Reportáž Ako kosožrúti na Salatíne spriechodnili zarastený chodník. Reportáž dobrovoľníčky v Nízkych Tatrách
Nuž, pohodové úseky po hrebeňoch rozľahlých hôľ či v príjemných briežkoch Nízkych Tatier sa nám postupne minuli, na rad prichádzajú poklady zo samého dna turistickej truhlice. Tento rok si našu opateru vyslúžil Salatín. Výsledkom našich prieskumných potuliek z Liptovskej Lúžnej na Salatín bolo rozhodnutie, že tentokrát deti s nami vypiľovať nepôjdu a uvedomenie, že veru bude celkom makačka vyniesť píly s príslušenstvom hore strmým kopcom a samotná práca nebude vôbec jednoduchá.
Ako sa blížil termín dobrovoľníckej brigády na spriechodňovanie salatínskeho chodníka a spresňovala sa predpoveď počasia, pribúdali otázky typu: "A brigáda bude, aj keď bude pršať?" Všeličo vieme a chceme vopred naplánovať, pripraviť a zorganizovať. Počasie je jedným z prvkov, ktorý objednať zatiaľ (našťastie) nevieme. Učí nás rešpektu, flexibilite a vnímavosti voči sebe, ostatným i prírode ako takej. A pripomína vďačnosť za slnečné chvíle, čo niekedy berieme ako samozrejmosť. Pravda je, že termín brigády je známy najneskôr v apríli a ešte ani raz sa nestalo, že by sme sa rozhodli z akýchkoľvek dôvodov brigádu zrušiť. Nezľakli sme sa veru nemilých prognóz a ani ničoho iného.
Nuž, pršalo každý deň - v piatok trochu, v sobotu viac a v nedeľu v kuse. Neznamená to však, že sme zložili píly a bedákali nad nepriazňou osudu. Vyobliekali sme sa do pestrofarebných nepremokavých alebo aj hocakých odevov, ponatierali topánky impregnáciou v nádeji na aspoň psychologický pocit sucha a (alebo) tepla, pobalili troje rukavíc na otestovanie, ktoré najmenej sajú a vybrali sa do terénu.
Najlepšie obišli chlapci zo spoločnosti OnSemi. Tých v piatok len trošku orosilo. Pri samotnej práci je ale premočená kosodrevina oveľa náročnejšia ako dážď samotný. Voda z konárov totiž premočí za pár sekúnd akékoľvek rukavice a voda z rúk steká do rukávov a po chvíli práce je človek ako vykúpaný. Neprekáža, rukavice vyžmýkame, nasúkame späť na ruky a pokračujeme v odhadzovaní kosodreviny, ktorá je dvojnásobne ťažšia oproti konárom v suchom stave. Aspoň sa pri tom trochu viac zohrejeme, všakže.
Prvýkrát sme sa odhodlali na firemnú dobrovoľnícku akciu, kde sa používalo ručné náradie a sme veľmi vďačné za rozkvet skvelej spolupráce. Partička nadšených pracantov sprevádzaná pánom Goceliakom z NAPANT-u prepílila v piatok celý modrý chodník, čo vedie od Kosodreviny pod Chopkom po Krížske sedlo.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Tento rok to bola skutočne drsná brigáda, ale až tak zle nám nebolo. Mali sme navarené a ustlané v penzióne Salatín, kde robili všetko pre to, aby splnili aj naše čudné priania. Všetci iste ocenili kultúrny program i pečené koleno. Hoci naše spevy za krásne počasie nepriniesli vytúžené slniečko.
Pílili sme teda v strmom teréne v daždi. Bežný smrteľník si asi pri troške fantázie dokáže predstaviť, aké je to túlať sa s pílou a bandaskou po horách v daždivom počasí a lopotiť sa s ešte o vodu ťažšími haluzami. Keď sa k tomu ale pripočíta ešte aj strmý svah, kde sa ledva pilčík dokáže bezpečne postaviť a kde sa pred odpílenými šmýkajúcimi a kotúľajúcimi sa konármi, treba skôr uhýbať ako si s nimi pomáhať, výsledkom bola ozaj náročná brigáda s fantastickými výsledkami. Počasie totiž vôbec nelákalo na vysedávanie pri desiatej. A vlastne si ani nebolo veľmi kde sadnúť. Navyše si každý dobre premyslel, či zostane stáť a zachladne, alebo bude ďalej pokračovať v činnosti, pri ktorej sa zahrial.
Urobili sme kusisko práce. Červenou značený chodník je krásne priechodný od odbočky na novo vyznačený žltý chodník na Salatín až dole k Ráztockému sedlu. Aj suché padnuté kmene v pásme lesa, čo sa ťažko preliezali / podliezali sú prepílené. Časť zo zelenej značky sa Brezňanom, Bežkárom a Hošalovcom podarila vyčistiť od rozdvojky pod Salatínom až po kótu Salatín a ďalej asi 100 metrov smerom na Malý Salatín.
Ďakujeme za opäť raz najlepší – 11. ročník dobrovoľníckych brigád na spriechodňovanie turistických chodníkov v Nízkych Tatrách! Menovitý zoznam pomocníkov s ich láskavým dovolením z dôvodu jeho obšírnosti neprikladáme. Aby tridsaťtri nadšencov mohlo pracovať v teréne, množstvo ďalších prispelo k organizácii, technickému, materiálnemu a finančnému zabezpečeniu. Mozaika našich brigád je tvorená nespočetným množstvom dielikov najrôznejšej veľkosti, ktoré spolu hrajú a tvoria nádherný obraz.
Priatelia a kamaráti, budúci rok – 21. a 22. 9. 2024 sa vidíme zrejme opäť na Salatíne.
Autori fotografií: Bzu.Luptakova a Janči Hosala
