Trasa

Plavecký Mikuláš – Mon Repos – Kubašová – Jelenia hora – Pod Jeleňou horou – Plavecký Mikuláš

Od nedele hlásia oteplenie a predvianočný odmäk. Preto pozerám do mapy, čo by som si v sobotu z malokarpatskej ponuky mohla pozrieť v zimnej verzii. Nerobím si ilúzie, že po avizovanom oteplení ostane v nižšie položenom pohorí sneh. Výber padne na Jeleniu horu, urobím si okruh cez jaskyňu Deravá skala a vrchol Javorinka. Na tej som bola veľmi dávno, keď mal starší syn Kubko len dva roky a ešte tadiaľto neviedla turistická značka.

Auto nechávam v Plaveckom Mikuláši pri materskej škole. Tu môj okruh skončí. Teraz kráčam hore dedinou a uvažujem, či nejdem rovno naspäť. Sneží, fučí a zima zalieza pod kožu napriek všetkým vrstvám. Takto nemalo byť, hudiem si jedno zo svojich obľúbených turistických porekadiel. Dúfam, že v lese bude lepšie. Je. Na začiatku doliny míňam kaplnku, vždy tečúci prameň a náučnú tabuľu o tom, že som v Plaveckom krase. Tunajšia dolina sa volá Mokrá. Voda tu býva najmä na jar, potom sa stráca v krasovom podzemí.

Nemôžem obísť jaskyňu Deravá skala, hoci som tu bola veľakrát. Jaskyňa má svoje genius loci. Je voľne prístupná, podľa tabule ide o významné paleontologické nálezisko. Našiel sa tu hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Vo vnútri je ohnisko, teraz okolo postáva partia iných turistov s nedôverčivým psíkom. Spred jaskyne je veľmi obmedzený výhľad do doliny a do protiľahlého lesa. Vždy, keď sa sem vyštverám, predstavujem si vo vchode pračloveka s palicou, ako pozerá do doliny. Dnes ma potešila ľadová výzdoba, ktorú som tu ešte nevidela. A ďalej na strope náznaky sintrovej. Možno tu moji prapravnuci uvidia dlhšie kvaple.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zliezam naspäť na cestu. Červená sa o chvíľu odpája k bývalému poľovníckemu zámočku Mon Repos, z ktorého po požiari ostali len základy a susedná budova pálfiovskej horárne. Červená sa neskôr opäť pripojí na asfaltovú cestu, môžete teda pokračovať aj rovno a pozrieť si pekné meandre potoka Libuša. Na rázcestí Kubašová odbočím na zelenú značku. Dosť dlho vedie lesom, kde až tak nefúka, tak si robím prestávku s teplým čajom. Les okolo vyzerá ako čiarový kód, čierne paličky kmeňov na bielom pozadí, pekne namrznuté.

Vychádzam do otvoreného terénu po ťažbe alebo kalamite, malé stromčeky sú krásne zasnežené. Na vrchol Javorinky to nie je ďaleko. Najprv miniem výhľadové miesto s lavičkou, odkiaľ veľa vzhľadom na počasie nevidieť, potom ma čaká ešte pár výškových metrov k zdevastovanému posedu, odkiaľ je pekný výhľad, teraz len čiastočne. Potom schádzam popri plote, ktorý má chrániť mladý les pred stádami tunajšej lesnej zveri. Zdá sa mi, že zľava sa trocha rozjasňuje. O chvíľu uvidím náznaky modrej oblohy. Silný vietor na tejto strane úraduje a vidím nezameniteľnú Pohanskú s Plaveckým hradom. Mohlo by to vydržať, kým prídem na Jeleniu horu, nie je to už ďaleko. S výhľadmi vpravo to nerobí nič, ale už aj tak schádzam do lesa, tak ma to netrápi. Z lesa vyjdem ešte pár výškových metrov na kopec porastený borovicami a mám pred sebou najkrajšie pohľady dnešnej túry.

Slnko sa predralo spoza mrakov a jemným rozptýleným svetlom osvetľuje scenériu s borovicami a solitérnou skalou pripomínajúcou skôr balkánske krajiny. Vizuálny charakter miesta teraz veľmi nekorešponduje so snehom a s víchrom, ktorý ma takmer zráža z nôh. So slziacimi očami rýchlo klesám po šmykľavom vyfúkanom podklade ku skale. Tu si urobím zo dve fotky, ani nezliezam nižšie, aby som si odfotila skalu, ktorá zospodu vyzerá ako ovečka. Vietor má takú intenzitu, že sa cítim skôr ako na nízkotatranskom hrebeni, než na nenápadnom kopčeku s dohľadom na Záhorskú nížinu. Rýchlo sa ponáhľam dole.

Po piatich minútach slnko vyjde kompletne spoza mraku, tak len ľutujem, že sa to nestalo skôr, ale ani najmenej netúžim vrátiť sa hore. Aj tak by opäť definitívne zapadlo za ďalší oblak, než by som vyšla naspäť. Oproti tomu, aké počasie a viditeľnosť bola väčšinu túry, to aj tak vyšlo nad očakávania. Napokon len zídem hrebienkom na zvážnicu a potom cez polia s výhľadmi na Holú horu, kopec, ktorý najviac zo všetkého pripomína podprsenku, najmä z Kršlenice. Aj na tú sa mi otvorí výhľad, než prídem k autu a definitívne končím dnešnú mrazivú, ale krásnu túru.

Fotogaléria k článku

+19 ďalších fotiek