Trasa

Doľany, horáreň Zabité – Podhájska dolina – Geldek – sedlo Jelenca – Jelenec – Holint – Švomlova lúka – Findlova lúka (Findl), býv. horáreň Karlúbek – lúka nad Prameňom – Gážová lúka – Podhájska dolina – horáreň Zabité

Už východ slnka z balkóna stojí za to, chvíľku ľutujem, že nie som radšej na niektorom z kopcov, ale ukľudní ma, keď vidím, že vietor ešte nepovedal svoje posledné slovo. Pri rannej káve rozmýšľam, kam by som sa tak vybral. Voľba padá na Geldek, sadám do auta a presúvam sa k horárni Zabité. Od odbočky v Doľanoch sú miestne komunikácie čistý ľad, tiež cesta od konca dediny k horárni. S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúda aj sneh. Zaparkujem pri jazierku pod horárňou, zatiaľ tu stoja okrem môjho dve ďalšie autá.

Vydávam sa po žltej značke okolo drevenej sovy, aby som po chvíli odbočil z lesnej cesty doľava na zvážnicu a pokračujem mimo značky popri Podhájskom (Doľanskom) potoku. Miernym stúpaním vyjdem k lúke s posedom a zaspomínam si, ako sme tu vlani v lete s kamarátom núdzovo prespali, keď nás z vrcholu vyhnala blížiaca sa búrka.

Snehu pribúda, miestami je 20 cm, ale nasledujem stopy, ktoré vyšliapal niekto predo mnou. Pokračujem po zvážnici, ktorá obchádza Geldek a ponúkajú sa z nej krásne výhľady. Tu už cítiť vietor, čo je daň za otvorený priestor, no ale za to dostanem odmenu v podobe výhľadov na Egreš, Sklený vrch a Klokočinu. Veterlín, Čelo a Záruby sú ukryté pod čapicou z mrakov. Ďalej na západ trčí Čierna skala, Starý plášť, Klokoč, nad ktorým visia mraky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Presuniem sa o kúsok vyššie, na ďalšie výhľadové miesto, odkiaľ by malo byť vidieť hrebeň Vápennej, no aj tá sa dnes schováva pod mrakom. Hovorím si, že som si dnes vybral správny kopec. V mieste, kde treba zo zvážnice odbočiť vľavo a vystúpať k vrcholu Geldeku, naberá vietor na intenzite a musím si z batoha vybrať bundu a šatku. Protivietor je nenormálny, fúka do tváre sneh, po oblohe sa rýchlym tempom presúvajú mračná a aj ja na chvíľku v nich zmiznem, no netrvá to dlho a slnko je späť.

Na hrebeni sa pustím vľavo a pokračujem k vrcholu Geldeku. Po vetre nie je zrazu ani stopy. Dám si hlt čaju z termosky, pofotím omrznutých strážcov kopca a vraciam sa späť do vetra, aby som prešiel za plot a cez sedlo Jelenca pokračujem na druhý vrchol – na Jelenec. Na vrcholovej lúke sa mi ponúka krásny kontrast bielej a modrej. Mladý pár akurát dobaľuje veci. Strávili tu noc pod stanom. Pokračujem na koniec lúky ku skalnej plošine. Z ďalších malokarpatských 700-viek vidieť len Veľkú homoľu, Vysoká je ukrytá pod mrakmi. Opäť si poviem, že som dnes na správnom mieste. A takmer bez ľudí. Za celý čas som stretol len päť ľudí.

Pokračujem ďalej na západ na skalnatý výbežok, z ktorého je ešte krajší výhľad ako z vrcholu. Chvíľu sa kochám a dobieha ma dvojica, ktorú som stretol na Jelenci. Klesám krížom cez les smerom k Holintu. Lúku dnes vynechám, namiesto toho sa vyberiem k studničke, ktorá by tu niekde mala byť. Voda výdatne tečie, dobre vedieť o zdroji vody, v lete sa určite zíde. Od studničky sa vyberám do kopca na skalky, ktoré majú síce obmedzený výhľad, ale objavujem zase niečo nové v Malých Karpatoch.

Zbehnem dole rovno za nosom, resp. šípkou v mobile a môj cieľ je lúka, ktorá má v mapách názov Švomlova. Už z diaľky vidím množstvo pasúcej sa zveri. Snažím sa približovať čo najtichšie, no keď som asi 50 metrov od lúky, zdvihnú hlavy od pastvy a prchajú na všetky svetové strany. Ako na všetkých lúkach v obore, aj na tejto rastú staré ovocné stromy a ani táto nie je výnimkou – na jej opačnom konci stojí poľovnícky posed.

Pokračujem po zvieracích stopách po chodníku, ktorý je značený na TuristickaMapa.sk tenkou prerušovanou čiarou. Zaujímavé, že zver vie, kadiaľ má ísť a nechodí krížom-krážom po lese. Za mladou bučinou niečo zašuští a spozorujem statného jeleňa. A nie je sám. Paroháčov je tu niekoľko a dokonca aj s celými rodinami. Mládež mečí (alebo ako by som nazval ten zvuk) a po chvíli otcovia rodín zavelia na ústup.

Safari nekončí. Za bučkami sa v lese pre zmenu pasú rodinky muflónov. V duchu si hovorím, že nech sa ma neboja a kľudne sa pasú, no sú iného názoru a poklusom sa presúvajú preč.

Pokračujem k ďalšej lúke, ktorá je v mapách uvedená ako Findl alebo Findlova. Kedysi tu stála horáreň Karlúbek. Rád by som sa presunul do tých čias, keď tu stáli lesovne a boli obývané. Po ľuďoch, ktorí tu žili, ostali len staré ovocné stromy a v okolí lúky jedlé gaštany. Po lesnej ceste sa dostanem k ďalšej lúke – Nad Prameňom. Plot je zvalený, stojí len drevená brána. Krížom cez les zídem na cestu nad lúku Gážová. Pomedzi stromy sa ponúka pohľad na Egreš, k bielej a modrej pribudne ešte žltá farba smrekovcov. Na ceste vidno v snehu stopy po bicykloch. Dnes by to už bolo aj na bežky.

Ešte kúsok a kruh sa uzavrie. Vychádzam z obory cez otvorenú bránu a stojím opäť na lúke s posedom, ktorý som spomínal vyššie.

Vraciam sa k autu a ešte aj teraz poobede stretám ľudí, ktorí idú oproti. Síce poriadne vyfúkaný, ale som rád, že som neostal sedieť doma a vybral sa objavovať spoznávať ďalšie krásne miesta v Malých Karpatoch. Bodaj by nám zima so snehom vydržala aspoň pár mesiacov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek