Výber Deväť najkrajších trás v Štiavnických vrchoch z východu a juhu
Štiavnické vrchy sú obľúbené turistické pohorie, ale turisti poznajú predovšetkým centrum pohoria – Banskú Štiavnicu, Sitno a Počúvadlianske jazero. Východná a južná časť Štiavnických vrchov je málo turisticky využívaná. Je to aj tým, že oproti centrálnej a západnej časti pohoria je tu menej turistických chodníkov, menej vysokých vrchov a aj horšia dostupnosť verejnou dopravou. Ale aj tu je mnoho zaujímavých lokalít.
- Náročnosť
- mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Obdobie
- jar, leto, jeseň, zima –
- Pohoria
- Štiavnické vrchy - podcelky Skalka a Sitnianska vrchovina (CHKO Štiavnické vrchy) a Podunajská pahorkatina - podcelok Ipeľská pahorkatina (severná časť)
- Voda
- pramene v Pukanci
- Doprava
- Banská Štiavnica (vlak, bus)
Krupina (vlak, bus)
Levice (vlak, bus)
Zvolen (vlak, bus)
- SHOCart mapy
-
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)
Pôvodne bol zámer napísať o najkrajších trasách v Štiavnických vrchoch komplexne v jedom článku. Pri písaní som si uvedomila, že trasy vo východnej a najmä južnej časti pohoria budú pre mnohých turistov možno menej príťažlivé, ako v západnej a centrálnej časti. Preto zaujímavým lokalitám dávam šancu samostatným článkom.
Predstavíme si deväť trás z východnej a južnej strany pohoria, ktoré sú nenáročné, vhodné aj pre deti či menej zdatných turistov. Väčšina z nich sa dá skombinovať s inou trasou, takže aj výkonnejší turisti si môžu prísť na svoje. Vzhľadom na to, že oficiálnych turistických chodníkov je v južnej časti pohoria žalostne málo, budujú si obce alebo OZ náučné chodníky vo svojich chotároch, aby spropagovali to, čo je u nich zaujímavé a tým pritiahli záujem turistov.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Zoznam túr
- Rejchard – Žakýlske pleso – Žakýlsky hrad
- Holý Vrch a Banský Studenec (Kolpachy)
- Štangarígel (Krupinské bralce) – strážna veža v Žibritove
- Koháryho dub
- Mladá Hora – Stará Hora
- NCH Po stopách predkov Klastavskou dolinou
- Z Jabloňoviec do Bátoviec cez Pečenický val
- Pukanec a jeho náučné chodníky
- Čajkovské bralie
1. Rejchard – Žakýlske pleso – Žakýlsky hrad
Na trase sa prejdeme krásnym pasienkovým hájom, uvidíme jedno horské jazero a pozrieme si čo zostalo zo Žakýlskeho hradu. Začneme v malej dedinke Kozelník. Zelená značka nás vedie najskôr po štátnej ceste do osady Radošov. Odtiaľ začneme strmo stúpať lesom na lúčnatý Rejchard. Ešte v lese sa medzi mladinou, začnú objavovať staré a mohutné duby. Vrcholová polianka je plná starých stromov. Niektoré z nich dožili, niektoré sú doráňané časom a vetrom, no všetky sú neskutočne majestátne. Je to rozprávkové miesto!
Ďalej kráčame striedavo lesom a lúkami do sedla Kráľov stôl. Tu prejdeme na modrú značku a tá nás privedie k Žakýlskemu plesu. Jazierko vzniklo zosuvom a je ojedinelým v Štiavnických vrchoch. Ďalej stúpame na kopec Pažítka, na ktorom kedysi stál Žakýlsky hrad. Je o ňom málo údajov. Nevie sa kedy presne vznikol a ani kedy zanikol.
Cesta ďalej pokračuje chvíľu lesom, no potom sa krajina otvorí a kráčame výhľadovými lúkami do Žakýla a o chvíľu i do Podhoria. Tu môžu menej zdatní a rodiny s deťmi počkať na autobus verejnej dopravy, zdatnejší dôjdu do Banskej Štiavnice.
Prečítajte si tiež:
2. Holý Vrch – Banský Studenec (Kolpachy)
- Vzdialenosť
- 19 km
- Prevýšenie
- +739 m stúpanie, -694 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jar 07.03.2021
- Pohoria
- Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy) a Pliešovská kotlina
- Trasa
- Voda
-
- studňa na laze Široké Lúky
- Doprava
- Zvolen / Krupina (vlak, bus) - Babiná (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)
Trasa je určená aj pre tých, ktorí sa radi kúpu v štiavnických tajchoch, ale nechcú celý deň stráviť len pobytom pri vode. Prejdeme sa časťou Rudnej magistrály a po peknej vychádzke sa osviežime v obľúbenom tajchu.
Trasu začneme v dedinke Babiná, z ktorej nás červená značka (Rudná magistrála), povedie najskôr poľnou cestou, potom lesnou k lazníckemu osídleniu Holý Vrch. Osada je najsevernejším krupinským lazom a zároveň najvzdialenejším. Leží pod rovnomenným vrchom v krásnom údolí, ktoré je prírodnou rezerváciou s výskytom mnohých vzácnych rastlín.
Od Holého Vrchu ide chodník lesom povedľa PR Gajdošovo a cez výhľadové lúky a pasienky prídeme do Banského Studenca. Tu zvyšok dňa môžeme stráviť pri Kolpašskom tajchu, alebo sa prejsť až do Banskej Štiavnice.
Prečítajte si tiež:
3. Štangarígel (Krupinské bralce) – strážna veža v Žibritove
Hlavným cieľom vychádzky je pozrieť si unikátnu geologickú lokalitu. Zelená značka nás vyvedie z Krupiny k vodnej nádrži Krupina na potoku Bebrava. Ďalej nás vedie chodník otvoreným terénom cez rozťahané lazy Líška až k lazu Havran. Tu konečne opúšťame asfaltovú cestu a vnoríme sa do lesa. Strmším stúpaním vystúpime na chrbát vrchu Havran. Z Havrana nás značka miernym klesaním privedie k Štangaríglu. Geologická lokalita je ukážkovým príkladom päťbokej odlučnosti andezitu. Ohromí nás niekoľko päťbokých až 6 metrov vysokých stĺpov, ktoré môžeme obdivovať z pekného posedenia a vychutnať si krajinársky veľmi pekné miesto.
Značka pokračuje striedavo lesom a lúkami do Žibritova, kde si pozrieme žibritovskú baštu. V časoch tureckých nájazdov slúžila ako strážna veža malej pevnôstky. Neskôr ju upravili na zvoničku, no žiaľ, starý dvestoročný zvon ktosi v roku 2009 ukradol. Zdatnejší si môžu trasu predĺžiť a modrou značkou zo Žibritova prejsť až do Banského Studenca.
Prečítajte si tiež:
4. Koháryho dub
Nenáročná trasa, ktorou si pôjdeme pozrieť jeden z najstarších dubov na Slovensku. Dub rastie v katastri obce Kráľovce – Krnišov, ale povedie nás k nemu starý náučný chodník z Hontianskych Nemiec. Začiatok trasy vedie po štátnej ceste, ale potom sa vnoríme do lesa a o malú chvíľu sa ocitneme na rozľahlom lúčnom priestore, kde nájdeme nepatrné zvyšky starého lazníckeho osídlenia. Ešte chvíľku lesom a sme pri majestátnom dube. Ide o mohutný dub letný, ktorý má približne 450 rokov a pomenovanie dostal po vlastníkovi sitnianskeho a čabradského panstva - Andrej Jozef Koháry. Vrátiť sa môžeme rovnakou cestou, alebo pokračovať žltou značkou na zastávku autobusu Tepličky, horáreň.
5. Mladá Hora a Stará Hora
- Vzdialenosť
- 19 km
- Prevýšenie
- +540 m stúpanie, -528 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jeseň 17.10.2019
- Pohoria
- Slovenské stredohorie: Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
- Trasa
- Voda
-
- Stará Hora (vodovod pred kaplnkou)
- Doprava
- Dudince (vlak, bus) - Hontianske Nemce (vlak, bus)
Sebechleby (bus) - Dudince (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)
Navštívime pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a môžeme ochutnať sebechlebské vína. Pri spoznávaní vinárskej oblasti Sebechleby musíme využiť len miestne značenie. Začneme síce v Sebechleboch zelenou turistickou značkou, ale končí v Mladej Hore. Mladá Hora nie je taká známa ako Stará Hora, ale je tu väčšia koncentrácia starých, pôvodných a neupravených vinárskych pivníc a domčekov (chyžiek).
Ďalej ideme miestnym modrým značením nazvaným Sebechlebský okruh, cez rázcestie Krejdy a popod Viničný vrch do Starej Hory. (Pozor! - v týchto miestach je trochu neprehľadné značenie!). Stará Hora je zapísaná do zoznamu pamiatkových rezervácii ľudovej architektúry. Starobylé vínne pivnice, vysekané do tufového podložia, a originálne domčeky (chyžky) nad nimi očaria svojou malebnosťou. V Starej Hore sa počas roka koná niekoľko podujatí a festivalov, je tu možnosť ubytovať sa a, samozrejme, navštíviť niektoré pivnice a ochutnať miestne vína. Sebechlebským okruhom pokračujeme naspäť do Sebechlieb po príjazdovej ceste k vinohradníckej osade.
Prečítajte si tiež:
6. NCH Po stopách predkov Klastavskou dolinou
- Vzdialenosť
- 19 km
- Prevýšenie
- +478 m stúpanie, -281 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- zima 04.12.2023
- Pohoria
- Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
- Trasa
- Voda
-
- Prameň pod Nemcovinou v Klastavskej doline
- Doprava
- Krupina (vlak, bus) - Ladzany (bus)
Beluj (bus) - Banská Štiavnica (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)
Zvláštny chodník, tak trochu „odnikiaľ – nikam“, ale obsah je kvalitný a obec Baďan pracuje na jeho zatraktívnení. Prečo odnikiaľ – nikam? Pretože prvý panel je hlboko v Klastavskej doline a musíte k nemu najskôr prejsť 5 km z Ladzian. Jeho koniec je pri horárni Dobrá Voda a odtiaľ musíte takisto prejsť niekoľko kilometrov k najbližšej obci.
Samotný NCH má 9 km, ale keď prirátame nástup a zostup, tak sa dĺžka trasy bude takmer 20 km. Chodník vedie asfaltovou lesnou cestou, popri potoku Klastava, prevýšenie je minimálne, takže je náročný len svojou dĺžkou. Riešením je prejsť ho na dvakrát východiskom z Klastavy. Najskôr z Klastavy po Petrovu skalu a späť a inokedy z Klastavy po Dobrú Vodu a späť.
NCH má deväť zastavení s náučnými tabuľami, plus v Klastave je odbočka k tufovým pivniciam, kde je samostatná tabuľa. Takisto samostatná tabuľa venovaná histórii obce je v malom parčíku.
Momentálne sa v obci buduje oddychové miesto a pri Počúvadlianskom mlyne sa buduje celý areál. V roku 2022 bol dokončený pamätník desiatim partizánom, ktorí boli zabití, alebo zajatí a neskôr zastrelení jednotkou Edelweiss pri mlyne a ten bol následne vypálený.
Prečítajte si tiež:
7. Z Jabloňoviec do Bátoviec cez Pečenický val
- Vzdialenosť
- 11 km
- Prevýšenie
- +341 m stúpanie, -390 m klesanie
- Náročnosť
- ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- áno ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jar 10.02.2022
- Pohoria
- Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy) a Podunajská nížina (Podunajská pahorkatina)
- Trasa
- Doprava
- Levice (vlak, bus) - Jabloňovce (bus)
Bátovce (bus) - Levice (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
Krajinársky veľmi pekná a pestrá trasa lesmi i výhľadovými lúkami a kto bude chcieť, pozrie si tzv. Val obrov. Trasou nás povedie klasická turistická značka a dva náučné chodníky.
Začneme v Jabloňovciach, kde si môžeme pozrieť „husitský kostol“, tolerančnú lipu a niekoľko pekne upravených pôvodných domčekov. Zelená turistická značka nás potom privedie do doliny Jabloňovky. Potôčik tu vytvoril malú tiesňavu, zovretú medzi strmé a skalnaté svahy. Pri smerovníku prestúpime na NCH Pečenice, ktorý nás pekným sutinovým lesom vyvedie na Čengerky. Čengerky sú rozsiahle výhľadové lúky s prístreškom. Tu NCH Pečenice končí a začína NCH Mesta kráľovien, ktorým budeme pokračovať.
Za smerovníkom Borovica – lúky začne chodník klesať smerom k Bátovciam, ale my odbočíme cestou vľavo do lesa. Hneď na začiatku lesa cesta pretína Val obrov, alebo aj Pečenický či Spečený val, ktorého vznik ani účel nie je doteraz objasnený. Vrátime sa na chodník, zostúpime k nádrži Lipovina a trasu ukončíme v Bátovciach, kde si nezabudneme pozrieť doteraz funkčný kamenný barokový most cez Sikenicu.
Prečítajte si tiež:
8. Pukanec a jeho náučné chodníky
Bývalé slobodné kráľovské banské mesto Pukanec má bohatú históriu, ale zelená turistická značka z neho len vychádza a prechádza krížom cez pohorie do Rudna nad Hronom (bola popísaná v 1. časti). Aby obec upozornila na históriu a krásy obce a okolia, vybudovala postupne až štyri náučné chodníky plus vínnu cestu po tunajších ľochoch a pivniciach. Najstarší NCH Po stopách rudného baníctva v Pukanci si prejdeme.
Chodník začína na Námestí mieru v Pukanci. Uličkami nás vyvedie na kopec nad mestom, z ktorého je pekný výhľad na Sitno. Potom chodník schádza do doliny a žiaľ, táto časť je zarastená krovinami, značenie je nedostatočné a turista tu ľahko poblúdi. Preto odporúčam prejsť Viničnou cestou do Horvátovej doliny, tam je značenie dobré a sú tu náučné tabule, ktoré nás budú chodníkom sprevádzať. Tu križujeme Pukanskú vínnu cestu.
Postupne míňame niekoľko zasypaných štôlní. Pri každej je náučná tabuľa s krátkym textom a mapkami, ktoré nám názorne približujú lokalitu. Najvyššie položená štôlňa Dorothea je v dĺžke 150 metrov sprístupnená (nutné svetlo a dobrá obuv) a pred štôlňou je oddychové miesto. Chodník sa chvíľu vracia späť a potom stúpa do svahu k pingám a šachtici Malý dolný gápeľ. Najväčšou atrakciou bola drevená lávka ponad šachtu Lievik. Žiaľ, zábradlie je zničené, niektoré dosky sú prehnité, takže odvážil by sa na ňu asi len samovrah. Tu sa chodník otáča a cez Kozačku sa vracia naspäť do Pukanca. Škoda, že sa na obnovu chodníka nenašli peniaze, lebo je naozaj zaujímavý.
Náučné chodníky v Pukanci:
- Náučný chodník Po stopách rudného baníctva v Pukanci,
- Náučný chodník o moruši čiernej,
- Náučný chodník Štamposký jarok,
- Náučný chodník „Voda – zdroj života“,
- Pukanská vínna cesta ľochmi a pivnicami.
Prečítajte si tiež:
9. Čajkovské bralie
Pozrieme si pekný skalný útvar Kamenná žaba v zaujímavej lokalite Čajkovské bralie. Lokalita je sprístupnená okružným náučným chodníkom z obce Čajkov. Obec má veľmi pekne upravený parčík so stromoradím, jazierkom a pamätníkom.
Poľná cesta nás povedľa vinárskych domčekov privedie do lokality Deberča, kde stál kedysi amfiteáter. Tu je prvá tabuľa náučného chodníka. Chodník nás vedie cez Soviu dolinu a pri druhom paneli sa môžeme rozhodnúť, či pôjdeme najskôr cez Dolné bralie a Kamennú žabu si pozrieme až nakoniec, alebo pôjdeme najskôr cez Horné – Huljakovo bralie a Kamennú žabu si pozrieme najskôr. V každom prípade nás chodník povedie veľmi pekným skalnatým terénom s množstvom skalných útvarov. Od Horného bralia sa dá vyjsť lesnou cestou, popri poľovníckej chate na vyhliadkovú Vartu.
Prečítajte si tiež:
Dodatky
Chodník Andreja Kmeťa
Chodník je venovaný nášmu poslednému polyhistorovi, ktorého život bol spätý so Štiavnickými vrchmi, prechádza krížom cez pohorie a prepája jeho rodisko s jeho pôsobiskom. Z východnej strany začína v Prenčove, kde pôsobil a na západe končí v Bzenici, kde sa narodil. Celá trasa je dosť náročná hlavne na čas, ale dá sa prejsť na etapy, prípadne skombinovať s inými trasami.
Náučné chodníky
Na juhu pohoria náučné chodníky a miestne značenia nahrádzajú riedku sieť klasických turistických chodníkov. Väčšinou sú v dobrom stave s kvalitnými náučnými tabuľami a vedú naozaj zaujímavými lokalitami.
Samoty, osady a lazy
Vo východnej časti pohoria je tiež veľa samôt, lazov a menších osád. Veľká väčšina patrí do katastra mesta Krupina. Niektoré samoty sú pekne upravené, ale v máloktorej sa trvalo žije či hospodári tradičným spôsobom. Väčšina chalúp, čo ako pekne upravených, slúži len na víkendové pobyty a rekreačné účely.
Vinárska oblasť
Juh Štiavnických vrchov svojím výhrevným tufovým podložím praje vinárstvu. Po rokoch úpadku zažíva vinárstvo na Slovensku renesanciu. Celé južné podhorie Štiavnických vrchov je jedna dlhá „vínna cesta“. Od Rybníka cez Čajkov, Pukanec, Bátovce až po Sebechleby sú tu vinárske osady s vlastnými vinohradmi a rázovitými vinárskymi domčekmi. Mnohé staré vinice sa oživili, obce organizujú vínne cesty a slávnosti a vinárske domčeky (hajlochy, chyžky, ľochy atď.) priam pozývajú na degustáciu.
Tufové pivnice
Tufové pivnice sú známe predovšetkým z Krupinskej planiny, ale niekoľko ich nájdeme aj na juhu Štiavnických vrchov. Usadeniny sopečného popola vytvorili tufy, horninu, do ktorej sa ľahko hĺbili otvory či celé miestnosti. Tufové pivnice slúžili predovšetkým na uskladnenie potravín či vína, ale v čase nebezpečenstva sa budovali ako úkryty. Preto sa často robili ďalej od samotnej obce. Na vzdialené sa časom zabudlo, niektoré sa zasypali zeminou, niektoré zarástli krovinami. V poslednom čase sa tie, o ktorých sa vie, stávajú turistickou atrakciou. V Štiavnických vrchoch sú to napríklad tufové pivnice pri Klastave, Jabloňovciach, Lišove, Súdovciach a možno ešte ďalšie, zatiaľ neobjavené.
Sixova stráň
Sixova stráň je zaujímavá geologická lokalita s ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5– až 6-bokých hranoloch, ktoré majú vrchnú časť ohnutú v podobe hákovania. Lokalita bola odkrytá umelo v lome, ale tým, že sa v ňom prestalo ťažiť, zachovala sa pomerne nepoškodená. V lomovej jame sa vytvorilo malé močaristé jazierko. Z cesty z Krupiny do Žibritova, v lokalite Kuštrovka (Valach, rázc.), je krátka odbočka k lokalite vyznačená miestnym žltým značením.
Pečenický val obrov
Val obrov, alebo aj Spečený val, Rimanská cesta, Slovenský čínsky múr, latinsky Fossa giganteum je dlhý zemný val, ktorý sa tiahol pravdepodobne od Sitna až k ústiu Ipľa do Dunaja. Kedy vznikol a prečo nie je doteraz objasnené. Ani jeho presný priebeh nie je celkom známy, ale na niektorých úsekoch sa zachovali viditeľné pásy zeminy a kamenia. Archeologické výskumy dokázali, že na niektorých miestach bol val spečený, no nie je isté či zámerne alebo požiarom. Najsúvislejšie a najlepšie viditeľné sú valy zachované práve na juhu Štiavnických vrchov pri Pečeniciach.
Prečítajte si tiež:
Hláska na Kramárskom vrchu
V časoch mongolských a tureckých nájazdov sa budovali na slovenskom území nielen kamenné hrady, ale na signalizáciu nebezpečenstva vzniklo mnoho strážnych veží, vartoviek či hlások. Veľa ich vzniklo v okolí banských miest, čo nasvedčujú vrchy s názvami varta alebo stráž. Najznámejšou a najlepšie zachovanou je Vartovka v Krupine, z ktorej je dnes originálna rozhľadňa. Chcela by som upozorniť na hlásku na Kramárskom vrchu, ktorá je jednou zo zachovalejších a zaslúžila by si sprístupnenie.
Prečítajte si tiež:
Bátovce - mesto kráľovien
Prečo toto pomenovanie? V prvých písomných zmienkach o Bátovciach (ale vraj to boli falzifikáty) z rokov 1037 a 1086 sa mesto Bátovce spomína ako tributa de Foro Regine, teda ako miesto trhu kráľovnej. Historici usúdili, že patrili do majetku ženskej vetvy rodu Arpádovcov. Nech je ako je, obec je na svoju históriu hrdá a vzorne sa stará o svoje historické pamiatky.
Pukanec a (Kamenický) tajch Štampoch
V južnej časti pohoria je len jeden zachovaný tajch, a to Štampoch alebo Kamenický tajch. Jarok z neho privádzal vodu k banským zariadeniam v Pukanci. Pukanec patril k siedmim stredovekým slobodným kráľovským banským mestám na strednom Slovensku (Septem civitates montane superiores).
Prvá písomná zmienka o Pukanci je z roku 1075, v roku 1388 vstúpil do spolku slobodných kráľovských banských miest. V 17. storočí začína úpadok baníctva a ten neodvrátilo ani v 18. storočí vybudovanie náročného banského diela Štampoch. V roku 1876 prestáva byť Pukanec slobodným kráľovským mestom, v roku 1891 sa stáva obcou a vtedy bola zatvorená aj posledná baňa v Pukanci.
S postupným zánikom baníctva nadobúdali význam remeslá. V Pukanci vzniklo mnoho cechov, medzi nimi i hrnčiarsky. Hrnčiarska tradícia sa tu zachovala dodnes a pukanská úžitková i ozdobná keramika je známa nielen na Slovensku.
