Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na vrchole Ohnišťa
Na vrchole Ohnišťa Zatvoriť

Bike & hike Jánskou dolinou do Svidovského sedla a na Ohnište

Mapujeme možnosti bike & hike v slovenských horách. Vybrali sme sa do nízkotatranskej Jánskej doliny, ktorú sme prešli pohodlnou asfaltkou na bicykli a potom sme pešo vystúpili na masív Ohnišťa. Vďaka vápencovému podložiu vyniká bohatou flórou a z jeho vrcholu je netradičný výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.

Vzdialenosť
33 km
Prevýšenie
+1176 m stúpanie, -1176 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 25.06.2023
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
Nadina studnička v ústí Stanišovskej doliny, prameň vo Svidovskom sedle
Doprava
Podtureň (vlak, bus) / Liptovský Ján (bus)
horský bicykel
SHOCart mapy
» č.703 Nízke Tatry (1:25.000)

Masív Ohnišťa je známou lokalitou na severnej strane Nízkych Tatier. Je to tak najmä vďaka skalnému oknu, ktoré by sa mohlo stať azda aj symbolom národného parku, ak by k nemu viedol turistický značený chodník. Oficiálne skalný úkaz prístupný nie je, prístupný je však aspoň samotný vrchol Ohnišťa, na ktorý sa dá vybrať štýlom bike & hike.

Trasa

Podtureň – Liptovský Ján – Jánska dolina – Svidovské sedlo (Príslop) – Predná poľana – Ohnište a späť

Je koniec júna, nedeľa ráno. Vystupujem na železničnej zastávke v Podturni. V trocha bizarnej obytnej zóne priamo pod diaľničným mostom prechádzam cez omnoho menší mostík ponad Váh. Po bezpečnej cykloceste, po ktorej motorové vozidlá nepremávajú, sa zakrátko dostávam do Liptovského Jána. Bočnou cestou s minimom premávky prechádzam aj okolo lokality s kaďou a minerálnym prameňom s typickým sírnym zápachom, až sa napokon dostávam na hlavnú cestu, ktorá vedie až do Jánskej doliny.

Do Svidovského sedla

Autá majú v Jánskej doline vjazd povolený až po parkovisko pri Stanišovskej jaskyni, kvalitný asfaltový povrch však vedie až po horáreň v lokalite Pred Bystrou. Od tohto rázcestia až po Svidovské sedlo (Príslop) je povrch kamenistý. Stúpanie až na pár kratších úsekov však naozaj nepatrí medzi náročné. Lúka Púchalky pod masívom Ohnišťa slúži na pasenie oviec, strážne psy sú však, našťastie pre mňa, priviazané. Od horárne Pred Bystrou až doteraz cyklocesta kopírovala žltú turistickú značku, onedlho sa od nej však odkláňa na menej strmšiu lesnú cestu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Svidovské sedlo (Príslop) sa od železničnej stanice v Podturni dá pri pohodovom tempe zvládnuť za približne 1,5 hodiny. V sedle sa nachádza drevený prístrešok, ktorý v prípade núdze chráni pred dažďom. Obďaleč sa nachádza pomník venovaný pamiatke poručíka Jána Daniela, ktorý padol v SNP. Zo Svidovského sedla sa ponúkajú pekné výhľady na Ďumbier. Hoci cyklocesta sa končí vo Svidovskom sedle, podľa písm. l) bodu 5 prílohy č. 2 návštevného poriadku národného parku sa z tohto sedla dá klesaním pokračovať ďalej do Malužinej, ležiacej na ceste I. triedy spájajúcej Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica. Ja však dnes pokračujem pešo na Ohnište, po zelenej turistickej značke.

Na Ohništi

Z lesnej cesty sa zelená značka zanedlho odkláňa vľavo, do pomerne strmého terénu. Čaká ma poctivých asi 200 výškových metrov, než sa dostanem na planinu Ohnišťa. Priamo na Ohnište by sa zrejme dalo dostať aj tesne popri skalnom zráze, turistický chodník však vedie akoby okruhom najprv planinou smerom na sever, pokračuje okrajom Prednej poľany, aby sa na rázcestí pod Ohnišťom opäť stočil smerom na juh a znova ma vedie planinou, tentoraz na inom mieste. Nesťažujem sa, prostredie je tu veľmi pekné a tajomné, s vysokým papradím. Každý meter značeného turistického chodníka navyše vítam, keďže sa nachádzam nielen v národnej prírodnej rezervácií Ohnište, ale smerom na východ sa rozprestiera časť nedávno vyhlásenej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.

Zo samotného vrcholu Ohnišťa sa mi opäť ponúkajú výhľady na Ďumbier. Pokušenie preskúmať v lokalite neznačené trasy je síce prítomné a je veľká škoda, že ku skalnému oknu žiadny oficiálny turisticky značený chodník nevedie, vrchol Ohnišťa však neopúšťam. Na spiatočnej ceste na rázcestí pod Ohnišťom ešte váham, či dnes k túre pridať aj neďaleko ležiaci vrch Slemä. Napokon sa však rozhodnem nechať si jeho návštevu na inokedy, aspoň budem mať dôvod opäť na bicykli vybehnúť do Svidovského sedla (a v takom prípade napríklad vynechať z túry odbočku na Ohnište). Pešia časť túry by súhrnne, podľa tempa a trvania prestávky na vrchole Ohnišťa, mala zabrať čosi medzi dvomi až tromi hodinami.

Spiatočná cesta

Na spiatočnej ceste som zvedavý na návštevu Stanišovskej jaskyne. Slovensko sa síce hrdí tým, že sa na jeho území nachádza vyše 7 000 jaskýň, z objektívnych dôvodov je však sprístupnený len malý zlomok (celkovo trinásť v správe Slovenskej správy jaskýň, päť v správe iných subjektov a takmer päťdesiatka menších a kratších jaskýň je prístupných voľne). Tým, že jaskyňu prevádzkuje rovnaký neštátny subjekt, ktorý prevádzkuje Medvediu štôlňu v ústí Žiarskej doliny v Západných Tatrách, prehliadka je viac odľahčená, čo by mohlo vyhovovať najmä detským návštevníkom. Ak však niekto chce aspoň raz navštíviť každú sprístupnenú jaskyňu na Slovensku, ponuku na prehliadku Stanišovskej jaskyne sa oplatí využiť.

Návrat (už len) na Slemä

Medzičasom svoje rozhodnutie nevydať sa na vrch Slemä trocha ľutujem, keďže až neskôr som sa z tohto Ľubovho článku dozvedel, že sa na ňom nachádzajú trosky zostreleného sovietskeho lietadla. O niekoľko týždňov sa teda k tomuto, z vojenského hľadiska zaujímavému cieľu, vraciam, opäť štýlom bike & hike. Tentoraz nie som sám, ale s príbuzným, ktorý je profesionálny vojak. Počasie nám praje menej, vládnu prehánky a pri spiatočnej ceste pri zamračenej oblohe dokonca z vrchu Slemä omylom zavelím na zostup nie k našim bicyklom do Svidovského sedla, ale do Stanišovského sedla.

Našťastie, včas si svoju chybu uvedomím, hoci chýr o mojich sprievodcovských schopnostiach utrpel. V takýchto situáciách, keď pre zamračenú oblohu prichádzam o prirodzený orientačný zmysel by som privítal, ak by od rázcestia na vrchole Slemä viedla do Stanišovského sedla turistická značka inej farby než do Svidovského sedla. Som si však vedomý toho, že meniť farbu turistického značenia na každom významnejšom bode nie je univerzálnym riešením.

Podľa mapy evidujem, že z Michalovského sedla medzi vrchmi Slemä a Ohnište vedie odbočka k prameňu. Pravdupovediac, vďaka prehánkam a i sebakritickému vyhodnoteniu svojho orientačného zmyslu sa ho ani nepokúšam hľadať a s mojím dnešným parťákom pokračujeme v postupe rovno do Svidovského sedla.

Zhrnutie

Výjazd z Liptovského Jána do Svidovského sedla na horskom bicykli môžem len odporučiť. Opatrnosť pri zjazde zo Svidovského sedla je však, zvlášť na úseku lesnej cesty, samozrejme, na mieste. To, či sa zo Svidovského sedla vybrať buď len na Ohnište, buď len na Slemä, alebo či navštíviť oba pešie ciele naraz, je voľbou, ktorá závisí od viacerých premenných, ktorými sú napr. počasie či čas, ktorý je k dispozícii.

Fotogaléria k článku

Najnovšie