko, zostupujem k rieke Azusagawa, popri ktorej kráčam späť do Kamikochi rovnakou cestou ako v prvý deň...

Trasa, ktorú som prešiel, bola dobre značená a niektoré smerovníky boli okrem kandži písane aj latinkou. Navigáciu som nepotreboval, občas som si polohu kontroloval v stiahnutej mape.

Voda sa dá voľne nabrať na každej chate, v doline až po táborisko Babadaira. Samozrejme na vyššie položených chatách sa dajú kúpiť balené nápoje.

Kvôli riziku búrok a tajfúnom, ktoré sa môžu vyskytovať celoročne, treba túru plánovať s ohľadom na predpoveď počasia. V tejto súvislosti pred príchodom na chatu potešil mail s podrobnou, po 6 hodinách odstupňovanou predpoveďou počasia na nasledujúce dva dni. Bola síce v kandži, ale prekladač si s tým poradil. Aktualizovaná predpoveď počasia bola aj na veľkom monitore v jedálni chaty.

Japonsko má povesť krajiny s pomerne vysokými životnými nákladmi, ale čo sa týka individuálneho pobytu a poznávacej turistiky, je to porovnateľné s cenami u nás. To sa týka rovnako stravovania, ako aj ubytovania. Jedna noc na Ōyari s večerou a raňajkami stála v čase mojej návštevy (2023) 13 000,- ¥ (85,- €). Noc v slušnom hoteli v Matsumote v centre pri stanici, s raňajkami za 6 290,- ¥ (41,- €) bola tiež v pohode.

Doprava MHD, vrátane lokálnych vlakov na kratšie vzdialenosti, je tiež cenovo dostupná. Ak sa však návštevník presúva viac, na väčšie vzdialenosti a rýchlovlakmi, odporúčam kúpu Japan Rail Pass. Je výhodný a môžu si ho zakúpiť iba zahraniční turisti. Platí prakticky pre všetky vlaky Japonských železníc, vrátane takmer všetkých shinkansenov a v cene je vystavenie miesteniek. Pozor, JR Pass treba zakúpiť online priamo na oficiálnej stránke www.japanrailpass.net, nie cez sprostredkovateľov. Cena je závislá od doby platnosti. Napr. 7-dňový JR Pass stojí len o trochu viac, ako spiatočný lístok na shinkansen na trase Tokio – Kjóto.

Túra Kita-dake (北岳) – Severný vrch v Južných Alpách

26. 5. 20 Peter Šufliarsky

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek