Trasa

Liptovský Mikuláš – Iľanovo – Iľanovská dolina – sedlo pod Kúpeľom – sedlo Predných – Kosienky – Krakova hoľa a späť

Je pekné nedeľné ráno, polovica júla. Len včera som zo Šumiaca vyšiel na bicykli až na Kráľovu hoľu, cyklistické sebavedomie mám teda veľké. Plný očakávania teda vyrážam v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Do Iľanova, ktoré je mestskou časťou Liptovského Mikuláša, vedie síce cesta, ktorú zdieľam spolu s motorovými vozidlami, veľmi frekventovaná však nie je. Cesta začína stúpať prakticky hneď po prejdení mosta ponad Váh, vodno-slalomárskeho areálu a diaľničného podjazdu.

Zákaz vjazdu a zrušená cyklotrasa

Po príchode do Iľanova mám určité pochybnosti o tom, kadiaľ ďalej. Intuitívne sa síce samozrejme vyberám „rovno“, smerom k horstvu Nízkych Tatier, vyzerá to však tak, že do Iľanovskej doliny ako takej žiadna oficiálna cyklotrasa, teda ani žiadne farebné cyklistické „C“ nevedie. Som však povzbudený tým, že návštevný poriadok národného parku vjazd na bicykli do Iľanovskej doliny vyslovene povoľuje. Pred samotným vjazdom do Iľanovskej doliny však prídu ďalšiu pochybnosti. Z dodatkovej tabule pod dopravnou značkou „zákaz vjazdu všetkým vozidlám“ totiž vyplýva, že vjazd je povolený len dopravnej obsluhe. V prípade kontroly som však pripravený argumentovať spomínaným ustanovením návštevného poriadku a pokračujem ďalej.

Stúpanie Iľanovskou dolinou pozdĺž žltej značky si pochvaľujem, asfalt je pomerne nový a kvalitný. Postupne miniem dve odbočky k miestam spojeným s partizánskou minulosťou. Medzi týmito odbočkami sa nachádza upravená studnička, zdroj vody. Kde-tu na strome zazriem prečiarknuté modré cyklistické „C“. Tak sa teda veci majú, cyklocesta tu kedysi vyznačená bola! Návštevný poriadok však akoby práve na takéto situácie pamätal, keď v bode 5. prílohy č. 2 ustanovil pomerne dlhý zoznam trás, na ktorých sú „vjazd a státie s bicyklom“ povolené, nezávisle od toho, či je alebo nie je v týchto miestach vyznačená cyklotrasa. Iľanovská dolina sa v tomto zozname nachádza pod písmenom „m)“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na rázcestí so zelenou značkou v lokalite Za Vrátami vidím na bočnej lesnej ceste zaparkované terénne vozidlo. Pre prípad, že by išlo o kontrolu vjazdu na bicykli, znova sa povzbudzujem návštevným poriadkom. Ak však v aute či v jeho okolí aj niekto bol, zjavne sa aktuálne venuje niečomu inému. Postupne sa však zhoršuje povrch. Asfaltu sa tu po väčšinu zimy pod snehom a ľadom zrovna nedarí zachovať si svoju celistvosť, na ceste sa nachádzajú skôr jeho zvyšky a kamene. Po pár desiatkach ďalších metrov dokonca stúpam len po lesnej ceste, ktorá nie je spevnená vôbec. Návštevný poriadok ma však povzbudzuje k tomu, že na bicykli môžem ísť až do sedla pod Kúpeľom a nadopovaný včerajším výjazdom na Kráľovu hoľu šermujem riadidlami a snažím sa udržať na bicykli.

Pohľad vpred však pre mňa vôbec nevyzerá dobre, lesná cesta naďalej stúpa. Napokon strácam rovnováhu a z bicykla som nútený zosadnúť. Stalo sa to však doslova len pár metrov pred starým smerovníkom z roku 1984, ktorý si všimnem vľavo v húštine. Na bicykli som sa teda od ústia Iľanovskej doliny až po zabudnutý smerovník prešiel takmer 7 km a so svojím výkonom som spokojný. Smerovník síce obsahuje časť rovnakého názvu „Za Vrátami“, ako smerovník, ktorý som prešiel na rázcestí so zelenou turistickou značkou, určitá zmätočnosť však k dnešnej cyklotúre zjavne patrí. Ukázalo sa to už pri samotnom vjazde do Iľanovskej doliny a ukáže sa to onedlho aj na pešej časti úseku, to však ešte nepredbiehajme.

Hoci moje obľúbené ustanovenie návštevného poriadku mi umožňovalo pokračovať na bicykli ďalej priamo do sedla pod Kúpeľom, pri všetkej snahe to považujem za nemožné. Ak aj bol úsek stúpania po nespevnenej lesnej ceste náročný, stále bol technicky zvládnuteľný. Terén, ktorý pred sebou vidím na odbočke k sedlu pod Kúpeľom však považujem za vyslovene chodecký. Odbočku preto využívam aspoň na to, aby som si tu bicykel odložil, využijúc tak aspoň časť spomínaného ustanovenia návštevného poriadku, ktoré mi tu popri vjazde, na ktorý teraz naozaj neašpirujem, umožňuje aspoň „státie“.

V unikátnom sedle Predných

Plný očakávania sa teda vyberám po žltej turistickej značke do sedla pod Kúpeľom. Presviedčam sa o tom, že terén je naozaj skôr chodecký, keďže korene stromov trčia kade-tade. Fanúšik divokých zjazdov by však tunajší úsek možno vedel využiť aspoň na cestu dole. Po pár minútach som v sedle a dozvedám sa, že k najbližšiemu smerovníku v sedle Predných, pomenovanom podľa lokality Predné, to je približne 50 minút. Pomerne prudké stúpanie po modrej značke sa po čase zmierňuje a viac sa podobá na traverz. Ten však akoby nemal konca a začínam byť presvedčený, že do spomínaného sedla Predných mi to potrvá viac ako 50 minút.

Les je čoraz redší a v diaľke začínam tušiť hlavný hrebeň Nízkych Tatier s Ďumbierom a Štiavnicou. Hlavný hrebeň mám však oproti slnku, moju pozornosť teda púta najmä okolitá druhovo veľmi rozmanitá kvetena. Naveľa-naveľa napokon prichádzam do samotného sedla Predných. Trocha ma demotivuje údaj o tom, že ďalšie rázcestie s názvom Kosienky ma čaká o ďalších takmer 50 minút, tentoraz v teple a po otvorenejšom úseku. K časovým zmätkom možno pridať tiež zmätky ohľadom nadmorskej výšky. Na smerovníku v sedle Predných je totiž údaj o nadmorskej výške 1415 m ručne preškrtnutý a nahradený údajom 1 550 m. Zmätočne pôsobí aj samotný údaj o čase potrebnom na dosiahnutie sedla pod Kúpeľom v opačnom smere. Okrem prehnane exaktného údaja s časom 32 minút môžem takto v predstihu potvrdiť, že času som aj pri zostupe potreboval viac.

V samotnom sedle Predných sa mi však páči. Priznám sa, na Krakovu hoľu som sa pôvodne vybral len ako na vhodný peší cieľ, ktorý by doplnil výjazd na bicykli Iľanovskou dolinou. Nevedel som, že výstup ma prekvapí unikátnou botanickou záhradou a trocha si vyčítam, že z toľkého rastlinstva viem identifikovať len veľmi málo. K botanickým záhradám však väčšinou patrí expozícia motýľov, tzv. "lepidopterárium". Krakova hoľa samozrejme ponúka aj túto atrakciu. Žiaľ, tiež poznám len najznámejšie druhy a aj v tomto si teda musím vzdelanie doplniť.

V očakávaní ďalšej strastiplnej hodinky sa zo sedla Predných napokon vyberám ďalej, nečakaná spoločnosť pestrých rastlín a motýľov však môj ďalší postup ozvláštňuje. Na úvod môjho postupu ma potešilo, že stúpanie je len veľmi mierne. Isteže, miestami je rastlinný porast veľmi hustý a aj vysoký a obávam sa aj bodavého hmyzu, nehovoriac o prípadnom výskyte hadov. K rázcestiu Kosienky však tentoraz prichádzam s predstihom.

Na Krakovej holi

Od rázcestia Kosienky k ďalšiemu rázcestiu pod Krakovou hoľou i po odbočke k samotnej Krakovej holi vedie trasa kosodrevinou, kvetena nie je vysoká a druhová rozmanitosť sa tiež začína vytrácať. Významová odbočka na Krakovu hoľu tiež upúta svojím prehnane exaktným, no nesprávnym časovým údajom o jej trvaní: pri stúpaní bola v pôvodnom pridlhom časovom údaji 13 minút zrejme odstránená číslica 1. Údaj 5 minút pre oba smery by všetko zjednodušil, určité zmätky v údajoch na smerovníkoch však k tejto lokalite jednoducho zrejme patria.

Pohľady zo samotnej Krakovej hole sú prekrásne. Na východe a juhu síce vo výhľade bráni vysoká kosodrevina, na západe však jasne rozlišujem Chopok, bočný hrebeň Bôrov (ktorý je spolu s ďalšími dvomi bočnými nízkotatranskými hrebeňmi jedným z najdlhšie sezónne uzavretých úsekov na Slovensku vôbec, keďže prístupné sú len od júla do septembra) a aj Sinú. Na severe sa ešte len učím identifikovať bezprostredne stojace vrchy ako Pusté (Pustô), Demänovská hora či Poludnica, zaručene však týmto smerom spoznávam o niečo ďalej stojaci Veľký Choč a dvojičky Stoh a Veľký Rozsutec. Samozrejmosťou je pohľad na Liptovskú Maru a v opare aj na Západné Tatry.

Prekvapuje ma však, že na vrchole Krakovej hole stretávam dvoch poľských cyklistov – aj s bicyklami. Dopĺňa sa tak obraz, ktorý som si o Poliakoch v Nízkych Tatrách začal vytvárať počas v úvode spomínanej predchádzajúcej túry, ktorá ma k výstupu na Krakovu hoľu inšpirovala. Vtedy skupina Poliakov tlačila bicykle strmo nahor počas môjho zostupu po červenej značke zo sedla Javorie do Lúčok. Bol som tiež svedkom zjazdu dvoch cyklistov z Demänovskej hory počas jednej zo svojich ďalších túr. Len som po nich neveriacky pozeral, nekomunikovali sme spolu a neviem teda či išlo tiež o Poliakov.

Spiatočná cesta ako aj ďalšie rady a zaujímavosti

Na spiatočnej ceste sa snažím fotoaparátom zachytiť kvetenu. Na východe si tiež všímam masív, ktorý sa rozprestiera nad Jánskou dolinou, masív bude teda zrejme patriť vrchom Ohnište a Slemä. Pokiaľ ide o samotný zjazd Iľanovskou dolinou, na úseku lesnej cesty a rozdrveného asfaltu so šotolinou takmer neprestajne brzdím. Asfaltový úsek je o niečo predvídateľnejší. Miestami sa na ňom však nachádzajú odrážky na vodu, z ktorých jedna je naozaj čo do šírky obrovská a dôrazne ju odporúčam pomaly obísť krajom vozovky.

Do Iľanovskej doliny som sa približne o mesiac vrátil, aby som sa na Krakovu hoľu vydal od rázcestia so zelenou značkou cez Iľanovské sedlo a sedlo Machnatô. Určitému zmätku sa nedá vyhnúť ani na tejto alternatívnej trase. Na rázcestí so zelenou značkou sa značená trasa totiž veľmi skoro, no nenápadne odpája od lesnej cesty do strmého a hustého lesa. To však len preto, aby sa značka na lesnú cestu onedlho opäť napojila, pár krokov po nej pokračovala klesaním a vzápätí sa opäť prudko vyšvihla do ihličnatého lesa. Pod Iľanovským sedlom sa nachádza upravovaná a kosená lúka, pričom chodník ďalej pokračuje hustou žihľavou, dlhé nohavice sú teda nevyhnutnosť.

Záver

Na internete som narazil na starší článok, ktorý sa vo svojej prvej časti síce venuje priepasti Zvonivá jama na Plešiveckej planine v Slovenskom krase, vo svojej druhej časti však hovorí o jaskynnom systéme práve v blízkosti sedla Predných na úpätí Krakovej hole v Nízkych Tatrách. Ide o tzv. Systém Hipmanových jaskýň, ktorý zahŕňa jaskyne Starý hrad a Večná robota. Zvlášť názov druhej z nich naznačuje náročnosť práce objaviteľa Petra Hipmana v tejto lokalite. Krakova hoľa tak nie je jedinečná len z hľadiska druhovej rozmanitosti kveteny a motýľov, ale aj z hľadiska jaskyniarstva.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek