V lete mám rada potulky miestami, kde sa napasiem čučoriedkami a malinami v pokojnom prostredí bez más turistov s výhľadmi na tatranské štíty. Mojou obľúbenou trasou je preto modro značený turistický chodník z Tatranskej Lomnice ponad Hlboký potok, cez Vodopády Studeného potoka na Hrebienok okolo Bilíkovej chaty, odkiaľ zbehnem do Starého Smokovca.

Predpoveď počasia na dnes hlási dážď, tak mám radosť z ranného slniečka, ktoré ma naštartuje a už o siedmej sedím v skoro prázdnej električke do Tatranskej Lomnice. Centrum je tu ešte ospalé, kaviarničky pri stanici sú zavreté. V novej pekárni v parku si kúpim kapučíno a čerstvý koláč. Raňajkujem na lavičke s výhľadom na Lomnický štít. Pohoda v príjemnom teple slnečného rána by sa dala až krájať, tak si posedím dlhšie. Sledujem zopár okoloidúcich s voňavými vrecúškami z pekárne. No dosť, treba vykročiť. V chvate som doma zabudla fľašku s vodou, vrátim sa a vodu kúpim v potravinách za stanicou.

Trasa

Tatranská Lomnica – Vodopády Studeného potoka (Studenopotocké vodopády) – Bilíková chata – Hrebienok – Starý Smokovec

Modrá značka štartuje pri stanici TEŽ, prejdem Tatranskou Lomnicou cez park okolo niekoľkých víl, ktoré si pamätajú slávu tatranskej kúpeľnej osady. Pohľad na hotel Morava ma vráti do detstva, keď som tu strávila niekoľko dovoleniek s rodičmi v rámci ROH rekreácií. Možno ani neviete, že vedľa dnešnej Moravy stojí oveľa menšia budova prvej vily Morava, patrila grófke Ilone Zichyovej, bola postavená v roku 1909. V roku 1928 ju odkúpila Zemská moravská životná poisťovňa z Brna a zriadila v nej jubilejnú ozdravovňu, v rokoch 1930 - 1932 postavila vedľa novú Jubilejnú ozdravovňu Morava, bola uvedená do užívania v roku 1933 pri príležitosti 15. výročia vzniku Československej republiky. Autor bol Bohuslav Fuchs z Brna, jeden z predstaviteľov českého funkcionalizmu. Po 2. svetovej vojne ju prevzalo ROH. Zotavovňa si dodnes zachovala svoju pôvodnú medzivojnovú architektúru ČSR.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prídem k údolným staniciam lanoviek na Skalnaté pleso. Stará kabínka na Štart toto leto nepremáva, nová sedačka áno, no až od 8.30 h, tak je tu ešte kľud, aj bufetové stánky sú ešte zatvorené. Obídem budovu údolnej stanice s depom zimnej techniky a pomaly stúpam hore modro značeným chodníkom. Oči opieram o Lomnický štít. Prejdem okolo umelej vodnej nádrže, ktorej voda poslúži v zime na zasnežovanie priľahlých zjazdoviek. Vďaka výdatným zrážkam je plná vody. Aj potoky po ceste veselo žblnkajú, vody je toto leto dosť.

Prudšie stúpajúci chodník je vďaka priečne uloženým drevám ľahko schodný a počas výdatných zrážok nepodlieha erózii. Okolo chodníka je stále čo obdivovať. Les je zmiešaný, rastie veru bujne. Na starých kmeňoch vzniká nový život. Čučoriedie je obsypané, nikde nikoho, tak sa schuti napasiem. Malinčie je tiež husté, no ešte nie je v úplnej zrelosti. Ani o huby nie je núdza. Stretla som až troch ľudí. Mám toto ľudoprázdno rada. Vychutnávam si meniace sa výhľady na Tatranskú magistrálu, Skalnaté pleso a Lomnický štít.

Čím vyššie stúpam, chodník je viac kamenistý, niekde upravený na parádne drevené schody. Idylku zrazu naruší blížiaca sa búrka a dážď, vyberám si pršiplášť, mením sa na kozmonauta. Našťastie netrvá dlho, posledný úsek pred Studeným potokom opäť svieti slnko. Obídem studienku, o chvíľku v protisvahu vidím Bilíkovú chatu a Hrebienok. Oproti chráni svoje doliny Slavkovský štít.

Prechádzam kovovým mostíkom cez vodopády Studeného potoka, premávka je klasicky prázdninová, ľudská vrava, šantiace deti so zvukovou kulisou padajúcej vody, cvakajúce mobily. Po zelenej značke pokračujem, pri rázcestníku Nad Dlhým vodopádom vybieham k našej veľmi obľúbenej Bilíkovej chate. Je skoro, ešte nemám chuť na občerstvenie, tak pokračujem. Pohľad na oblohu ponúka zmiešané pocity - bude či nebude pršať. No je to vlastne jedno. Pozemnou lanovkou dolu nepôjdem. Volím asfaltku, topánky mám dosť mokré.

Vždy ma poteší pohľad na zaujímavú stavbu pod Hrebienkom, v prvej zákrute smerom do Starého Smokovca stojí Szilágyiho pavilón - je pamätníkom na Dezidera Szilágyiho. Aj dnes je to stále milé miesto s pekným výhľadom do podhoria Tatier (západný Spiš). Poslúži aj v prípade náhleho dažďa. Pomaly si kráčam dolu. Začína hrmieť a obloha tmavne, zotmie sa, opäť si obliekam pršiplášť a veru pridám do kroku. Veľmi mi to nepomôže, lejak hustne, chodník sa zmení na potok. V Starom Smokovci sa ešte zastavím na teplú polievku a malé pivko a potom šup šup domov, do sucha.

Záver

Túra sa mi vydarila, stihla som ju akurát, lebo potom leje až do večera. Trasa je vhodná pre všetkých, stúpanie je postupné, chodník upravený. Od Vodopádov Studeného potoka sa dá pokračovať po modrej značke aj k Rainerovej chate a od nej na Hrebienok alebo ešte odskočiť na Zamkovského chatu.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek