Cesta do miesto štartu

Niekedy je zážitkom nielen samotná túra, ale aj doprava na začiatok trasy, ktorá začína v najmenšej a najvyššie položenej dedinke Serrara-Fontana (450 m). Vedie z nej najkratšia cesta na vrchol a do nej typicky horská serpentínová cesta. Musíte pritom rátať s adrenalínovou jazdou miestnych vodičov, ktorí radi pracujú s klaksónom a červené svetlo na križovatke má pre nich čisto informatívny charakter. V úzkych serpentínach majú väčšie vozidlá problém sa obísť, preto tu bežní ľudia jazdia na malých, často otlčených autíčkach (SUV-čko som na celom ostrove nestretol). Na Ischii našťastie dobre funguje autobusová doprava, a tak sa na miesto štartu dostávam autobusom plným turistov. Až pri vystupovaní zisťujem, že všetci majú len jeden cieľ - Monte Epomeo. Prekvapujúco prevažujú nemeckí dôchodcovia, ale je tu i rodinka s malými deťmi.

Výstup na Monte Epomeo

V dedine začína červeno-bielo značený turistický chodník (č. 501), ktorý hneď od začiatku prudko stúpa po asfaltovej ceste. Miestni sú na turistov zvyknutí – občerstviť sa dá už na mieste štartu a po ceste sú ešte dve ďalšie reštaurácie. Hneď na konci dediny sa mi jeden z dedinčanov pokúša predať hrozno zo svojej vinice. Ja však držím tempo a nezastavujem sa, no čoskoro sa zo mňa leje pot. Aj keď je október, stále je tu okolo 25 stupňov a slnko začína pražiť. Našťastie, časť cesty vedie lesom.

Až v hornej časti je otvorenejší terén – miestami skala, do ktorej sú vytesané schody a žľaby. Tesne pod vrcholom je San Nicola Epomeo – jeden z najstarších kostolov na ostrove, vytesaný do sopečného zeleného tufu. Vznikol najneskôr v 15. storočí a každoročne sa tu na sviatok svätého Mikuláša koná procesia, počas ktorej sa socha svätca vynesie na vrchol. Na poslednom úseku vedie cesta po skalách a je zabezpečená reťazami. Odmenou za namáhavý výstup je panoramatický výhľad na veľkú časť ostrova.

Zostup do Serraty

Z vrcholu je síce najľahšou možnosťou vrátiť sa po rovnakej trase do Fontany, ja však pod vrcholom odbočujem pri smerovníku doľava na Forio. Cesta je horšie značená – až tu si človek uvedomí jedinečnosť a kvalitu česko-slovenského systému značenia! Zostup je oveľa náročnejší, povrch chodníka tvoria miestami šmykľavé drobné kamienky, a keďže mám len ľahké tenisky bez dezénu, musím si dávať pozor.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Náročnejší úsek vystrieda príjemnejšia cesta lesom popri rôznych skalách. V jednej z nich je otvor s do tufu vysekaným príbytkom (pustovňa, núdzový úkryt pre pastierov?). Neďaleko od príbytku objavujem hlbokú cisternu. Po ceste v lese vidím stádo oviec s pastiermi a psami. Niektoré psy sa ku mne rozbehnú, ale našťastie nie sú agresívne. Predo mnou kráča pastier so psom a veľkým kosákovitým nožom za pásom. Cesta pokračuje otvorenejším terénom po svahu spálenom požiarom, čo nie je v tejto oblasti ničím výnimočné. Dole vidno mestečko Forio. Zostupujem do Serraty – posledná časť vedie prudko dolu po asfalte priamo k autobusovej zastávke.

Záver

Počas výstupu na Monte Epomeo nastúpame na krátkom 2 km úseku asi 330 výškových metrov. Odmenou za námahu z výstupu sú takmer kruhové výhľady na veľkú časť ostrova. Túra je aj so zostupom do Serraty pomerne krátka, netreba ju však podceniť, terén má na vrcholovom úseku vysokohorský charakter a pre drobné kamienky na chodníkoch môže byť aj za suchého počasia veľmi šmykľavý.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek