Naplánoval som si okruhovú túru, ktorá zahŕňa viacero atraktívnych lokalít.

Trasa

Nitrianske Sučany – Podovrátna dolina – Sučianske skalné okno – Malý Rokoš – Rokoš – Košútova jaskyňa a skala – Madvova studnička – Predný Rokoš – Plevňa – jaskyňa Brložná diera – Nitrianske Sučany

Podovrátna dolina, skalné okno a Malý Rokoš

Túru začínam v Nitrianskych Sučanoch, kde auto nechávam na konci dediny, kúsok od Náučného chodníka Fraňa Madvu, ktorým pôjdem v úvodnej i záverečnej časti trasy. Na úvod prekračujem Sučiansky potok po drevenom mostíku a držím sa značky náučného chodníka. Lesnou cestou ma krátkym stúpaním vedie k smerovníku povalenému v kríkoch. Chvíľu ešte stúpam, ak však chcem ísť Podovrátnou dolinou a prejsť zaistenou cestou Vrátami, musím značenú trasu opustiť a klesnúť opäť do doliny. Tu som si uvedomil, že som mohol od auta pokračovať lesnou cestou a bol by som na rovnakom mieste, avšak bez úvodného stúpania. Neprekáža, aspoň mám rozcvičku za sebou.

Prichádzam k miestnemu, z dreva vyrezanému značeniu, ktoré ukazuje smer k Vrátam, jaskyni Brložná diera alebo do Tisovej doliny. Smerujem k Vrátam, ktoré sú skalným amfiteátrom v doline a cez ktoré vedie zaistená cesta. O nej som sa dozvedel z článku o Rokoši a chcel som ju preskúmať. Vstupujem do prírodnej rezervácie, všetko je zapadané lístím aj cesta Vrátami. Miesto reťazí pri výstupe napomáhajú staré horolezecké laná spletené do jedného. Na vrch skál by sa to dalo zvládnuť aj bez istenia, ale pomáha hlavne v upršanom alebo mrazivom počasí. Po prekonaní Vrát pokračujem lesnou cestou na dne doliny, ktorú viac tuším ako vidím, keďže je čím ďalej viac a viac zarastená a zaváľaná stromami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po chvíli ma to prestane baviť a rozhodnem sa vyliezť na pravú stranu doliny, po ktorej budem pokračovať k Sučianskemu oknu a na Malý Rokoš. Za najlepšiu časť na výstup z doliny som si vybral skalnatú časť, aspoň sa nebudem šmýkať po listoch, myslel som si. Po prekonaní asi 2-3 m sa chytím skaly a chystám sa vyliezť o kus ďalej. Neveriacky však pozerám na ruky, keď sa mi skala zlomí na dve a letím dolu skalou ku dnu doliny. Našťastie sa neskydnem na chrbát a rukami sa mi darí pád stlmiť, čiže to dopadlo ešte celkom dobre. Okrem pár modrín na nohách a oškretých prstov utrpelo iba moje sebavedomie a po znížení adrenalínu z krvi som z doliny vystúpil až za skalami po lístí. Nešmýkalo sa...

Lesom prichádzam k zvážnici, ktorou prejdem krížom a pekným zmiešaným lesom postupujem k Sučianskemu oknu. Nevedie k nemu žiadna cestička, treba ho len nájsť v lese, mne pomohli súradnice N48.761615 E18.438941. Okno sa nachádza v skalnom brale, je asi 1,6 m vysoké, má tvar ľudského chodidla a dá sa cezeň prechádzať z jednej strany na druhú. Od skalného okna hrebienkom pokračujem na Malý Rokoš. Na skalnom ostrohu je tu osadený biely železný kríž, od ktorého vidím prvé dnešné výhľady. Samotný vrchol je o kúsok ďalej vyznačený vrcholovým kameňom. Odtiaľto je viditeľne vychodený chodník smerom k modrej značke, ktorou pôjdem na rázcestie sedlo Rokoš, kde ju vymením za červenú.

V neskorej jeseni je les prehľadný a dumám nad tým, že v Strážovských vrchoch som vždy na jar alebo jeseň, keď ich nevidím poriadne listnaté. Z červenej značky si kedy-tedy odskakujem na pravý okraj hrebeňa, odkiaľ sú krásne výhľady na Predný Rokoš a trasu, ktorou sa chcem vrátiť. Naposledy som tu bol pred piatimi rokmi, les sa mi zdá dosť poničený po víchrici. Po príchode na Rokoš sa usadím v prístrešku, zhodím batoh a oblečiem si ďalšiu vrstvu oblečenia, dosť sa ochladilo. Zbehnem si pozrieť pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi, obom rodákom z blízkeho Uhrovca. Po prehliadke sa vraciam pod prístrešok, obzriem si ho a dám si obed s teplým čajom. Rozosmeje ma obrázok s medveďom a nápisom: „Nenechávaj tu smeti!!! Karma ťa možno nedobehne, ale ja áno... 5. stupeň ochrany!!!“.

Košútova jaskyňa a skala, Madvova studnička a Predný Rokoš

Z prístreška sa vyberiem na samotný vrchol Rokoša a z neho prudko klesám popri skalách a cez výhľadové miesta smerom ku Košútovej jaskyni. Les je tu krásny, borovicovo-zmiešaný, dávam si pozor na kmene stromov, aby som nezmeškal odbočku k jaskyni. O chvíľu k nej prichádzam a púšťam sa dolu skalným bralom k nej. Po doobedňajšej skúsenosti si dávam pri zostupe pozor, aj tak sa mi však podarí pošmyknúť sa a capnúť na zadok. Po chvíli však stojím pred portálom Košútovej jaskyne, ktorá podľa popisu bola využívaná aj počas SNP. Jaskyňa je 13 m dlhá a je takmer bez výzdoby. Pred jaskyňou sa na plechovej ceduli nachádza starý názov jaskyne – jaskyňa Čierny kotol. Podľa kamaráta z Nitrianskeho Rudna názov vznikol kvôli od dymu začadených stien a stropu jaskyne.

Po jej prehliadke pokračujem na výhľadovú Košútovu skalu, ktorá sa nachádza na hrebeni nad ňou. Zo skaly sú krásne výhľady na celý masív Rokoša a môžem si odtiaľto prezrieť trasu, ktorú som prešiel a ktorá ma ešte čaká. Prudké klesanie do doliny a rovnako prudký výstup na Predný Rokoš. Nuž čo, pomyslel som si, čo si si naplánoval, to si prejdi. Zo skalnej vyhliadky prichádzam na samotnú Košútovu skalu, pod ktorou mením značku za žltú a smerujem do Nitrianskeho Rudna.

Pekným lesom, po lístím zapadanom chodníku klesám a klesám. Rozmýšľal som aj, že zbehnem cez Biele skaly popri kameňolome do doliny, ale keďže to tu nepoznám, pokračujem žltou značkou. Po chvíli ma aj tak zláka lesná cesta odbáčajúca doprava a spustím sa ňou do dediny. Nevábnou časťou dediny popri družstve z jednej strany a kameňolome z druhej prídem do ústia doliny Podskalského potoka a opäť na značku náučného chodníka Fraňa Madvu.

Za Madvovou studničkou a turistickým prístreškom opúšťam náučný chodník a prudko stúpam doľava neznačeným chodníkom. Pokračuje pekným hustým lesom, až pod prvé skalné útvary. Tu sa mi chodník medzi kríkmi na chvíľu stratí, ale vzápätí ho nájdem, keď zbadám dvoch chalanov zostupujúcich oproti mne. Až vtedy si uvedomím, že sú to vlastne prví ľudia, ktorých dnes na túre stretávam. Len sa pozdravíme a pokračujeme svojím smerom.

Nadchádzajúcu časť považujem za najkrajšiu na celej trase, možno aj za najkrajšiu pri výstupe na Rokoš. Chodník vedie krásnym zmiešaným lesom, popri bralách, skalných útvaroch a vyhliadkach. Aj keď je neznačený, chodník je dobre viditeľný a vedie najzaujímavejšími časťami výstupu. Od jednej skalnej ihly je krásny výhľad na dedinu i vodnú nádrž Nitrianske Rudno. Po chodníku medzi borovice sa prudkým výstupom dostanem až na vrchol Predného Rokoša, kde je vrcholový smerovník a malé ohnisko, z ktorého sa stále dymí. Chalani si asi varili nedeľný obed a zabudli po sebe oheň riadne zahasiť. Urobím to za nich a dám si tiež pauzu na občerstvenie a teplý čaj. Je tu veľmi pekne, tiché skalnaté prostredie sa mi páči a nechce sa mi odísť. Keď však uvidím, kadiaľ povedie moja ďalšia trasa, rád sa pobalím a poberiem sa ďalej.

Plevňa a jaskyňa Brložná diera

Chodník, tentoraz so žltou značkou, ma vedie popri skalnatom hrebeni, padajúcom do hĺbky doliny s množstvom vyhliadok. Z jednej z nich sa pozerám na Košútovu skalu, na ktorej som bol pred dvomi hodinami. Pekným lesným prostredím stúpam na Plevňu, pred ktorou sa k žltej značke pripojí náučný chodník Fraňa Madvu. Vrchol Plevne tvorí súsošie brál, ktoré sa odhalí až pri zostupe popod vrchol z náučného chodníka. Ním traverzujem chrbty Plevne, Rokoša a Malého Rokoša a rýchlo sa dostávam ku smerovníku na modrej značke Pinkovie viechy.

Značky chvíľu vedú súbežne, náučný chodník, ktorý ma vedie k jaskyni Brložná diera sa po chvíli odpája doprava. Žiaľ, kvôli polomu je chodník čiastočne zaváľaný, značky miestami zmizli. Avšak chodník je stále ako tak viditeľný, nuž pomaly klesám k jaskyni. Skôr ako pri jaskyni sa však ocitám na vyhliadke nad ňou, ale nebanujem, výhľad do hlbín Podovrátnej doliny, ktorou som išiel ráno, je veľmi pekný.

Vraciam sa k zostupu k jaskyni, ktorý je zabezpečený reťazami, ktoré takisto návštevníci ocenia hlavne v upršanom alebo mrazivom počasí, keď sa terén šmýka. Ocitám sa pred veľkým vstupným portálom jaskyne, do ktorého je napadaných veľa skál a kameňov. Môj predpoklad, že sem popadali zo stropu jaskyne potvrdzuje tabuľka s popisom jaskyne, ktorá je až 40 metrov dlhá. Keďže je šero a v útrobách jaskyne je tma, nasadzujem si čelovku a vyberiem sa na prieskum. Po popadaných skalách sa šplhám do vnútra jaskyne, ktorá nedisponuje bohatou výzdobou.

Po prehliadke sa vraciam naspäť a jaskyňu opúšťam prudkým klesaním smerom k Jánovej studničke. Tu už z diaľky vidím v ohnisku horiaci ohník, nikto sa tu však nenachádza. Keďže nechcem nikomu kaziť zážitok a oheň horí bezpečne v ohnisku, tak len prechádzam okolo ďalej a nehasím ho. Pomaly sa stmieva, čelovku si nechávam na hlave, veď o chvíľu bude treba. Prechádzam po lesnej ceste, na lúke sa mi značka stráca, a tak odbočím doprava na cestu, ktorá, predpokladám, bude viesť do doliny. Potme prichádzam ku známemu smerovníku zvalenému v kríkoch a po chvíli k autu, kde dnešnú túru ukončujem.

Záver

Turista v Strážovských vrchoch nájde naozaj všetko. Husté lesy, jaskyne, bralá aj výhľady. Ja som si do dnešnej trasy naplánoval z každého trošku. Najviac sa mi však páčil výstup neznačenou trasou na Predný Rokoš, skalné okno a jaskyňa Brložná diera. Trasu je možné rozdeliť na viacero úsekov či urobiť iba okruh z Nitrianskeho Rudna na Predný Rokoš, Plevňu, Rokoš a smerom na Košútovu skalu zostúpiť naspäť. Škoda, že k Sučianskemu oknu nie je vychodený chodník, bol by peknou túrou so zaujímavosťou pre deti. Je však k nemu jednoduchý prístup z Malého Rokoša. Túru odporúčam každému, kto má rád zmiešané lesy a všetky atraktívne časti, ktoré som v článku uviedol.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek