Trasa

Brdárka – sedlo Hora – vyhliadka Vdovčíkovo kreslo – Veľký Radzim – sedlo Radzima – Malý Radzim – Brdárka

Prirodzeným východzím bodom je horská obec Brdárka, učupená pod južnou stranou dvojhrbého masívu Radzima. Za ľahko rozoznateľný tvar vďačí Veľký Radzim svojmu len o málo menšiemu bratovi, ležiacemu kilometer na západ. Obidva vrcholy sú zalesnené, viaceré skalné vyhliadky sú však po okrajoch vrcholových partií, ako je pri vápencových kopcoch týchto výšok dobrým zvykom. Do Brdárky, ktorá leží v závere doliny, prichádzame jedného slnečného dňa v polovici februára. Sneh po celej ceste bol roztopený a platí to aj pre samotnú Brdárku. O malebnosti obce sa toho už popísalo dosť, len dodám, že záver zimy s poslednými zbytkami škaredého snehu je asi najmenej vhodný čas na jej návštevu.

Z Brdárky sa vymotávame na jej hornom konci a cez terasovité lúky stúpame do sedla Hora. Snehu rýchlo pribúda a jednotlivé snehové polia sa čoskoro spoja do súvislej a citeľnej snehovej pokrývky. Táto zima je na sneh štedrá. Značka vedie výraznou zvážnicou, ktorou sa kvôli naviatemu snehu kráča horšie ako vedľa nej. Z tohto dôvodu si pravouhlý úsek výstupovej trasy skrátime po prepone, čo v praxi znamená strmou lúkou hore, kolmo na vrstevnice. Sneh nás dosť spomalil, do sedla prichádzame po zhruba hodine. Vládne tu krásna zima s množstvom snehu. Trochu si tu oddýchneme a porozhliadame sa po okolí. Radzim sme mali vo výhľade počas celého doterajšieho výstupu, postupne k nemu pribudli Stolické vrchy za nami a teraz vidíme aj Volovské vrchy na opačnej strane obzoru.

Zo sedla pokračuje výstup ešte kúsok po lúke, potom sa vnárame do lesa. Zvážnica traverzuje strmý južný svah a najväčšie problémy spôsobujú popadané kmene a konáre, ktoré nevydržali nápor snehovej nádielky. Nakoniec sa dostávame k odbočke na vyhliadku Vdovčíkovo kreslo, z ktorej je nádherný polkruhový výhľad na južný obzor. Slnečné lúče roztopili sneh na skalnom okraji vyhliadky, zároveň tým odhalili neuveriteľné množstvo srnčieho (asi) trusu, čím sa príjemné posedenie vo vápencovom kresle stalo nemožným. Malé občerstvenie spojené so slnením a vychutnávaním si výhľadov musíme presunúť kúsok vyššie do snehu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nasleduje dokončenie výstupu na samotný vrchol Veľkého Radzimu. Po dosiahnutí vrcholového hrebeňa je to len krátka odbočka k vrcholovej tyči. Celé miesto je v lese, bez vyhliadky, aj keď pár metrov za vrcholom je niečo ako otvor v poraste, ktorý umožňuje obstojný pohľad na Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu. Pohyb po zaviatom hrebeni vie byť zradný, zo dvakrát som sa prepadol do snehu po pás.

Chodník pokračuje západným smerom, prechádza celým hrebeňom Veľkého Radzimu, neskôr výrazne poklesne a privedie nás do sedla na rozľahlú zasneženú lúku. Sedlo od seba oddeľuje oba vrcholy Radzimu, logicky teda nasleduje ďalší výstup. Samotný vrchol Malého Radzimu nás nezaujíma, celý je oveľa plochejší a rozľahlejší, mierime k vyhliadkam na jeho severozápadnom cípe. Po príchode na miesto zisťujeme, že zasnežené strmé okraje vyhliadky sú v zime príliš nebezpečné. Nespúšťame sa nižšie za trochu čistejším výhľadom, ale ostávame na najvyššom mieste, kde trošičku cloní lesný porast. Stále však máme pred sebou krásny výhľad na severozápad, teda smer Kráľova hoľa a Tatry a v hĺbke pod nami obce Vyšná Slaná a Rejdová. Je tu bezpečne, slnečno a bez vetra, dávame si tu teda dlhú pauzu. Obed pravda už neskorý, no objektívne nás zdržal sneh.

Z blížiacim sa koncom dňa nás neláka preskúmavať južnejšie susedné vyhliadky, beztak smerujú všetky proti slnku. Vraciame sa po vlastných stopách do sedla, odkiaľ zvážnicou zídeme pod les a napojíme sa na zelenú značku od Stolice. Záverečný úsek pred Brdárkou je trochu nepríjemný, vedie premočenými lúkami z roztápajúceho sa snehu, kde musíme vo zvýšenej miere sledovať, kam stúpame.

Zhodnotenie

Vápencový masív Veľký Radzim je rozhodne prírodnou dominantou horného Gemera. Poskytuje viacero nových, pekných výhľadov, ktoré výrazne zatraktívnia zdolávanie zalesneného kopca. Parametrami sa nejedná o veľmi náročnú túru, aj keď v zime s množstvom snehu, ako sme mali my, nie je ani úplne ľahká.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek