Trasa

Vrátna dolina – Snilovské sedlo – Veľký Kriváň – Chleb – Steny – Poludňový grúň – Chata pod Grúňom – Vrátna dolina

V tieni Veľkého Kriváňa

Malá Fatra je najzápadnejšie slovenské pohorie s vysokohorským prostredím. Riekou Váh rozdelené na dva odlišné celky: bralnatú Krivánsku časť a hôľnu Lúčanskú časť. Hlavne Krivánska Fatra láka turistov v lete či zime na svoje najväčšie dominanty Veľký a Malý Rozsutec, Stoh, Chleb, Suchý a nakoniec najvyšší vrch celého pohoria Veľký Kriváň. S Chlebom patrí medzi obľúbené destinácie skialpinistov, ktorých do ich tesnej blízkosti vozí lanovka z Vrátnej doliny do Snilovského sedla.

Práve na dve spomínané dominanty som si naplánoval klasickú túru so začiatkom a koncom vo Vrátnej doline. Aj keď v decembri 2022 na nás z televízie sálalo teplo z MS vo futbale v Katare, na Slovensku a hlavne vo vyšších pohoriach kraľovala pravá zima. Na túru som sa vybral práve v deň finále futbalového šampionátu a v jeden z najchladnejších dní roka. Predpoveď sľubovala krásne slnečné počasie a teplotu 16 stupňov pod nulou.

Teplomer na parkovisku vo Vrátnej doline so svojimi –13 °C predpoveď potvrdzoval, neskôr sa splnilo aj slniečko. Poprezliekam sa do zimného a bez dlhého otáľania vyrážam po zelenej značke od údolnej stanice lanovky smerom do Snilovského sedla. Chodník chvíľu vedie vŕzgajúcim ľadom, ktorým sa dostávam na zasneženú lesnú cestu. Serpentínami ma popri kabínkach, zatiaľ nehybne visiacich na lanách, ľahkým stúpaním vedie k prvým výhľadom. Obloha bez mrakov naznačuje, že dnes budú slnečné a ďaleké.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po chvíli ma dobieha prvý skialpinista, kúsok ideme spolu a debatujeme. Na mieste, kde zelená značka opúšťa lesnú cestu a vedie popri stožiaroch lanovky, sa lúčime a ideme každý svojou cestou. Chodník tu naberá na príkrosti, sneh je na kosť zmrznutý a nohy mi občas prešmykujú. Nasadím si preto "nesmeky" a chôdza je hneď istejšia. Asi v polovici výstupu do Snilovského sedla sa lanovka dala do pohybu a aj stromy začínajú byť viac obalené snehom. Od rána kráčam v tieni masívu Veľkého Kriváňa, preto ma poteší slnko osvetľujúce krajinu pod vrcholovou stanicou lanovky. Obzerám si stromy skláňajúce sa pod náporom snehu a rozmýšľam, ako dokážu prežiť v nepriazni počasia. Aj technologické zariadenia obalené vrstvou snehu a ľadu určite dostávajú zabrať.

Konečne sa dostávam na terasu pri stanici lanovky, kde si dám krátku pauzu. Lanovka do Snilovského sedla chrlí rôznorodé typy ľudí: od lyžiarov, cez skialpinistov a peších turistov až po takých, ktorí si len prišli dať teplý čaj s rumom s pekným výhľadom. A naozaj stojí za to. Steny, za nimi vykúkajúci Stoh a Veľký Rozsutec, naľavo od neho Malý Rozsutec a v diaľke oravské dominanty, Babia hora a Pilsko.

Po zohriatí čajom a zimným slnkom smerujem tam, kam väčšina národa, do Snilovského sedla. Tu sa delíme na tých, čo idú na Chatu pod Chlebom, na Chleb samotný a na Veľký Kriváň. Odbáčam doprava na červenú značku a popri tyčovom značení spolu s ostatnými turistami i skialpinistami stúpame na hranu Kriváňa a neskôr i naň. Chodník je pekne vychodený a viditeľný, ale vplyvom striedania teplôt sa na vrchu vytvorila slabá zamrznutá vrstva, ktorá sa každý piaty-šiesty krok prepadáva. Popri chodníku sa krčí pár zmrznutých stromov, ktoré pod ťarchou snehu nadobúdajú bizarné tvary.

Od hrany Kriváňa je to len kúsok a ja sa z tieňa Veľkého Kriváňa vynáram na jeho samotný slnečný a veterný vrchol. Turisti, ktorí sa tu stretávajú, si vychutnávajú nádherný výhľad na všetky strany. Tatry, Nízke Tatry, Veľký Choč, Malý Kriváň, všetko ako na dlani. Doliny prikryté jemným oparom, naozaj krásna zimná idyla. Po asi 15 minútach na vrchole odchádzam a mierim späť do Snilovského sedla. Cestou pozorujem lyžiarov spúšťajúcich sa z Veľkého Kriváňa.

Hrebeňom paralelných chodníkov

V sedle sa nezastavujem a stále červenou hrebeňovou značkou mierim priamo na Chleb. Prechádzam popri zamrznutom vysielači po zimnom tyčovom značení. Kosodrevina, stromy a okolitá zmrznutá krajina je prostredím čudesných tvarov. Medzi nimi vedie iba úzky vychodený chodník, neradno stúpať vedľa, lebo sa sneh prebára po stehná. Čoskoro som na vrchole, urobím si vrcholovú fotku a idem si odpočinúť na opačnú stranu Chlebu. Obligátny chlieb na Chlebe musí byť. S teplým čajom chutí výborne, aj keď je trochu zmrznutý. Zo svojho miesta pozorujem prechádzajúcich turistov a lyžiarov z jednej strany Chlebu na druhú. Je tu dokonca ešte viac ľudí ako na Veľkom Kriváni. Sledujem trápiacich sa lyžiarov, ktorým na zľadovatenom snehu nedrží stopa, šmýkajú sa, strácajú palice i lyže. V tej chvíli som celkom rád, že som len na nohách.

Po odpočinku na nabíjačke horského slnka sa uberám v ústrety Hromovému. Zostúpim z Chlebu, aby som hneď nato stúpal na Hromové. Aj keď si z leta pamätám, že sa dá traverzovať, aj lyžiari radšej po predchádzajúcich skúsenostiach stúpajú popri tyčovom značení. Pri zostupe tvorí takú dominantu, že zakryje takmer celý obzor. To prichádzam na južný vrchol Stien, z ktorého sa dá pekne prezrieť celá moja doterajšia trasa. Všetky prejdené vrcholy sú pekne zoradené za sebou, aj keď Chleb len vykúka spoza Hromového. Následky nedávneho požiaru pod snehom vôbec nevidno, dúfam, že príroda sa rýchlo zotaví. Páči sa mi, ako sú na hrebeni vedľa seba vychodené chodníky pre peších turistov a lyžiarov vedľa seba.

Výhľadom zo severného vrcholu Stien dominuje biely Stoh a Veľký Rozsutec vklinený medzi Babiu horu a Pilsko. Pomaly klesám v ústrety Poludňovému grúňu. Dám si krátku pauzu na čaj a sledujem lyžiarov, ktorí sa tu zasa objavujú a spúšťajú sa smerom k Chate na Grúni. Nuž sa pridám i ja a začnem prudké klesanie k chate, ktoré vedie po žltej značke, ktorá ma dovedie až naspäť do Vrátnej doliny. Po chodníku nie je v snehu ani stopy, tak využívam lyžiarmi vyjazdené serpentíny smerujúce do lesa. Niektorí z nich ma obiehajú, ale miesta je tu dosť, kolízia nehrozí. Pomaly zapadajúce slnko rozžaruje biely sneh do oranžova.

Vychádzam z lesa a popri stĺpoch lanovky smerujem k chate. Jeden z lyžiarov sa odráža od zo snehu vytvoreného mostíka a ja s hrôzou sledujem, že v plnej rýchlosti narazí do stĺpa lanovky. Našťastie zapôsobila iba moja predstavivosť a perspektíva, bezpečne dopadá na zjazdovku a fičí ďalej. Prichádzam k chate, na terase je otvorené okienko a rozvoniava kapustnica. Neodolám a objednávam si, k tomu čaj s rumom. Mám pred sebou len pol hodiny chôdze do Vrátnej doliny, preto sa nikam neponáhľam.

Slnko medzitým opäť trochu zapadlo a takmer celý Poludňový grúň je v tieni. Osvetlené sú iba najvyššie položené stromy. Pobalím si veci a po žltej značke sa vyberiem do Vrátnej doliny. Pár metrov od chaty sa nachádza prameň, ktorý je aj v mrazivom počasí veľmi výdatný. Od studničky ma zaujme pekný spätný výhľad na dve strechy – strechu Chaty pod Grúňom a vrchol Veľkého Rozsutca. Po ďalších metroch sa perspektíva mení a výhľadu dominuje Veľký Rozsutec a chata sa krčí pod ním. Nasleduje fádny úsek časťou vyklčovaného lesa s nepeknými výhľadmi. Našťastie netrvá dlho a o chvíľu som naspäť vo Vrátnej doline, kde dnešnú túru ukončujem.

Záver

Tento klasický jednodňový okruh jedným z najkrajších slovenských pohorí v zimnom prevedení má svoje čaro. V dobrom počasí, aké sa podarilo vystihnúť mne, sú odmenou za výstup krásne ďaleké výhľady na dominantné slovenské pohoria a možnosť zažiť pravé zimné vysokohorské podmienky. Trasa je dobrou alternatívou pre turistov, ktorí si chcú vyskúšať zimnú turistiku, ale netrúfajú si v zime na väčšie prevýšenia, keďže je možné si trasu uľahčiť vyvezením sa do Snilovského sedla lanovkou.

Pri plánovaní si treba dať pozor na počasie, pretože aj v poslednom čase mali turisti problémy v okolí Hromového a musela im pomáhať HZS. Pri zimnej turistike treba vždy dbať na správny zimný výstroj a výzbroj (paličky, čakan a retiazkové alebo turistické mačky) a na zabezpečenie dostatočného množstva jedla a teplých tekutín.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek