Recenzia: Stromy a pralesy Slovenska od Dajamy majú problém s kopírovaním cudzích textov

Recenzia Stromy a pralesy Slovenska od Dajamy majú problém s kopírovaním cudzích textov

30. 11. 2023

Vydavateľstvo Dajama vydalo v rámci edície Krásy Slovenska knihy Stromy a ich príbehy a Pralesy a život v nich. V prvej z nich autori predstavili mnohých finalistov ankety Strom roka, v druhej sedemdesiat pralesných lokalít. Hoci nápady sú dobré a v knihách sú zaujímavé informácie aj pekné fotografie, v oboch sme našli odkopírované cudzie texty bez uvedenia zdroja. Kniha o pralesoch navyše v mnohých prípadoch prezentuje zavádzajúce fotografie.

Aktualizované 30. 11. o 14:20 o vyjadrenie vydavateľstva Dajama a aktualizované 1. 12. o 14:40 o vyjadrenie Ivana Kňazeho

Stromy a ich príbehy

Súťaž Strom roka každoročne organizuje Nadácia Ekopolis. Komisia vyberá z verejnosťou nominovaných stromov finalistov, za ktorých sa potom verejne hlasuje. Víťaz získa odborné ošetrenie a postupuje do súťaže Európsky strom roka. Finalistami bývajú stromy, ktoré sú estetické, staré či so zaujímavým príbehom (alebo všetkým dokopy).

Autormi knihy sú Daniel Kollár a kolektív autorov nominácií do ankety Strom roka za roky 2007 – 2022. V knihe sú predstavení finalisti súťaže za posledných 16 rokov. Stromy sú rozdelené podľa krajov. V každej kapitole si môžete prečítať charakteristiku stromu, prípadne príbeh, ktorý sa k nemu viaže, a aj to, ako sa mu darilo v ankete. Vlastnosti stromu sú predstavené v malej faktografickej tabuľke. Kapitolu dopĺňajú samostatné heslá s doplnkovými informáciami, napríklad historické zaujímavosti o kaštieľoch či šľachtických rodoch, všeobecné informácie o danom druhu stromu, pri ovocných stromoch o odrode. Kapitoly sú doplnené fotografiami rôznej veľkosti.

Keďže zrejme nebol priestor detailne predstaviť každý strom, ktorý sa z daného kraja súťaže za roky zúčastnil, v poslednej časti kapitoly sú heslovite s malou fotografiou prezentované ostatné, vždy štyri na strane.

V knihe sme našli známe ikonické stromy, ako napríklad tatranský dáždnik – buk lesný previsnutý v Starom Smokovci, dračí dub – dub letný v Lozorne, ktorý sa tento rok umiestnil v rámci európskej súťaže na druhom mieste, brest u Papajov neďaleko Makova či lipa veľkolistá pri veľkomoravskom kostole sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Väčšinu stromov nie je taká známa a mnohé z nich určite stoja za návštevu. Sú staré, vysoké, solitérne, dotvárajú scenériu s lavičkou či kaplnkou. Pri stromoch, ktoré nie sú v záhradách či v intravilánoch, si môžete prečítať popis, ako sa k nim dostať.

Pralesy a život v nich

Autorom pralesnej publikácie je spisovateľ a fotograf Ivan Kňaze. Venuje sa v nej sedemdesiatim lokalitám slovenských pralesov zo 123, ktoré boli identifikované. Autor v každej kapitole venuje kratšiu časť opisu pralesa a väčšiu časť faune a flóre, pričom fauna dominuje. Je to pochopiteľné vzhľadom na profesné zameranie Kňazeho, ktorý je známym fotografom zvierat. Otázne je, či je správnym autorom knihy o pralesoch. Samotným lesom sa totiž venuje veľmi málo. Obvykle je tu kratšia charakteristika lesa a jednotlivých druhov stromov, potom autor prechádza na popis zvierat, ktoré v daných pralesoch žijú alebo môžu byť. Tieto pasáže sú zaujímavé a vidieť, že autor strávil pozorovaním zvierat veľa času.

Každú kapitolu dopĺňa jedna fotografia z pralesa a dve fotografie zvierat. Zatiaľ čo fotografie zvierat sú veľmi pekné, o lesoch sa to z väčšej časti povedať nedá. Poprosili sme odborníka na pralesy Mariána Jasíka z občianskeho združenia Prales, ktorý je hlavným autorom inventarizácie slovenských pralesov, o kontrolu fotografií po faktografickej stránke. Odpovedal, že v jedenástich prípadoch na fotografiách prales nie je. Napríklad pri Príslope je odfotené rúbanisko, pri Jarabinskej a Snožke smreková monokultúra. Stebnícka Magura je odfotená ako kopec v diaľke z lúky, pri Považskom Inovci je odfotená lesná cesta. Prales nie je ani na fotografiách pri Veľkej skale, Skalnatej, Šútovskej doline, Osobitej, Dolnom Chlme a Pod Latiborskou hoľou.

Používanie cudzích textov

Ani v jednej knihe nie je uvedená žiadna použitá literatúra.

V knihe o stromoch nie je jasné, kto je autorom ktorého textu, viaceré pasáže boli pôvodnými opismi stromov pri ich prezentácii nadáciou v súťažnom roku. V minimálne dvoch článkoch (neskúmali sme absolútne všetky texty v knihe) sme našli doslovné citácie z článkov denníka SME a z TASR bez uvedenia zdroja. (tu a tu)

V publikácii o pralesoch Ivan Kňaze odkopíroval časti textov zo stránky pralesy.sk, ktorú prevádzkuje občianske združenie Prales. Niektoré texty sú odkopírované takmer od slova do slova, inde sčasti zmenený slovosled, čím niekedy utrpela presnosť.

Napríklad prales Oblík je na pralesy.sk charakterizovaný takto:
Lokalita sa nachádza vo vrcholovej časti vrchu Oblík v nadmorskej výške 595 – 925 m. Z geologického pohľadu ide zriedkavo súmerne zachovalý sopečný kužeľ so strmými kamenitými až sutinovými svahmi. Na vrchole sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary. Vrch Oblík je výnimočne vhodný na pozorovanie a výskum vplyvu expozície na rastlinné spoločenstvá. Lokalita je významným lesníckym výskumným objektom a je v nej založených niekoľko trvalých výskumných plôch.

V publikácii Pralesy a život v nich sa o Oblíku píše:
Z geologického pohľadu ide o zriedkavý, ale veľmi súmerne zachovaný sopečný kopec so strmými kamenistými až sutinovými svahmi. Najzaujímavejšie sú na ňom vrcholové skalné útvary. Prales Oblík sa nachádza vo vrcholovej časti vrchu Oblík (925 m), v nadmorskej výške od 595 do 925 metrov. Prales je výnimočne vhodný na pozorovanie a výskum vplyvu expozície na rastlinné spoločenstvá. Biotop je aj významným lesníckym výskumným objektom a je v ňom založených niekoľko trvalých výskumných plôch.

Ďalšie odkopírované pasáže sú pri pralesoch Roháčska dolina, Sokolia dolina, Príslop, Klenovský Vepor, Poludnica, Galmuská tisina, Šúr, Kujavy, Riaba skala, Svrčinník, Veľký Grič, prakticky v každej kapitole, ktorú som otvorila.

Kniha Stromy a ich príbehy je originálnym nápadom a obsahuje veľa zaujímavých informácií. Je vhodná aj ako tipy na výlety. Kniha Pralesy a život v nich je sklamaním. Problematika pralesov by si knihu rozhodne zaslúžila. Ich zmapovanie a zaradenie dovtedy nechránených pralesov do novej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska patrí medzi najdôležitejšie míľniky ochrany prírody na Slovensku za posledných 20 rokov.

Vydavateľstvo by si zároveň malo dať pozor na uvádzanie použitej literatúry a aj na rozsah preberaných textov, ktorý v prípade pralesov prekračuje štandardnú mieru citácie.

Reakcia Daniela Kollára z vydavateľstva Dajama (aktualizované 30. 11. o 14:20)

V súvislosti so stromom na Ľupčianskom hrade som vychádzal z mojich textov z roku 2008 v knihe Stromy a nie zo slov kastelána, ktorý možno citoval našu starú knihu a takisto článok na sme.sk skôr vychádza z našich starších textov. V súvislosti s kremnickým stromom som sa dopustil nevedomej chyby, že hoci som správne uviedol citáciu, mal tam byť aj dodatok „ako povedal pre sme.sk“...

Apropó, Denník SME a najmä jeho regionálni spravodajcovia veľmi často v minulosti používali naše texty, na čo som upozornil aj p. šéfredaktorku Baloghovú a korektne sme sa dohodli.

Tento špecifický knižný produkt bol robený v spolupráci s nadáciou Ekopolis a v knihe je metodicky uvedené ako som postupoval. V súvislosti s pralesmi som poslal recenziu p. Kňazemu a poprosil som ho o stanovisko.

Reakcia Ivana Kňazeho (aktualizované 1. 12. o 14:40)

Ku kopírovaniu textov len malá poznámka: Ako píšete pri Oblíku" „Z geologického pohľadu...atď,“ (samozrejme, že sme túto informáciu všetci, čo píšeme o pralesoch prebrali (nie odkopírovali) od geológov, ktorí robili napr. rozbor hornín. Nakoniec, však môžem konštatovať a aj ďakovať Mariánovi (Jasíkovi, pozn. red.), že kúsok šťastia pre takúto náročnú prvotinu vytvoril aj on a pomohol som si z viacerých zdrojov – od lesníkov, majiteľov lesov, ktoré sa potom prenášali do ďalších rovnakých popisov a potom aj popisov z Pralesov, aby to splnilo ten najodbornejší účel a potvrdenie viacerých činiteľov, že text je na dobrej odbornej úrovni. Samozrejme, pri úvodnej charakteristike pralesov som sa inšpiroval textami zo stránky pralesy.sk, kde však nie je ako autor nikto uvedený. Ospravedlňujem sa, ak sa to niekoho dotklo a takisto, že v knihe táto informácia nie je uvedená (v tej hektike posledných korektúr nám to ušlo). Pri ďalšom vydaní to určite napravíme.

K fotografiám: Som si plne vedomý, že som s mojimi skúsenosťami a aj so spoluprácou s mojimi priateľmi lesníkmi, či už zo Štátnych lesov alebo aj Vojenských lesov, do ktorých kompetencie spadá tá-ktorá lokalita, načrel a zaostril môj fotoaparát práve na ten správny cieľ aj s ich pomocou, lebo prales nemá označenú hranicu ako plot na farme, je to len pomyselná čiara.

Píšete, že napr. pri Príslope je odfotené rúbanisko (pozn. to nie je rúbanisko, ale časť pralesa po veternej smršti), pri Jarabinskej a Snožke smreková monokultúra (pozn. to je pravda), Stebnická Magura je odfotená ako kopec v diaľke z lúky (pozn. to je tak dobre, pretože ide o návod pre turistu, kde môže ísť po turistickom chodníku, v tom lese je to tak ako v každom inom), pri Považskom Inovci je odfotená lesná cesta (pozn. vedie presne do pralesa). Prales nie je ani na fotografiách pri Veľkej skale (pozn. to by som nikdy nenapísal, to nie je pravda, pretože hneď za značkou vedľa cesty Bystričianskou dolinou je prales a symbol bývalej prírodnej rezervácie teraz pralesa) či pri Skalnatej alebo Šútovskej doline (pozn. tu som fotografoval podľa mapy, ale ani lesník nevedel presne kde je hranica, ale nakoniec je tento celý les približne rovnako porastený), pri Osobitej (pozn. to bralo na fotografii určite patrí do pralesa, potvrdil mi to aj lesník z lesnej správy Habovka), pri Dolnom Chlme (pozn. na kopci Dolný Chlm je prales, odfotil som ho celý, lebo lesník mi nevedel presne povedať, kde sa prales nachádza, odkiaľ pokiaľ), Pod Latiborskou hoľou (pozn. toto je moja najobľúbenejšia prírodná rezervácia, sem som chodieval na tetrovy hoľniaky s lesníkom z Jasenskej doliny, ale fotografia je staršia, táto časť patrila do prírodnej rezervácie a teraz je premenovaná na prales. Fotografia je isto z pralesa).