Ísť sa postaviť na ľavý koniec Karpát ma lákalo už dlho. S mamou sme sa na Spitzerberg neďaleko rakúskeho Edelstalu vybrali v júni. Po tom, čo sme zaparkovali a balili si batoh, som zistila, že peňaženka ostala na slovenskej benzínovej pumpe. Po šťastnom opätovnom stretnutí sa s peňaženkou, ktorú si všimol a odložil personál pumpy, sme sa vtedy do Rakúska nevracali a vyšli si k mŕtvemu Čunovskému ramenu.

Zaujímavý geografický bod za humnami nám však stále vŕtal v hlave, a tak sme sa naň opäť vybrali v polovici septembra. Parkujeme na overenom mieste pri vínnych pivničkách v uličke Kellergasse. Rustikálne kamenné klenuté pivnice pochádzajú z 18. storočia, jedna z nich slúži ako múzeum o histórii vinohradníctva od rímskych čias po spomínané 18. storočie.

V mape na kopec vedie zeleno značená trasa, v teréne sú tu až tri okruhy vyobrazené na ortofoto mape a popísané vedľa. Niežeby sa na kopčeku dalo zablúdiť, aspoň nie v dnešnom počasí. Popis okruhov je aj v slovenčine. Z tabule sa dozvedám, že Spitzerberg, na ktorom inak nie je nič špicaté, sa pôvodne nazýval Steinberg, teda Skalnatá hora. Časť z neho pokrýva rezervácia, vyhlásená v roku 1981. Chránia sa tu suché a polosuché trávovo – bylinné porasty, okolo je prevažne vinárska poľnohospodárska krajina.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chvíľočku ideme po ceste, pri kaplnke sv. Huberta odbočíme doprava. Klasické turistické značky tu nie sú, trasy sú značené farebnými hríbikmi. Chvíľu nám trvá, kým to pochopíme. Kráčame po asfaltke, vpravo od nás sú vinice a lesnatý chrbát kopca, naľavo polia a za nimi typické vrtule veterných elektrární. Trasa je zároveň náučným chodníkom. Jedna za tabúľ hovorí, že predtým tu nebolo toľko polí, ale lúky a pasienky, na ktorých sa pásol dobytok. Ďalšia hovorí o tunajšej faune a flóre. Rastie tu hlaváčik jarný, kosatec nízky či pakost krvavý, zo zvierat tu žije syseľ a rôzne druhy hmyzu. Na úpätí kopca sa nachádza jedna z najväčších syslích kolónií v krajine.

Asfaltovú cestu na jednom rázcestí opustíme a stúpame hore poľnou cestou, ktorá nás vyvedie do stepnej časti kopca a na jeho hrebeň. Po ňom pokračujeme dopredu. Zdá sa nám veľmi vtipné ísť „hrebeňovku" po ani nie tristometrovom kopci. Kopec je na tomto mieste porastený vysokou trávou, v nej veľa ďalších rastlín nevidíme, pri stúpaní sme si všimli odkvitnutý kotúč poľný. Rastú tu borievky a šípky. Zo stromov je tu napríklad dub cerový. Krajina s malými políčkami (oproti našim lánom) pripomína patchwork, na horizonte ozdobený vrtuľami. Vpravo od nás je listnatý les, na okrajoch s borovicou.

Mierime na najvyšší bod 292 metrov vysokého kopca. Nie je označený, tak si miesto vrcholu len tak tipneme. Vpravo sa otvorí výhľad na rozložitejší a vyšší Hundsheimer Berg, ktorý taktiež patrí do Malých Karpát. Chceme ísť až na koniec Karpát, takže pokračujeme po hrebeni, zídeme do nenápadného sedielka a potom trocha stúpame. Mám predstavu, že prídeme na hranu kopca, z ktorej uvidíme len Panónsku rovinu a Alpy. Ale keď to vyzerá, že zlezieme len do húštiny, otáčame sa. Večer pozerám mapu, asi sme mali odbočiť doľava a ísť na kopci smerom k miestnemu aeroklubu, ak sme chceli takýto pohľad. Nabudúce.

Vraciame sa, hodíme očkom na zhrdzavený poľnohospodársky nástroj, ktorý tu niekto nechal a kráčame po hrebeni ďalej, aby sme si urobili okruh. Míňame staršiu náučnú tabuľu, ktorá vymenúva ďalšie živočíchy, ktoré tu žijú, napríklad jaštericu zelenú, motýle očkáňa skalného, jasoňa chochlačkového a jedovatého pavúka stepníka chochlačkového. Jasoňa aj stepníka sa mi podarilo vidieť na jar v Slovenskom krase, tak sa sem určite najbližšiu jar vrátim, možno sa pošťastí.

Kráčame takmer po rovine redším dubovým a jaseňovým lesíkom. Vľavo je hustejší les s vyšliapanými chodníkmi, je to však v rezervácii, takže tam nejdeme. Občas mám výhľad smerom na Alpy, na polia s vrtuľami, občas spestrený lavičkou. Cez vinohrady trocha klesneme na asfaltovú cestu.

Je tu zaujímavá náučná tabuľa. Hovorí, že na úpätí Spitzerbergu sa nachádza predovšetkým riečny piesok, ktorý pochádza zo sedimentácie riečnych naplavenín. Dovialo sem piesok až z rieky Morava. Je tu tiež spraš, jemnozrnný sediment z kremeňa, živca a čiastočiek uhličitanu vápenatého. Pochádza z Dunaja. Krajinu formoval Dunaj. Keď more pred piatimi miliónmi rokov ustúpilo, tiekol oveľa vyššie, než dnes. Neskôr sa jeho koryto zahlbovalo. Spitzerberg je vlastne riečna terasa Dunaja. Zvyšky dunajských štrkov sa na tunajších kopcoch nachádzajú až do výšky 330 metrov nad morom.

Pokračujeme po asfaltovej ceste hlbokým úvozom a onedlho vychádzame medzi vínnymi pivničkami. Jedna z nich je otvorená, nazrieme dovnútra. Niektoré sú krásne upravené a pripadám si ako v mestečku Hobitov z Pána prsteňov. Neďaleko nášho auta je jedna z pivničiek otvorená ako bufet, na lavičkách posedávajú cyklisti s pohárom vína alebo burčiaka. Keďže som vodič, nechám si zájsť chuť. S výletom sme jednoznačne spokojné, určite sa vrátime na jar pozrieť tunajšiu kvetenu.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek