Prvý deň

Na moje pomery bola plánovaná túra náročnejšia, tak som si privstal. O 5.45 h som prišiel na maličké parkovisko vyhradené pre turistov a začal som šliapať. Pár metrov som išiel po hradskej a zahol som do doliny potoka Katschbach. Dolina je dlhá. Na viacerých miestach sa pasú kravy, ale sú tu aj chatičky. Aby kravy nezlikvidovali autá, parkovacie miesta pri chatách obkolesuje elektrický ohradník.

Keď som míňal poslednú skupinu kráv, z gazdovstva na mňa štekal pes. To sa mi v Rakúsku nestáva. Nielen ľudia, ale aj psy sú tu pokojnejšie ako u nás. Zdá sa, že tunajšou trasou veľa turistov nechodí.

Začína stúpanie

Z cestičky som odbočil na chodník. Bol zle vychodený a ani značenie nestálo za veľa. Podchvíľou som si trasu kontroloval v smartfóne. Stále šliapem. Mám iba krátke prestávky na pitie, pretože aj v horách je pomerne teplo. Na svahu sa zjavili čučoriedky. Zo dve som zobol, ale na dlhšiu zastávku som nemal čas. Poriadnou strminou, na ktorej chodník takmer chýbal, som vyšiel do prvého sedla. Až z neho som zbadal svoj dnešný cieľ. Moje nervy, ten je poriadne ďaleko a vysoko. Začal som pochybovať, že na kopec dnes vyleziem.

Minul som pleso ovenčené páperníkom a cez peknú lúčku som prišiel do záveru doliny potoka Schöderbach. Nato som vyšiel do sedla Günsterscharte a stúpal som hrebeňom. Dolu vidno ďalšie plesá a malé skupinky kráv, ja však trpím. Bolia ma šľapy a psychicky ma deptá zdanlivo neprístupný kopec-opacha. Vôbec sa mi nechce kráčať. Naviac, voda mi povážlivo ubúda a keďže späť pôjdem rovnakou trasou, viem, že pramene sú ďaleko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Končím

Stačilo. Toto nie je moja práca, ale záľuba. Keď sa necítim dobre a nechce sa mi šliapať, tak jednoducho nebudem. Zvalil som sa do trávy, klobúk som si posunul do očí a Rupprechtseck som poslal do hája.

Po chvíli išiel okolo turista. Ahaho, tak predsa tadeto z času na čas ktosi prejde. Rakúšan ma stretol včera pod Hochstubofenom a hoci sme sa iba pozdravili, dnes ma vítal ako starého známeho. Ide Tauern Höhenweg a dnes je na trase deviaty deň. Mieril na Rupprechtseck, no z neho má do cieľa dnešnej trasy už iba dve-tri hodiny. Povedal, že hory netreba zdolávať, dôležité je v nich byť. So stúpajúcim vekom sa mi jeho myšlienka páči stále viac.

Čo s načatým dňom? Je iba 10.30 h a smerom z kopca to pôjde ľahšie, ako do neho. Poobzerám sa na lúkach po kvetinách, nižšie sa napchám čučoriedkami, doplním si vodu a budem sa kochať nádhernou panorámou. Je tu fantastická, hoci okolité kopce vôbec nepoznám.

Zostup

Z batoha som vybral paličku a začal som sa šmatlať. Pod sedlom Günsterscharte som si odfotil pabodliaky alpínske. Nato som vyšiel k plesu a poobzeral som si páperník. Takýto som ešte nevidel. Podľa internetu by to mal byť páperník Scheuchzerov, ktorý u nás nerastie.

Vyšiel som do prvého sedla, kde pofukoval vetrík. Výborné miesto na obed. Po jedle som sa ešte chvíľu kochal panorámou a okolo išla dvojica mládencov. Zbehli zo Schöderkogela a mierili na Sauofen. Na svahu pod sedlom som našiel plesnivček nízky. Vlani som ho neúspešne hľadal na Ploskej vo Veľkej Fatre, tu ho rastie veľa. A práve kvitol.

Lážo-plážo

V kare začína čučoriedie. Rastú tu nielen klasické čučoriedky, ale aj drobnolisté s matnými plodmi s bielou dužinou. Tým som sa vyhýbal, pretože mi nechutia. Obidva druhy čučoriedok tu tvoria s rododendronmi husté zárasty. Netrvalo dlho a celkom slušne som sa prežral. Aspoň túto časť plánu som splnil.

V pramenisku v žľabe som si nabral vodu a vyvalil som sa do trávy. Po chvíli išli okolo mládenci, ktorí ma míňali v sedle. „Už zasa oddychuje!“ bavili sa, keď ma zbadali. Tak sme prehodili zopár viet, ako skade sme a čo sme dnes obehali a vybral som sa za nimi. Ale iba do doliny k potoku, kde som to zapichol. Trochu som sa očabral a nato som kukal do neba. Pozoroval som „chemtrails“ a chytal som lelky.

Druhý deň

Keď čas pokročil, vrátil som sa na parkovisko. Ďalší deň som sa na Rupprechtseck vybral opäť, ale z opačnej strany. Od jazera Etrachsee je výstup kratší a má menšie prevýšenie. Naviac, ďalší deň som bol oddýchnutý a cítil som sa dobre.

Vyšiel som na úroveň chaty Rudolf-Schober-Hütte a odbočil som na neznačený chodník. Danú trasu som našiel na Bergfexe a hoci chodník nie je vyznačený turistickou značkou, vychodený je lepšie ako chodník, po ktorom som šiel včera.

Vyšiel som do karu, kde sú dve plesá Sauofensee. Dolné má hrádzu, ako keby bolo umelé. Pri hornom chodník na mape v smartfóne končí, avšak práve tam začína značenie pomocou skalných mužíkov. Keď si človek dáva pozor, značenie sa dá sledovať. Strácal som ho až v strmom závere, kde sa svah na pár miestach zosunul.

Krátka hrebeňovka

Vyšiel som nad Günsterscharte a stúpal som hrebienkom. Minul som miesto, kde som sa včera otáčal, a pokračoval som ďalej. Prešiel som Toreben (2463 m), podišiel som Dachleiteck (2560 m) a vyšiel som na Rupprechtseck (2591 m). Popri tom som zistil, že to, čo som včera pri pohľade z prvého sedla považoval za Rupprechtseck, bol Brennerfeldeck, na ktorý som vôbec nechcel ísť. Svoj cieľový kopec som nevidel, pretože bol schovaný za Dachleiteckom. Včera som ozaj nemal svoj deň.

Na Rupprechtseck som vyšiel o 10.30 h, čiže presne o čase, kedy som sa včera otáčal. Porobil som zopár vrcholoviek, no moc som sa nezdržiaval. Podľa predpovede spred dvoch dní by malo poobede trochu spŕchnuť. Podišiel som nevysoký Arfeld a zo sedla za ním som začal zostupovať. To sa už nebo začalo zaťahovať a mne postupne dochádzalo, prečo dnes v horách nevidím ani nohy. Blížila sa celkom slušná búrka.

Utekanie pred dažďom

Trielil som o dušu, pretože som nechcel, aby ma blesky zastihli na alpských lúkach. Minul som ďalšie kravy a zrazu sa na hornej hranici lesa zjavila dvojica bez batohov. Postavili sa na kraj lúky a žena začala hulákať. Neviem to ináč nazvať. Jej pokrik pozostával z dvoch tónov, no čo bolo podstatné, kravy spozorneli. Postupne sa všetky vybrali dole na horný okraj lesa. Dvojica im priniesla soľ, ktorú vysypali na veľkú skalu. Ako mi povedali, kravy zvolávali preto, aby ich dostali do lesa. Tam budú lepšie chránené pred búrkou, ako na alpských lúkach. Hmm, a ja som si doteraz myslel, že sa tu kravy v horách pasú bez akéhokoľvek dozoru.

Keď som trielil cez les, začalo pršať. Natiahol som si pršiplášť a na batoh návlek, no v silnejúcom daždi bolo zrejmé, že čoskoro premoknem. Našťastie sa predo mnou zjavila chata. Schoval som sa pod striešku a pozeral som na besnenie živlov. Blesky netrieskali príliš blízko, ale z neba začali padať krúpy.

Do vedľajšej chaty zbehol pár, ktorý pred chvíľou zvolával kravy, a do mojej sa autom priviezol majiteľ. Na diaľku sme sa kývnutím hlavy pozdravili. Asi 20 minút som sa schovával a keď sa na severozápade ukázalo nebo a dážď sa zmiernil, išiel som preč.

Po chvíli sa vyčasilo, ale tráva bola mokrá. Na parkovisko som sa vrátil celkom slušne premočený a iba som pozeral, koľko sa tam motá turistov. Zjavne mali o dnešnom počasí lepšie informácie ako ja.

Záver

Po troch dňoch strávených v Nízkych Tauroch som išiel domov. Absolvoval som ďalšiu časť svojej vlastnej Tauern Höhenweg a už plánujem, ktorú časť prejdem o rok. Nízke Taury som si obľúbil, hoci čím idem ďalej na západ, tým sú vyššie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek