Niektorý pracovný deň na jeseň som potreboval vybaviť čosi v Žiline. Aby som len tak podaromnici necestoval, vymyslel som si trasu, čiastočne pre mňa úplne novú, zvyšok som absolvoval tiež dosť dávno.

Prológom je teda štvorkilometrová prechádzka krajským mestom zo stanice cez "Štvorcové námestie" a "Bulvár". Po vybavení záležitosti sa potrebujem dostať do miestnej časti Bánová, kde začína zelená značka. Mierne mrholí, kráčam sídliskom, po chvíli zapínam navigáciu. Nerád by som prešvihol mostík ponad štvorprúdovku privádzača na nový úsek D1... a cez Rajčianku sa tiež nedá dostať hocikde.

Trasa

Bánová – Malchovica – Lietava, Majer – hrad Lietava – Lietava, zrúc. – hrad Lietava – Lietavská Svinná – Skalky, prameň – Skalky, hrebeň – Pod vyhliadkou – Žliabková – Nad vodojemom – Rajecké Teplice

Podhorím do Lietavy

Nakoniec sa úspešne dostávam na podlhovastý rínok v Bánovej a nachádzam smerovník. Odtiaľto som do Súľovských vrchov ešte nešiel. Za poslednými domami míňam kaplnku s pekne upraveným okolím a pri píle zatáčam doľava na poľnú cestu. Po chvíli sa stáčam znova doľava cez areál hospodárskeho dvora, našťastie psy sú za plotom. Za tým ma čaká priamka servisnej asfaltky, smerujúca k násypu spojazdneného úseku D1, ktorý snáď už zanedlho bude "slávnym" tunelom Višňové obchádzať Strečniansku úžinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za podjazdom vchádzam do terénu. Poľná cesta je po predošlých daždivých dňoch rozbahnená, občasné mláky cez celú šírku obchádzam kriačinami. Stúpanie okrajom lesa je už schodnejšie. Vpravo smrečina, vľavo rozsiahle rúbaniská. Úzkym chodníkom značka obchádza veľký pooraný lán a vcelku prekvapivo sa tu vyskytujú urastené borovice. Z tohto úseku je to asi najkrajšia časť.

Na rázcestí Malchovica sa zľava pripája modrá z Lietavskej Lúčky. Začínam klesať, sprvu lesom, potom popri záhradách a ponad záhumienky s prvými výhľadmi na hrad sa dostávam do miestnej časti Lietavy - Majer. Kúsok povyše sa nachádza do kameňa vytesané dvojkreslo (údajne je dielom talianskych kamenárov, ktorí si jeho výrobou krátili v 18. storočí voľné chvíle počas lámania kameňa na stavbu mosta v Budatíne).

Na hrad Lietava

Od smerovníka stúpam bočnou ulicou a neskôr poľnou cestou cez pasienky do plytkého sedla. Odtiaľ úzky chodník v borovicovom lese traverzuje južný svah hradného vrchu a Cibuľníka. Oproti idúca dvojica v odeve stráže ochrany prírody sú prví ľudia na trase. Dosahujem plošinu so smerovníkom Hrad Lietava. K samotnej zrúcanine však treba lesnou cestou zájsť ešte 300 m.

Pred vstupnou bránou sa akurát zberá na odchod skupina vojakov s veľkými batohmi. Prechádzam jednotlivými nádvoriami. Od mojej poslednej návštevy obnova múrov značne pokročila a rekonštrukcia stále prebieha. Niektoré miesta sú preto neprístupné. Pobavia ma výstražné značky "Pozor kozy!" a skutočne pár zvierat zahliadnem. Pri návrate na chvíľu ostávam na plošine severnej bašty a odjedám čosi zo zásob. Oblačnosť sa roztrhala, zubaté slnko prihrieva, ale fúka pomerne čerstvý vietor.

Po návrate k smerovníku ma čaká zostup do Lietavskej Svinnej. Sprvu je to dosť strmo lesom, neskôr miernejšie úvozom pomedzi pasienky. Z lúk sa snažím v protisvahu odhadnúť, kade sa budem šplhať na hrebeň Skaliek. Je to výrazný chrbát s nadmorskou výškou nad 700 m, dvíhajúci sa nad Rajeckými Teplicami zo severu.

Cez Skalky do Rajeckých Teplíc

Obcou len prechádzam a stúpam plytkou dolinou, dopĺňam si vodu v studničke, potom sa značený chodník prudko stáča doľava a traverzom v smrečine sa dostávam na zarastajúce lúky na bočnom hrebeni. Lúky sú pozostatkom po bývalom lyžiarskom svahu, nájdu sa ešte aj posledné hrdzavé konštrukcie vleku. Sú odtiaľto zaujímavé výhľady naspäť na hradný vrch so zrúcaninou a Žilinou v pozadí. Ani sa nenazdám a 350 výškových metrov končí pri prístrešku s prameňom tesne pod vrcholom Skalky.

Spolu s modrou, prichádzajúcou z Rajeckých Teplíc, sa presúvam na blízke rázcestie, odkiaľ modrá pokračuje k Slnečným skalám. Ostávam verný zelenej, ktorá začína klesať najkrajšou časťou bočného hrebeňa smerujúceho na juh. Rúbanisko poskytuje takmer letecký pohľad na kúpeľné mestečko, ležiace 350 metrov nižšie. Chodník sa rôzne krúti pomedzi skalky, ktorých bieloba ladí s bučinou, pomaly sa farbiacou do jesenného. Občas sa dá odbočiť na vyhliadku, k najkrajšej vedie dlhšia významová odbočka. Pod ňou je tiež ohnisko s improvizovaným posedením a na úpätí protiľahlej vysokej skaly pamätná tabuľka V. Slamkovi, ktorý tu zahynul vo veku 18 rokov.

Od rázcestia Pod vyhliadkou chodník mierne klesá a kopíruje všetky dolinky členitého južného úbočia Skaliek. Podchvíľou odbočujú miestne značky smerujúce k jednotlivým objektom v kúpeľoch. Z tejto strany sa dá trasa rôzne nakombinovať. Ja sa držím pohodovej zelenej, ktorá sa Nad vodojemom spojí s modrou a širokými serpentínami v prevažne borovicovom lese klesá k rušnej ceste. Prechádzam cez trať, mostíkom ponad Rajčianku a som v pekne upravenom parku pred hotelom Aphrodite.

Chvíľu sa pomotám centrom. Ostáva mi akurát čas na doplnenie vitamínu B(ernard) a presun na železničnú stanicu. O chvíľu ma motoráčik vezie späť do Žiliny.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek