Súčasťou krasového masívu je hora Remiaška, najvyšší vrch s menšou vyhliadkou, Srnčie skaly na západnom okraji či Sokolie skaly a útesy Marčekovej, predelené suchou krasovou roklinou Sokolica. Posledné menované sa dramaticky dvíhajú na južnej strane planiny, priamo nad malebnou obcou Stratená, ideálnym východiskovým bodom pre návštevu Havranej skaly.

Trasa

Stratená – Stratenský kaňon – Havrania skala – Občasný prameň – Stratená

Pohľad na mapu rýchlo odhalí, že túra zo Stratenej na Havraniu skalu sa dá absolvovať ako pekný okruh, a to dokonca v dvoch alternatívach, cez Stratenský kaňon alebo Stratenskú pílu. Keďže som sa v týchto miestach vyskytol viac než raz, je mi ťažko vybrať, ktorú z návštev opísať. Formálne do textu volím zimný prechod, v priloženej fotodokumentácii však budú pestrejšie obrázky. Opísaná bude prvá možnosť, teda výstup po žltej cez Stratenský kaňon a zostup do Stratenej po zelenej.

Malou nevýhodou oboch okruhov je nutnosť prejsť časť trasy po okraji hlavnej cesty. Keď sú tam nahrnuté snehové mantinely, tak proste po ceste. Premávka nie je veľká, obzvlášť v zime. Ako prvé teda absolvujeme rýchly prechod údolím Hnilca k východnému ústiu Stratenského kaňonu. Pred vybudovaním Stratenského cestného tunela (1971) slúžil ako normálna cesta, preto je v ňom dodnes asfaltový povrch. Za svoj komplikovaný a dramatický tvar vďačí riečke Hnilec, ktorá si pri svojom toku na východ musela prerezať cestu zložitým terénom. Zrána je kaňon v tieni, slnko svieti len na vyššie časti okolitých strmých svahov. Zhruba v jeho polovici je rázcestník a odbočka do svahu. Až tu začína pravá turistika. Spočiatku vedie chodník dolinkou, aj priamo korytom potoka, neskôr sa pripojí na zvážnicu a stúpanie na planinu je omnoho pohodlnejšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo zvážnice sa otvoria prvé pohľady na Kráľovu hoľu. Celá trasa stúpa úbočím najvyššieho vrchu planiny, ktorým je Remiaška. Na jeho vrchole je malá skalná vyhliadka s obmedzenými, no krásnymi pohľadmi na Slovenský raj, údolie Hnilca a Kráľovu hoľu. Dokonca sa dá zazrieť pár vrchov Západných Tatier. Západným smerom sa pod Remiaškou tiahnu Srnčie skaly, ktoré je vidieť aj z cesty pri jazde autom. Keďže sú výrazne nižšie ako Remiaška, výhľady z nich sú menej otvorené. Terén sa hore na planine vyrovná, no nie nadlho. Žltá značka nás miernym stúpaním privedie lesom, okolo viacerých krasových skál na hornú poľanu (Pod Havranovou). Odtiaľ je na samotnú Havraniu skalu len kúsok.

Od rázcestníka vedie na vyhliadku krátka odbočka. Najprv prichádzame k prvej, menšej vyhliadke, ktorá ponúka podobné výhľady ako jej väčšia sestra o kúsok vyššie, takže nie je dôvod zdržiavať sa tu príliš. Zaujali ma však kamzíčie (srnčie?) stopy v ináč neporušenej snehovej perine. Musel to byť kamzičí ja, teda štvornohý milovník výhľadov. Jeho stopy viedli na samotný okraj vyhliadky a čo ma šokovalo, aj za, respektíve podeň. Ten tvor nemohol vedieť, či to nie je prevej, napriek tomu sa prešiel popod okraj plošiny, v kolmej skale padajúcej desiatky metrov do priepasti a v pomerne hlbokom snehu naslepo našiel vždy oporný bod. Ak by som to nevidel na vlastné oči, neuverím, že je to fyzikálne možné.

Presúvame sa na hlavnú vyhliadku, ktorá v rámci Slovenského raja poskytuje asi najkrajšie pohľady naň. Dominuje východná časť, teda hlavne planiny Glac a Geravy. Pri dobrej dohľadnosti je za horizontom Slovenského raja vidieť Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a Revúcku vrchovinu. Čerešničkou na torte sú Vysoké Tatry. Za týmto pohľadom však treba od vrcholovej lavičky kúsok podísť a nenápadným chodníčkom prejsť na susedné bralo. Z Tatier je vidieť dve tretiny (z dolnej vyhliadky iba polovicu), krivánsky okraj prekrývajú stromy. Pomedzi konáre je (dosť obmedzene) vidieť Kráľovu hoľu.

Zostup z Havranej skaly vedie okolo jaskyne v Havranej skale a potom strmo dole, kolmo na vrstevnice až k rázcestníku Občasný prameň, kde sa napájame na zelenú značku. Trochu nelogicky tým strácame nastúpanú výšku, z ktorej polovicu musíme opäť, našťastie pozvoľna, vystúpať. Návrat na planinu vedie traverzom jej zalesnených východných svahov. Na planine sa na chvíľu ocitáme na dolnej lúke (Pisárka), odkiaľ je pekne vidieť Remiašku. Chodník vzápätí mieri do suchej rokliny, vklinenej medzi bralá Marčekovej a Sokolích skál. Obe tieto miesta poskytujú pekné pohľady na Stratenú a údolie Hnilca. Roklina sa spočiatku tvári nenápadne, no postupne nadobudne dramatickejšie kontúry. Chodník je v niektorých miestach naozaj strmý. Nakoniec nás okolo cintorína privádza späť do Stratenej.

Zhodnotenie

Pri skúmaní vyhliadok Slovenského raja som Havraniu skalu nemohol vynechať. Patrí medzi najvýznamnejšie výhľadové body v celom Slovenskom raji, je preto pomerne často navštevovaná. Je ľahko prístupná zo Stratenej a celá túra nezaberie viac ako pol dňa. Absencia vyšších kopcov v smere výhľadov umožňuje krásne rozhľady na širšie okolie Slovenského raja, čo je pri relatívne plochom charaktere národného parku celkom unikátna charakteristika. Bezmenná planina (s osamelým pokusom o názov Lipovecká planina, či planina Lipovec), súčasťou ktorej je Havrania skala, ponúka výhľady aj z iných miest, žiadne sa jej však svojou šírkou nevyrovnajú, skôr ju len dopĺňajú a dávajú komplexnejší prehľad o reliéfe Slovenského raja.

Súvisiace články:

Túra Trsteník a Buchvald zo sedla Besník

5. 10. 18 Peťo Nový

Túra Martinka z Mlynkov

29. 8. 20 Peťo Nový

Túra Hýľ z Dediniek cez planinu Geravy

21. 11. 22 Peťo Nový

Túra Planina Geravy – výhľadový okruh z Dediniek

9. 2. 19 Peťo Nový

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek