Na Grimmingu som už bol. V roku 2016 som na kopec vyšiel od juhu a prenocoval som na malej chate patriacej Naturfreunde (viď starší článoček). Vtedy som si zaumienil, že na ozrutný kopec vybehnem cez Ostgrat. Je to neznačený výstup s náročnosťou 3, ale iba na kratučkom úseku. Lenže roky ubiehali a musím z náročnosti trás uberať. A tak som sa na kopec vybral tohto roku opäť, avšak na výstup som zvolil jednoduchšiu trasu. Tak ako minule, obehol som aj čosi na okolí. Predsa len, na kopec sú najkrajšie pohľady odstupu.

Prvý deň

Dachstein je ďaleko, preto som z domu vyrážal o 3.00 h. Po dvoch hodinách jazdy som si na odpočívadle 20 minút zdriemol a o 7.30 som prišiel do dedinky Untergrimming. Auto som odstavil na malom parkovisku (650 m) pod ferratou Burgstall Klettersteig a išiel som na prechádzku.

Kúsok som vystúpal a v lese som prišiel k smerovníku. Ukazoval nezmyselným smerom, avšak trasu poznám. Nenechal som sa pomýliť a stúpal som ďalej. Zrazu chodník prehradil plot. Fíha, trať rekonštruovali a popri tom ju oplotili. Našťastie, vynaliezaví horolezci na plot zavesili stúpačky, aby sa dal preliezť.

V dedinke Pürgg je parádny kostol a zopár starších domov. Až zo svahov nad dedinou som si všimol starú kaplnku na dolnom okraji. Snáď si ju pozriem nabudúce. Nad Pürggom je značenie troche horšie, ale zablúdiť sa nedá. Z lúk, na ktorých sa pasú kravy, sú pekné výhľady na Grimming. Z tejto strany vyzerá neschodne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Leistenstein

Nasledoval úsek lesom bez výhľadov. Išiel som ho akosi automaticky ponorený do úvah. Krajina je opäť zaujímavá na hrebeni, na lúkach Brandanger. Zahol som na východ.

Pôvodne som chcel ísť dnešnú túru ináč, no zaujal ma symbol via ferraty pri vrchole Leistensteinu. To bol hlavný dôvod, prečo som na kopec liezol. Lenže ferrata pozostáva z 20-metrového konopného lana zaveseného pri chodníku. Sklamala ma.

Samotný vrchol Leistensteinu (1480 m) je však zaujímavý. Tvorí ho ostré bralo, ktoré je na severnej strane zarastené lesom, ale na južnej ho tvorí hladká, viac ako 100 metrov vysoká skalná platňa. Pohyb v okolí vrcholového kríža je dosť adrenalínový.

Čiastočne po značke a čiastočne iba tak lesom som zbehol do doliny. Míňal som popri tom zaujímavú strž. Chvíľu som kráčal dolinkou a prišiel som k osade Rohrmooser. Robotníci tam zakopávali do zeme akési káble. Keď som sa ich spýtal, čo to je, odvetili, že sú to optické káble na internet. Takže ten tu budú mať v každej samote.

Tressenstein

Pri hostinci Dachsteinblick ma zaujala tabuľa s textom. Myslel som, že na nej bude čosi o histórii, bola to však iba vtipná riekanka o tom, že ak sa vám tu páči, máte o hostinci referovať svojim priateľom a známym. Keď som text lúskal, míňal ma čašník. Iba sa usmial. Od hostinca som išiel chodníkom Kirchenweg, ktorým v minulosti chodili obyvatelia samôt do kostola v Pürggu. Na lavičke som zjedol obed.

Prekráčal som Untergrimming a opäť som stúpal. Minul som maličkú Grimminghütte a vyšiel som na Tressenstein (1196 m). Vrchol kopca poskytuje iba čiastočné výhľady, pretože je zalesnený a členitý. Najviac sa mi páčili pohľady do údolia riečky Enns.

Z kopca som zbehol chodníkom s miestnym značením, ktorý mám na mape zakreslený iba čiastočne. Zišiel som do údolia, kde je ruina evanjelického kostola Neuhaus. Je pri nej zaujímavý text o reformácii a o prvých evanjelických kostoloch po Augsburgu. Zaujali ma aj zvončeky, ktoré tu pestujú. Mali by to byť zvončeky dalmátske. U nás som si ich zatiaľ nevšimol.

Druhý deň

Ráno som sa presunul do Kulmu. Na parkovisko (950 m) som prišiel o 7.00 h, ale už bolo pomerne plné. Turisti zrejme vyrážali pri svetle čeloviek. Ja som baterku nemal, avšak ešte aj o 7.00 bolo v lese prítmie.

Stúpam na Grimming a čaká ma prevýšenie 1400 metrov. Prvých 450 metrov som vyšiel za hodinu, čo ma povzbudilo. Lenže za ďalšiu hodinu som vystúpal iba klasických 300 metrov a uvedomil som si, že vrstevnice na mape v smartfóne nesedia. Kopec je na ne príliš strmý.

Výstup na Grimming od severu má niekoľko častí. Najprv sa ide lesom, zväčša cestičkami, a stúpanie je mierne. Nasledujú serpentíny strmším šotolinovým svahom, ktorý je porastený kríkmi a smrekovcami. Chodník príde pod obrovský prah, ktorý sa prekonáva via ferratou. Jej náročnosť je A/B, za mokra B. Zaistená časť je dlhá, ale ferratový set tu nie je potrebný.

Vrcholové bralo

Nad prahom je obrovský kar vyplnený štrkom. Celý ho treba obísť a človek príde pod vrcholové bralo. To je takmer bez istenia, zopár lán je iba v hornej časti, a náročnosť lezenia je 1 až 2-. V úvode je to trochu exponované, ďalej je to lepšie. Keď som zbadal, čo ma čaká, nasadil som si na hlavu prilbu. Väčšina turistov však prilbu nemala.

Už pod prahom som stretol prvého turistu, ktorý zostupoval. Zrejme na vrchole Grimmingu nocoval. Ďalší turista ma dobehol v kare, a kým som vyliezol hore, obehli ma ešte dvaja bežci. A z vrcholu začali schádzať prví ľudia, ktorí štartovali pri čelovkách. Premávka nebola veľká, dohromady som stretol asi dvadsať ľudí.

Výstup bralom mi trval dlho. Podchvíľou som sa pozeral na smartfón, reku kde som, ale modrá bodka sa hýbala veľmi pomaly. Treba si tu dávať pozor na značky, orientácia je trochu náročnejšia.

Zostup

O 10.45 som vyšiel na vrchol Grimmingu (2351 m). Napriek extrémne teplému počasiu bolo na vrchole chladno a veterno. Ale sneh hore nebol, hoci pred 7 rokmi som tu videl poprašok už v septembri. Z kopca je parádny kruhový výhľad, tak som sa chvíľu kochal. Po 20 minútach som sa otočil na návrat.

Dolu som išiel rovnakou trasou ako hore. Zaregistroval som posledné jesenné kvetiny, ako pyšteky alpínske, zvončeky maličké, dúšovky alpínske a starčeky abortanifolia. Dve oplašené vysmiate dievčiny sa v kare šmýkali po štrku, čo jedného Rakúšana rozčúlilo. Ale iba na chvíľu.

Na brale nad prahom som sa zložil a zjedol som obed. Bolo to nádherné miesto s parádnym výhľadom. Nato som zbehol na parkovisko, kde dve vyššie spomenuté dievčiny za pomoci káblov štartovali auto. Ktosi im radil po telefóne a oni sa celý čas iba smiali. Mňa by išlo poraziť, keby som zistil, že mi na parkovisku odišla baterka. Ako je to v Rakúsku zvykom, každá dievčina odišla na vlastnom aute.

Prechádzka podhorím

Na parkovisku som dnešný výlet neskončil. Času som mal dosť, tak som sa ešte prešiel údolím. Zväčša som putoval po značke, ale je iba na mape. V teréne veľa značiek nevidno.

Minul som gazdovstvo a popod skokanský mostík a sánkarskú dráhu som zbehol do širokého údolia. Ľudia tam púšťali diaľkovo ovládané lietadielka. Najprv dvojplošník, ktorý robil vývrtky a premety. Ale to som už videl. Nato však púšťali tryskáč, a to bol iný rachot!

V potoku kvitla močiarka, asi niťovitolistá. Prešiel som popod trať a kráčal som osadou Furt. Pri ceste stála zvonička a jeden pán na nej vyzváňal. Na opačnej strane cesty stáli dvaja páni a dve dámy v rokoch a modlili sa. Tak som zastal a počkal som, kým skončia. Predpokladám, že podobne slúžili zvoničky v minulosti aj u nás. Nahrádzali kostol tam, kde žilo menej ľudí.

Osada Furt sa mi páčila, ale Tauplitz nie. Je to tam samý hotel a pred honosne zrekonštruovanými domami stoja autá s viedenskými značkami. Od kúpeľného mestečka som išiel krajom asfaltky. Pri pamätníku pred Girtstattom som zjedol keks a nad osadou ma zaujal zosuv. Cestu zrejme na jar zavalila kamenno-bahenná lavína, ktorá sa dovalila svahmi Grimmingu. Odhrnuli ju, ale cestu ešte aj teraz lemuje meter vysoký mantinel skál a blata.

O 16.45 som sa vrátil na parkovisko. Stálo tam už iba jediné auto, moje. Prezul som sa a išiel som domov.

Záver

Ako som spomínal v článku pred 7 rokmi, Grimming je 40-ty (či 39-ty) najprominentnejší kopec celých Álp. Prominencia je údaj, ako hlboko musíte zostúpiť, keď chcete vyliezť na vyšší kopec. Grimming má prominenciu 1518 metrov a iba 38 kopcov celých Álp ju má vyššiu. Pritom jeho dominancia (horizontálna vzdialenosť od vyššieho kopca) je iba 18 kilometrov. Je to teda ozaj ozrutný skalný blok, ktorý je dobre rozpoznateľný z každej strany, a ktorý stojí za návštevu.

Podrobnejšie o prominencii hôr sa venujeme v článku:

Extra Najvyššie kopce Slovenska - úvod

11. 1. 17 Martin Knor

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek