Po niekoľkých márnych pokusoch, kedy mi plány navštíviť Praděd zhatili protikovidové opatrenia sa to konečne tento rok podarilo. Za týždeň absolvujeme krásne túry, navštívime zaujímavé miesta a užijeme si krásnu prírodu.

Karlova Studánka – Bílá Opava – Ovčárna – Praděd

Jednou z túr je trasa z kúpeľov Karlova Studánka údolím riečky Bílá Opava na Praděd so záverom v Červenohorskom sedle, kde sme ubytovaní.

Najskôr absolvujeme prechádzku po malebných kúpeľoch, ktoré boli založené v roku 1785. Pokocháme sa krásnou architektúrou, pochutíme si na káve a koláčiku a milovníci českých filmov nevynechajú fotografovanie sa pred hotelom Slezský dům, ktorý si zahral v obľúbenej komédii S tebou mě baví svět.

Na parkovisku pri autobuse sa delíme na dve skupiny. Menej početná sa vyberá na Praděd údolím Bílej Opavy, zvyšok sa vyvezie autobusom na Ovčárnu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od parkoviska pokračujeme po hlavnej ceste po modrej a žltej značke, po asi 500 metroch vojdeme do lesa. Kráčame popri bystrine, ukazujú sa prvé kaskády a vodopádiky. Videl som veľa fotiek odtiaľto, ale naživo je to ešte krajšie. Mostíky, schodíky, drevené chodníky – niečo ako náš Slovenský raj v menšom.

Les tu nechávajú napospas prírode. V roku 2004 tu postihla časť lesa silná víchrica, ktorá zničila 7 ha lesného porastu. Vietor polámal rovnakoveký málo odolný les, pralesovitý lesný porast v hornej časti ostal takmer nepoškodený. Najstaršie stromy v údolí Bielej Opavy majú údajne aj 300 rokov. Aj tieto informácie sa dozvedáme z infopanelov.

Po vyše dvoch hodinách chôdze krásnou prírodou prichádzame do civilizácie. Sme na Ovčárně (po našom Ovčinec alebo tiež Ovčiareň). Ešte pred 150-timi rokmi sa tu pásli stáda oviec, dnes horská oblasť patrí turistom, cyklistom, psičkárom, rodinám s deťmi, dámam v podpätkoch... v zime bežkárom, lyžiarom. Bodaj by nie, je to ideálny východiskový bod na Praděd.

Na najvyšší vrch Moravy (piata najvyššia hora Českej republiky) nás čakajú ešte necelé 4 kilometre po asfaltke. Nič príjemné. Navyše vysielač, ktorého horná plošina je najvyšším (aj keď umelým) bodom v ČR, máme stále na očiach, no krútime sa okolo neho. Na tomto mieste priemerná ročná teplota neprevyšuje 1 °C, dnes je tu však celkom príjemne.

Spoluturistov nechám ísť dopredu, pozbieram zopár kešiek a ešte predtým, ako zavítam do reštaurácie, sa nechám za 150,- Kč výťahom vyviezť na vyhliadkovú plošinu do výšky 73 m. Celková výška vysielača je 146,5 m, za dobrého počasia vidieť údajne Vysoké Tatry.

Zídem dole do najvyššie položenej celoročne otvorenej reštaurácie v ČR, na stole ma čaká čo iné, ako poldeci likéra, ktorého meno nesie rovnaký názov ako kopec, na ktorom sa práve nachádzame... Že kde sa toľko flákam...

Dáme si aj niečo pod zub a kým sa donesie vepřo, knedlo, zelo, vyjdem sa na chvíľku von vyvetrať, urobiť si pár záberov a zisťujem, že od juhozápadu sa k nám ženú mraky a v diaľke prší. Pozriem do aplikácie a zisťujem, že do polhodinky je búrka pri nás, no po ďalšej polhodine je po nej. Tak dávame na radu moderných prístrojov a ich výpočtov. Dnes sa nemýlia a sledujeme cez okno ľudí, ktorí pred niekoľkými minútami opustili budovu vysielača a utekajú späť pod strechu, vonku sa rozfúka a spustí sa poriadny lejak. Neskôr sa na ubytovaní dozvieme, že našu autobusovú skupinu to zasiahlo v plnej sile. Čo už. Niekedy sa neoplatí ponáhľať, treba si to vychutnať.

Praděd – Švýcárna – Červenohorské sedlo

Do polhodiny je naozaj po búrke a môžeme pokračovať ďalej. Najskôr späť po asfaltke, ktorou sme prišli hore a po približne 1200 metroch zahneme prudko doprava a pokračujeme po červenej značke takisto po asfaltke, ale horšej kvality. Na bicykel by bola ako stvorená. Po 2,5 kilometri sa nám do cesty postaví ďalšia chata – Švýcarna. No nezazri dovnútra. Pitný režim, a hlavne teraz v lete, treba dodržiavať.

Turistická chata Švýcárna je jedna z najstarších budov v oblasti Jeseníkov. Bola postavená už v roku 1887, no jej história je ešte dlhšia. Bola prestavaná z pastierskej koliby.

Stále kráčame po červenej značke. Pod Veľkým Jezerníkom sa trasa rozdeľuje, pokračujeme vpravo. Po chvíli prichádzame na drevené lávky, po ktorých vedie chodník. Pod nohami máme rašelinisko, okolo seba zvyšky lesa. Odlesnené miesta ponúkajú pekné výhľady. Napríklad na kopec Dlouhé stráně (1353 m), na ktorom sa nachádza tretia najväčšia prečerpávacia elektráreň na svete. Kvôli jej výstavbe bol zrezaný plochý vrchol kopca a vyrástla tu umelá vodná nádrž s plochou 16 ha. Elektráreň patrí medzi sedem najväčších divov ČR.

Vrchol Malého Jezerníka si ani nevšimneme, veď ideme stále takmer po rovine. Nasleduje klesanie, aby sme si zase trošku zašliapali do kopca – na Výrovku. Z tohto bodu nás na miesto ubytovania v Červenohorskom sedle čaká len cesta z kopca.

Pri prístrešku Klínovec stretáme dve slečny. Keďže sa zase mračí, chlapi im ponúknu miesto v našom ubytovacom zariadení, vraj sa potlačíme. „Nás je tady ale deset,“ zaznela odpoveď od jednej z dievčin, ktorá by sa dala preložiť ako „Vrať se do hrobu.“ Za mierneho dažďa zostúpime po spevnenej ceste až k hlavnej ceste a odtiaľ cez veľké parkovisko k apartmánovému domu.

Pekný deň je za nami a už sa tešíme na zajtrajšiu túru.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek