Už dlho som mal v hlave plán prejsť z rodných Topoľčian do Nitry po hrebeni Tribeča. Rozhodil som siete medzi mojich verných turistických parťákov a čakal, kto sa so mnou vydá na pochod. Nahlásili sa dvaja moji verní, dohodli sme si termín a čas. Ako sa termín blížil, zrazu sa moja parta z rôznych dôvodov scvŕkala, až som zostal sám. Nedá sa nič robiť, naplánované som to mal, termín som už nemenil, zmenil som len čas.

Tak som sa 7. 10. 2023 o 00:04 vydal na svoju púť. Vyštartoval som od mestskej športovej haly, mesto ešte žilo, práve prebiehal jarmok, všade kopa ľudí. Ako som sa blížil k okraju mesta, už nebolo po kriku z centra ani pamiatky.

Z Topoľčian som išiel po hrádzi rieky Nitry do obce Nitrianska Streda, čelovku nebolo treba, Mesiac príjemne násyp osvetľoval. Asi po hodine svižnej chôdze som sa ocitol pri kostole v obci. Všade bolo ticho, a tak som si vykračoval ďalej. Až sa o mne dozvedel prvý pes. Potom to už išlo reťazovou reakciou a z každej brány, okolo ktorej som prešiel, na mňa štekal ďalší a ďalší.

Z Nitrianskej Stredy som pokračoval do obce Čeľadince, kde som konečne odbočil smerom k lesu. Cesta vedie popri družstve a ďalej po poľnej ceste k lesu. Čelovka by sa už zišla, no okolo pobehujú jelene a ja ich nechcem vyplašiť. Nastáva moment, kedy konečne vchádzam do lesa. Zapínam čelovku a pokračujem. Idem okolo prírodnej rezervácie Hrdovická, ďalej okolo Malej a Veľkej Kurne. Tu už začína dosť veľké stúpanie k môjmu dnešnému najvyššiemu bodu. Zrazu by sa mi krvi nedorezal, okolo mňa preletela sova a dobre ma vyplašila. Sadla si kúsok odo mňa a dovolila mi pofotiť si ju. Po pár fotkách pokračujem smerom k vrcholu. Na vrchole si spravím fotku smerovníka, povinná selfie a idem ďalej. Ešte tlie pahreba dvoch nocľažníkov, ktorí spia obďaleč. Prechádzam okolo, snáď som ich nevystrašil, ak áno, ospravedlňujem sa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začína sa klesanie až k bývalej horárni Jedliny. Už by som aj niečo zjedol, ale nemám chuť na prestávku v tme. Otočím hlavu z chodníka, vždy vidím minimálne dve oči svietiť proti mne. Pomaly mi dochádza voda v rezervoári, zastavujem, aby som si prelial z fľaše do rezervoáru, popri tom vyťahujem bagetu, Milu a horalku. Všetko si to dávam do vreciek bundy a popri tom, ako idem, sa naraňajkujem. Po zídení na Jedliny ma čaká nemilé prekvapenie, cesta pokračuje do Kostolian pod Tribečom a je na nej čerstvo nasypaný makadam a jemný piesok, do ktorého sa zabáram.

Po príchode do Kostolian pod Tribečom ma samozrejme vítajú psy. Našťastie to netrvá dlho, značka sa po chvíli opäť stáča do lesa, kde po zvážnici obchádza vrch Dúň, na ktorom stojí zrúcanina hradu Jelenec (Gýmeš). Pri smerovníku „Pod Gaštanicou“ odkladám čelovku. Pokračujem k rekreačnej oblasti Remitáž. Už mi dochádza voda a aj by som si dal prestávku. Ide sa mi dobre, ale dávam si predsavzatie, že v obci Žirany si už dám prestávku. Vonku nikoho nevidím, kto by mi doplnil vodu, a tak idem na miestny cintorín. Nemusím nikam zachádzať, cintorín je v podstate na trase. Brána je zatvorená, tak tŕpnem, aby nebola zamknutá. Nebola. Vchádzam dnu a vidím točku, tŕpnem, aby bola ešte pustená voda, predsa len zima sa blíži. Voda bola pustená, zhadzujem batoh, dopĺňam si rezervoár, vodu si naberám aj do hrnca a púšťam varič. Zalievam si kávu. Niečo zjem a po vypití kávy cintorín opúšťam.

Čaká ma Žibrica. Nejdem po značke ale po asfaltke, ktorá vedie ku kameňolomu. Vychádzam nad kameňolom, fotím, je to tu nádherné. Vidím vysielač na Zobore - Pyramíde. Už viem, že je dobre. Zídem zo Žibrice a pokračujem smer Zobor. Začínam stretať prvých turistov. Prvýkrát pôjdem zo Zobora po červenej. Únava sa dostavuje a moje tempo je slabšie, no stále sa cítim dobre a nič ma nebolí. Posledné fotky si robím pri smerovníku „Nitra kasárne“. Tu oficiálne končí Ponitrianska magistrála. Pokračujem smerom k železničnej stanici. Odtiaľ idem späť do Topoľčian.

Zhrnutie trasy: čas chôdze bol 13.13 h a čas s prestávkou bol 13.58 h.

Fotogaléria k článku

+10 ďalších fotiek