Brezová pod Bradlom

Vystúpim z autobusu v Brezovej pod Bradlom a hneď sa vyberiem priamo nahor ulicou pomenovanou po Dušanovi Jurkovičovi. Významný slovenský architekt sa narodil v neďalekej Turej Lúke a tu v Brezovej pod Bradlom je pochovaný.

Upúta ma, ako je mestečko položené na strmých svahoch v úzkej doline Brezovského potoka. Takmer tu niet rovného miesta. Poloha poskytovala len málo miesta pre obrábanie pôdy a v členitom území museli obyvatelia získavať pôdu klčovaním vzdialenejších lesov. Postupne tak vznikali kopanice s charakteristickým roztrúseným osídlením a niekoľkými väčšími centrami.

Takmer na okraji súvislej zástavby sa pristavím pri kostole Najsvätejšej Trojice, najstaršej zachovanej stavbe v meste. Pri jeho vchode ma zaujmú dve veľké polkruhové bašty, zvyšky opevnenia zo 17. storočia. Za kostolom zídem na širokú a dosť frekventovanú cestu spájajúcu Brezovú s Myjavou. Našťastie idem po nej len krátko, miniem odbočku do Žriedlovej doliny, ktorou vedie značka a po chvíľke začnem stúpať na Židovský vrch.

Hrebeňom Židovského vrchu

Spočiatku idem v tieni lesa. Keď z neho po krátkom čase vyjdem, objaví sa predo mnou plochý trávnatý hrebeň Židovského vrchu. Lúky na ňom sú aj teraz koncom leta bohato zakvitnuté, v mimoriadne veľkom množstve tu rastie rebríček obyčajný a tiež myší chvost (pozn. red. čo je starší názov tej istej rastliny). Pravdaže nechýbajú ani rôzne iné kvety bielych, žltých i modrých farieb, ktoré na pozadí uschýnajúcich stoniek vytvárajú čarovné pestré obrazy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V ostrom protisvetle sa nad lúkami vypína súvislo zalesnený vrchol Bradla. V doline za mnou vidím roztratené domy Brezovej a nad ňou vystupujú ostré úbočia západnej strany Malých Karpát. Som rád, že nie je príliš teplo a povieva tu príjemný vietor, za letnej páľavy by som tadiaľto nechcel ísť. Mám len pár krokov k vrcholu a som zvedavý, či z neho bude pohľad na opačnú stranu. Nie, je tu iba dlhá zakvitnutá stráň medzi dvomi súvislými pásmi lesa. Až hore, na ďalšom vrchu s podobným menom - Židovské, otvorí sa mi pohľad na Biele Karpaty so Šibenickým vrchom, najvyššou Veľkou Javorinou a o málo nižším Jelencom.

Oddýchnem si a pomaly klesám ponad ploty a ovocné sady kopanice Kraválikovci. Cesta, ktorou kráčam, vedie vysoko nad osadou, takže z nej uzriem iba niekoľko tehlových striech. Za mnou od neveľkej skládky dreva zavrčí traktor a uvedomím si, aké je tu inak na lazoch ticho. Aha, osada sa volá Kravárikovci a pomenovaná bude iste podľa toho, že tu chovali kravy a nie že robili "kravál".

Po dlhšom čase vojdem opäť do hory. Rastú tu prevažne borovice a miestami brezy s bielymi kmeňmi, tvoriace malé hájiky. Ani tentoraz úsek lesom netrvá dlho. Vyjdem z neho na čerstvo pokosené lúky a kľukatou cestou zídem do plytkého sedielka pod kopcom Jaseníky s vykrývačom a prístreškom s lavičkami. V núdzi by sa tu dalo prenocovať, mne sa prístrešok javí príliš otvorený a malý. Na krátke posedenie a občerstvenie ho však využijem.

Nadol k Turej Lúke

Teraz vytrvalo klesám k mestu. Ako sa cesta stáča, raz vľavo, raz vpravo, stále sa menia pohľady na okolie. V jednej chvíli sa predo mnou vypínajú Biele Karpaty, vzápätí zorané pole na kopci. Lesíky striedajú žltohnedé lúky s vysokou trávou i svieža zeleň lúk pokosených. V jednej chvíli sa mi zdá, že cesta ma vedie nadol do Myjavy, potom sa stočí a opäť smerujem k pásu lesa. Z kríkov na jeho okraji vybehnú dve srnky. Vyplašené odskáču pár desiatok metrov a vzápätí zmiznú v hustej hore.

Prichádzam k oddychovému areálu Padelky, patriacemu poľovníckemu združeniu v Turej Lúke. Areál je prístupný verejnosti, dá sa tu opekať, konajú sa tu rôzne spoločenské podujatia. Zabavia sa tu deti, sú tu ohniská, lavičky, preliezačky i hojdačky. A pokiaľ sa práve nekoná hromadné podujatie, svoje miesto si tu iste nájdu tuláci a turisti, či už na oddych alebo prenocovanie pod jedným z viacerých prístreškov. Na stene zamknutej hospodárskej budovy ma zaujme namaľovaný obraz poľovníka s puškou a pohárikom. Pripadá mi to také... úprimné. Atmosféru vhodne dopĺňa z dreva vyrezávaný medveď, zrejme typické zviera miestnych lesov.

Na okraji lúk stoja dva stojany s informačnými tabuľami. Jedna je venovaná tunajšiemu ovocnému sadu, starým odrodám ovocia a jeho spracovaniu. Turisti môžu absolvovať Kopaničiarsku ovocno-destilátovú cestu, navštíviť miestnych ovocinárov a spracovateľov ovocia i ochutnať sušené ovocie, mušty, ovocné čaje a iné produkty z ovocia.

Druhá tabuľa sa venuje Oskorušovému chodníku, ktorý sa v podobnom duchu venuje ovocinárstvu na moravskej strane kopaníc. Tu je možné navštíviť múzeum oskoruší, vidieť chránené najväčšie exempláre oskorušových stromov a tiež navštíviť pestovateľov a spracovateľov ovocia.

Od areálu Padelky je to iba zhruba sto metrov k prvým domom Turej Lúky. Povedľa hlavnej cesty tu stojí stánok s občerstvením, ku ktorému si zájdem. Dvojica predo mnou si objednala grilované mäso, dosť dlho čakám, kým to obsluhujúca pani pripraví. Zdá sa, že na takýto nátresk tu nie sú zvyknutí. Napokon sa dočkám a idem si s pivom sadnúť na krytú terasu. Autobus mi ide až o hodinu, a tak zvažujem ako ešte využiť zostávajúci čas.

Polder ma Svacenickom jarku

Po chvíli pozerania do mapy nájdem v nej modrú plochu. Spravím si zachádzku k Svacenickému jarku, mala by tam byť vodná nádrž. Idem po kvalitnej asfaltovej ceste s cyklistickým značením. A tiež je tu smerovník pre mňa nezvyklý, lyžiarska trasa KST. Asi po kilometri od hlavnej cesty sa ocitnem pri poldri. Z informačnej tabule sa dozvedám, že slúži ma zachytenie prívalových povodní a je tu zakázané kúpanie, rybolov, znečisťovanie a ešte iné, čo som si nezapamätal. Z prístupovej cesty i z hrádze je pekný výhľad na okolité políčka a drobné lesíky, takže neľutujem, že som si sem zašiel.

Pomaly sa vraciam späť popri oceľovej konštrukcii veľkého senníka. Zdá sa mi, že popri ňom vedie cesta, po ktorej by som sa mohol dostať do Myjavy. Vyjdem za senník a vidím, že cesta je zahradená pletivom a za ním sa pasú kravy. Tadiaľto to teda nepôjde.

Vrátim sa späť na hlavnú cestu a po chvíľke čakania na zastávke sa odveziem domov. Mám za sebou vydarený, i keď nezvykle krátky výlet. Trochu som si poopravil mienku, že v okolí Myjavy sú len rozpálené asfaltové cesty a teším sa na ďalší výlet na myjavské kopanice.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek