Po úspešnom prejdení trasy z Podrečian do Modrého Kameňa sme v mestečku podvečer zapadli do hostinca Červené víno. „Dobrá nálada“ nás v zariadení zdržala do neskorých nočných hodín. To bol jeden z dôvodov, prečo sme zabivakovali hneď za mestom...

Trasa

Modrý Kameň – Horné Plachtince – Španí laz – Čebovce, Zámok – Čebovce – Kosihovce – Kamenný vrch – Opavský vodopád – Opavské lazy – Opava, Pahorok – rozhľadňa Opavská hora – Kosihovce – Čebovce

10. september 2022, ráno v Modrom Kameni

Budím sa ako prvý. Trápi ma smäd, ale všetky fľaše na vodu sú prázdne. Nuž mi nezostáva nič iné, len po ňu ísť. Tak trochu ešte neistým krokom sa vraciam na námestie. V malej pekárni kupujem nielen čerstvé pečivo, ale aj niekoľko dobre vychladených plechoviek piva. V tábore majú z neho kamaráti väčšiu radosť ako z čerstvého pečiva a pagáčov. Veď to poznáte, klin sa klinom vyráža. O hodinku sme všetci čerství, plní sily a energie. Môžeme vyraziť!

10. september 2022, Horné Plachtince

Za osadou Dolina vchádzame do lesa. Nakrátko sa zastavíme pri prameni, ale potom naozaj poctivo šliapeme vpred. Postupne naberáme výšku a o necelú hodinu prichádzame na Prostredničianske lazy. Krajina je v týchto miestach mimoriadne malebná. Ako postupujeme, celá sa pred nami otvára. Znenazdajky nás šípka značky nasmeruje do doliny. V nej nás prekvapuje veľké množstvo húb, ktoré sa dajú zbierať priehrštím. V doline pekne vidieť, ako sa potok zarezáva do jej dna. Vlastne všetky doliny v oblasti Krupinskej planiny vznikli postupným zarezávaním vodných tokov do podložia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lesná cesta onedlho ústi na rozľahlú lúku nad Hornými Plachtincami. Hneď za mostíkom cez Plachtinský potok sa dá pri garáži s vodovodného kohútika nabrať voda. Možnosť využívame, lebo v obci nie je obchod ani krčma, kde by sa dala voda kúpiť alebo načerpať. Usádzame sa na priedomí kultúrneho domu a raňajkujeme. Pristavuje sa pri nás pán, z ktorého sa vykľul starosta. Debatujeme s ním o hradisku na Pohanskom vrchu a o stredovekom hrádku stojacom na mieste volanom Šiance. K obom lokalitám v minulosti viedol náučný chodník. Trasa na Šiance zanikla, v súčasnosti existuje len náučný chodník na hradisko. Starosta nám odporúča návštevu oboch lokalít. Zostáva milo prekvapený, keď mu hovorím, že sme ich v minulosti navštívili. Nakoniec odbieha na neďaleký OcÚ a vracia sa s fľaškou slivovice, hovoriac nám: „Chlapci, to máte na cestu.“ Vrelo sa mu za podarúnok poďakujeme a pomaly stúpame smerom k vrchu Španí laz.

10. september 2022, Španí Laz

Hneď za dedinou, v ktorej sa zachovalo niekoľko pôvodných domov, sa nám otvára pohľad na dolinu Plachtinského potoka a výbežok Krupinskej planiny zakončený Hájnickym kameňom. Mimochodom, do roku 1575 tam stál hrad, ktorý zanikol po dobytí Modrého Kameňa Turkami. Zastavujeme sa a kocháme sa týmto pohľadom. Nasleduje strmý úsek hore lúkou k lesu. V ňom nás zrazu prekvapí hlasné ručanie jeleňa. Akoby bol kúsok od nás. A asi aj bol, lebo na lúke, cez ktorú ideme, vyplašíme niekoľko jeleníc.

V tiahlom stúpaní sa dostávame k TIM Čierťaž. Zastavujú nás elektrické ohradníky, ktoré odvážne preskakujeme. Ako naberáme výšku, otvára sa nám pohľad na oblasť Plachtinských lazov s hrebeňom Javoria na obzore. Pred pandémiou na blízkom laze fungoval kemping, kde sa dali dokúpiť základné potraviny a pivo. Dnes je kemping v rekonštrukcii, ale podľa mojich informácií by mal byť v roku 2024 opäť v prevádzke.

Pod vrcholom Španieho lazu nás tabuľa upozorňuje, že sme na súkromnom pozemku a je len na návštevníkoch, či bude prechod cez pozemok možný aj v budúcnosti. Míňajúc meteorologický rádiolokátor prichádzame na vrchol Španieho lazu. Stojí tu retranslačný vysielač, pomocou ktorého je vrch z diaľky dobre identifikovateľný. Nám sa ale podobné stavby na vrcholoch nepáčia (Sitno, Kráľova hoľa a pod.). Zato stavba turistickej chaty by sem zapasovala ako „riť na šerbeľ“. To si iste hovorili stavitelia spustnutého objektu KST Veľký Krtíš, ktorý stojí opustený hneď poniže. Dodnes neviem, prečo vznikla a prečo tak rýchlo zanikla. Len sa mi marí, že bola vybudovaná kvôli celoštátnemu stretnutiu turistov a po akcii zostala zatvorená. Hneď vedľa nej sa nachádza TIM Španí laz, na skalke kríž a upravené ohnisko, okolo ktorého si sadáme. Dlhší oddych už potrebujeme.

10. september 2022, Ako sme nakoniec neprišli na PP Kamenná žena

Naším ďalším cieľom je prírodná pamiatka Kamenná žena. Ide o takmer 4 m vysoký skalný útvar, ktorý vznikol zvetrávaním andezitu. V blízkosti sa nachádzajú ešte dva, ktoré však dosahujú výšku len okolo metra. Nevedie sem žiadna značka, ale s pomocou GPS-ka by nemal byť problém dostať sa sem. Problém by to fakt nemal byť, keby… Ale nebudem predbiehať.

Pokračujeme po modrej značke. Z nej sa dá k prírodnej pamiatke odbočiť. Laz, popri ktorom ideme, nás udivuje tým, že má na vnútornej strane plota elektricky ohradník. Akosi nechápeme prečo. Naraz sa k plotu priženie pár kaukazkých ovčiakov. Impozantný strážny pes by nemal problém preskočiť plot a práve elektrický ohradník mu v tom bráni. Chvalabohu, lebo by sme odtiaľto išli asi s poriadne otrhanými gaťami.

Značka v týchto miestach vedie po zvážnici, ktorá postupne klesá. Míňame Bielu studňu s dreveným žľabom. Belavá voda v nej vyzerá na prvý pohľad nevábne, ale predsa ju ochutnáme. V družnej debate pokračujeme. Lesy sa tu striedajú so zarastajúcimi rúbaňami. Ako vstúpime na lúku Podskala pri poľovníckej chate Podskalka, uvedomujeme si, že sme v zápale rozhovoru odbočku ku Kamennej žene minuli. Sklamane sa usádzame na terase chaty a dumáme čo ďalej. Buď sa vrátime späť k odbočke, alebo si návštevu prírodnej pamiatky necháme do budúcna. Po „zrelej“ úvahe vyhráva druhá možnosť. Alibisticky si hovoríme, aspoň máme dôvod sa sem vrátiť.

10. september 2022, Zelený hrad na vrchu Zámok

Od loveckej chaty odchádzame s pocitom neskúsených zelenáčov. Takto minúť odbočku z trasy. No onedlho máme možnosť napraviť si reputáciu a na správnom mieste odbočiť k skromným pozostatkom Zeleného hradu. Pri TIM Nad vinicami sa stáčame na sever a po lesnej ceste prichádzame na lúku Močiar. Nad jej juhozápadným cípom sa týči vrch Zámok. Nasleduje krátky výstup a za pár minút stojíme na mieste, kde stálo jadro hradu. Na povrchu sa z neho veľa nezachovalo. Najvýraznejšie je valové opevnenie na východnej strane kopca. Z južného svahu je vidieť na okolie a dolinu Čebovského potoka. Od našej poslednej návštevy sa tu toho veľa nezmenilo. Preto sa tu dlho nezdržujeme a vraciame sa späť na rázcestie.

10. september 2022, Čebovce

Odtiaľto je to do Čeboviec niečo málo viac ako tri kilometre. Preto sa neponáhľame a pozvoľna postupujeme dubinou. Vtom ticho preruší rev prúdových motorov. Vzápätí nad nami preletia dve stíhacie lietadlá. V momente mi napadne, aká to musí byť hrôza, keď vo vojne, ktorá zúri u našich susedov, lietajú nad hlavami ľudí stroje roznášajúce smrť. Radšej na to nemyslím... Míňame drevený prístrešok pri trase NCH Stromy Čebovských lesov a zakrátko dosahujeme hlavnú cestu I/75. Po nej sa dostávame k okraju Čeboviec.

Sme v cieli dnešného dňa. Horný koniec obce tvorí niekoľko domov, pekne upravený priestor so zastávkou autobusov a čerpacia stanica pohonných hmôt. Zamierime si to rovno k nej. Usádzame sa v pohodlných kreslách, objednávame si pivo a kávu. Na rad prichádza otázka, čo s načatým dňom. Je tesne pred šestnástou hodinou a do zotmenia máme času viac než dosť. Padajú rôzne návrhy. Pokračujme ďalej, prejdime si náučný chodník, ale aj postavme tábor a do večera sa len tak poflákame.

Najprv majú navrch prvé dva návrhy, ale priamoúmerne s vypitými pivami začína prevládať posledný. Tobôž keď zistíme, že je v dedine dobrá reštaurácia. A aj pumpár nám hovorí: „Chlapci, pumpu zatváram o pol ôsmej, kľudne prespite v prístrešku pri nej. Nik sem nepríde a nik vás tam nebude otravovať.“

Je rozhodnuté! Vyplatíme útratu a pomaly sa presúvame do reštaurácie s netradičným menom „Café Bar Fantastic“. Usádzame sa tu... A odchádzame až za tmy. V prístrešku si rozbaľujeme spacie vaky a onedlho všetci chrápeme.

11. september 2022, Kosihovce a Kamenný vrch

V nedeľu ráno nás zobúdza hlahol zvonov, ktorý zvoláva veriacich na sv. omšu. Nás pre zmenu zvoláva sucho v ústach na pumpu. Pumpár nám varí kávu a podáva vychladené pivo. Elixír nás stavia na nohy. Dnes máme v pláne zdolať Kamenný vrch nad Kosihovcami, prejsť roklinu nad Opavou, navštíviť Opavské lazy a rozhľadňu stojacu na Opavskej hore.

Pomaly vyrážame po ceste smerom ku Kosihovciam. Neprejdeme ani sto metrov, keď začujem zvuk blížiaceho sa auta. Zamávam mu. Zastavuje a o pár minút vystupujeme v Kosihovciach. Za obcou nás značka vedie hore úvozom. Neskôr sa stúpanie zmierňuje a pohodlným terénom sa dostávame pod vrchol Kamenného vrchu. Tesne pod ním sa dubový les zmení na borovicový. Ukazujú sa prvé bralá, ktoré sa postupne spájajú v mohutný skalný masív. Skôr ako ho zdoláme, vyplašíme stádo srnčej zveri.

Nakoniec dosahujeme vrchol. Vidieť z neho stredné Poiplie (Juhoslovenská kotlina) a na obzore hrebene pohorí Novohradské vrchy (Börzsöny) a Cerová vrchovina (Cserhát). Najviac nás fascinuje dno Ipeľskej kotliny, ktoré je na viacerých miestach zahalené do nízkej oblačnosti. Jednoducho krása! Takéto miesta, z ktorých sa dalo vizuálne kontrolovať široké okolie, bývali odpradávna vyhľadávané ľuďmi. Stavali sa tu opevnené sídliská, hradiská, neskôr hrady či strážne veže. Výnimku netvorí ani Kamenný vrch. Len nedávno tu bolo za pomoci LIDARu objavené praveké hradisko. A práve to ideme preskúmať. Jeho val sa nachádza v severom úbočí a dá sa sledovať ako výraznejšia terénna vlna. Po obhliadke sa vraciame na vrchol, kde takmer hodinu sedíme a kocháme sa okolitou krajinou.

11. september 2022, roklina a Opavský vodopád

Z Kamenného vrchu sa vraciame do sedla po takmer rovnakej trase ako sme sem prišli. V lese opäť nachádzame huby. Masliaky, dubáky, kozáky, ale aj plávky, rýdziky či muchotrávky. Rastie ich tu neúrekom. Za sedlom lesná cesta pozvoľna stúpa a privádza nás k opustenému lomu. V týchto miestach sa začína malá roklina, ktorú do podložia zahĺbil Opavský potok. Momentálne je vyschnutý. S najväčšou pravdepodobnostnou ho napája z jari sa topiaci sneh a prívalové dažde. Roklina niekedy pripomína plytký výmoľ, inokedy sa smelo zahryzne do brál. Jej záver tvorí skalný prah, cez ktorý na jar a po búrkach padá voda.

11. september 2022, Opavské lazy

Dolina sa postupne rozširuje a vchádzame na rozsiahle pasienky. Je to znak, že sa blížime k roztrúseným osadám Opavských lazov. Poľná cesta ústi na asfaltku. Prejdeme po nej necelý kilometer, keď nás navigácia upozorňuje, že treba odbočiť. Cestou obdivujeme pohľad na Štiavnické vrchy. Prechádzame okolo niekoľkých domov. Niektoré sú trvalo, iné len sporadicky obývané. Za posledným, kde na nás brechala svorka psov, sa spúšťame do lesa a dostávame sa na cestu spájajúcu Kosihovce s Plášťovcami. Je poludnie, aj nám vyhladlo, ale zhodujeme sa, že si pauzu dáme až na Opavskej hore.

11. september 2022, rozhľadňa na Opavskej hore

Hneď prvé kroky k rozhľadni sa nám chystá zahatať tabuľa so zákazom vstupu. Cesta, po ktorej ideme, vedie okolo osady, kde sa v roku 2015 natáčala reality šou, v ktorej sa účinkujúci hrali na farmárov. Zákaz ignorujeme a spokojne si vykračujeme vpred. Zrazu, kde sa vzali, tu sa vzali, prišli k nám tri kone. Asi sme v nich vzbudili zvedavosť, lebo neváhajú prísť tesne k nám a širokými nozdrami nás očuchávajú. Dokonca sa dajú pohladiť. Chvíľu idú s nami, no neskôr sa vracajú späť.

Onedlho prichádzame na vrcholovú lúku Opavskej hory. Na nej stojí mohutná, dvadsať metrov vysoká rozhľadňa. Má šesť podlaží a je z nej krásny kruhový výhľad. Na juhu vidieť Novohradské vrchy (Börzsöny), Cerová vrchovina (Cserhát), Mátra a Bukové hory (Bükk). Na západe rovinu Podunajskej nížiny s oblými chrbtami Pohronskej pahorkatiny, Tribeč, Štiavnické vrchy a Vtáčnik. Severný obzor vypĺňajú Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Javorie, Poľana a Vysoké Tatry. Nízke podľa webu Peakfinder len nesmelo vytŕčajú spoza Javoria. Východný obzor zaberajú hlavne Veporské vrchy. Pokiaľ nemáte šťastie na dobrú viditeľnosť, určite sa pokocháte aspoň pohľadom na blízku laznícku krajinu.

Usádzame sa na najvyššom podlaží a ďalekohľadmi sa snažíme vyššie opísané pohoria identifikovať. Aj keď je viditeľnosť dobrá, na Tatry nedovidíme. Neprekáža, tešíme sa z toho, čo je vidieť. Celkovo sme z rozhľadne unesení a tipujeme, že patrí medzi najväčšie u nás. Vedľa nej sa nachádzajú stoly s lavicami a ohnisko. Nazbierame drevo a o chvíľu opekáme slaninku a iné dobroty. Nikam sa neponáhľame, počasie je krásne, čo si môžeme viac priať. Úplná vandrácka pohoda. Po dvoch hodinách sa začíname pomaly zberať na odchod. Ešte raz sa vybehneme pokochať výhľadom a zakrátko vyrážame smer Kosihovce.

11. september 2022, zostup do Kosihoviec a cesta do Čeboviec

Z Opavskej hory zostupujeme po žltej značke. Chodník vedie dubovo-hrabovým lesom, kľukatí sa, miestami prudko klesá. Privádza nás na zvážnicu, ktorá vedie do Opavy. My po nej nejdeme. Cestu si skracujeme krížom cez les a prichádzame na lúku pod Opavskou horou. Pokračujme cestou popod Vápeník až nad Kosihovce. Ako vyjdeme z lesa, zarazí nás čierňava ležiaca nad okolím. Hádam zmokneme. Myšlienku nestihnem vysloviť, keď začínajú padať prvé kvapky dažďa. Pridávame do kroku a čo najrýchlejšie sa snažíme dostať do dediny. Ale čím ideme rýchlejšie, tým sa intenzita dažďa zväčšuje. Akonáhle sa v obci schovávame na zastávke autobusu, svetlo blesku osvieti celé okolie a ohlušujúcim rachotom zaburáca hrom. Búrka našťastie netrvá dlho. O polhodinu po nej niet ani stopy a my sa vydávame na cestu do Čeboviec. Ideme cez polia a vinohrady k prvým domom. Odtiaľ si to zamierime znova do Café Baru Fantastic. Sedíme tu do zotmenia a až potom sa presúvame k prístrešku pri čerpacej stanici. Rozbaľujeme si spacie vaky a dopíjajúc posledné zásoby pálenky dlho do noci sedíme a rozprávame si dojmy z vandru.

Záver

Krajina, ktorou sme prechádzali, v nás zanechala hlboké dojmy. Aj keď sme tu neboli prvýkrát, znova nás fascinoval jej ráz, kde sa striedali vrchy s náhornými planinami rozoklanými hlbokými dolinami. Lesy plné zveri a húb boli takmer neporušené rúbaňami. Bolo vidno, že krajina je poľnohospodársky využívaná. Horské lúky slúžia svojmu účelu, nezarastajú. Na pasienkoch sa pasie statok - hotová bukolika!

Ale žije sa tu ťažko. Prácu tu nemá každý a vyhliadky na jej získanie tiež nie sú ružové. Dediny sa vyľudňujú. Chátrajú. Na druhú stranu, nájdete v nich mnoho pôvodných domov, z ktorých viaceré sú citlivo zrekonštruované.

V dolinách, ale aj na iných miestach nie je signál GSM. Takže spoliehať sa na online služby je zväčša bezpredmetné. Verejná doprava je v pracovných dňoch dobrá, zato cez víkendy nejazdia takmer žiadne regionálne spoje. Preto je pri viacdňovom pobyte dobré dopredu si naštudovať cestovné poriadky. V mnohých obciach nie sú potraviny, nieto ešte krčmy. Otváracie hodiny prevádzok (obchod, krčma, ubytovanie a pod.) odporúčam dopredu si telefonicky overiť, lebo informácie na internete bývajú často irelevantné.

Žijú tu drsní, ale úžasní a dobrosrdeční ľudia. Vždy nám poradili, pomohli. V Polichne, Brusníku a Horných Strhároch nám ochotne dali zo svojich zásob a v žiadnom prípade nechceli za tovar zaplatiť. Potrpeli si na to, aby sme neodchádzali hladní či smädní. Vďaka aj starostom obcí za poskytnutie prístupov do ich wifi sietí. Takisto treba vyzdvihnúť milý prístup predavačky v tuhárskych potravinách, ako aj personálu v hoteli Koprovnica a v hostinci Červené víno. Osobitná vďaka patrí obsluhe čerpacej stanice v Čebovciach, ktorá nám umožnila dve noci bivakovať v prístrešku pri pumpe.

Tesne pred spaním sa zhodujeme, že uplynulý vander bol jeden z najlepších, aké sme spolu v poslednej dobe zažili. Mal správnu vandrácku atmosféru. Kúril sa oheň, opekala sa slaninka, pilo sa pivo, „ohnivá voda“, bola pohoda, radosť, veselosť, spev. Išli sme pešo, vlakmi aj stopom. Čo sme si mohli viac priať?

12. september 2022, odchod z Čeboviec, Šahy a cesta domov

Zaspávame až keď je polnoc dávno za nami. A keďže 12. septembra je pracovný deň, budia nás ľudia ponáhľajúci sa na ranné autobusy. Keď otvoria pumpu, sme prví, čo sem idú na rannú kávu. Pri nej vymyslíme plán, ktorý hovorí, že domov pôjdeme cez Šahy. Autobus nám ide až o 10.30 h, preto vysielame Šobula do potravín, nech kúpi niečo čerstvé pod zub. Kým sa vráti, pobalíme bivak a potom spoločne ideme na menšiu obhliadku obce. V dedine nás zaujme Evolučná záhrada, ktorá vznikla na mieste bývalého smetiska.

Nakoniec zasadneme k poslednému pivu a onedlho sedíme v autobuse. Cestou pozorne vnímame známe aj neznáme miesta. Po hodine vystupujeme v Šahách. Prv než zájdeme na pivo, ideme si prezrieť bývalý kláštor prebudovaný v 16. stor. na protitureckú pevnosť. Teší nás, že stále pokračuje archeologický výskum lokality. V známej reštaurácii si doprajeme sýty obed, preto úsek na železničnú stanicu ideme nehorázne pomaly. Na stanici nastal čas rozlúčiť sa. Nastupujeme do vlakov, ja smerom na Zvolen, kamaráti smerom na Štúrovo. Posledné stisky rúk a keď zaznie hvizd píšťalky výpravcu, lokálky nás vezú domov.

Predchádzajúca časť putovania:

Túra Z Podrečian do Čeboviec koncom leta I.

21. 10. 23 Anton Zahradník

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek