Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Masív TAC-Spitze, vzadu Ebenstein
Masív TAC-Spitze, vzadu Ebenstein Zatvoriť

Túra Hochturm na pomedzí jesene a zimy

Hochschwab je bralnaté pohorie Severných Vápencových Álp s najvyššími vrcholmi presahujúcimi 2000 metrov. Samotný Hochturm má nadmorskú výšku 2081 m. V západnej časti pohoria sú najznámejšími východiskami túr Tragöß a sedlo Präbichl, v ktorých začínajú dve opisované túry, absolvované za neskorojesenného inverzného počasia.

Vzdialenosť
31 km
Prevýšenie
+2200 m stúpanie, -2200 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 2023
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab
Trasa

Koncom októbra som išiel na dve prechádzky do Hochschwabu. Pôvodne som tam chcel ísť iba na jednu túru. Bola však pridlhá, už keď som ju plánoval. A tak som absolvoval iba jej prvú časť a druhú som išiel o pár dní neskôr. Beriem to pozitívne. Strávil som v nádherných horách dva dni namiesto jedného.

Prvá prechádzka

Ráno som prišiel do Tragößu. Za obcou sú veľké spoplatnené parkoviská, lenže ja som chcel ísť ďalej. Nie je tu rampa, ale za parkovanie hore v údolí treba zaplatiť pri veľkých parkoviskách. Rakúšanka, ktorá prišla tesne za mnou, mi pomohla zaplatiť kartou a mohol som túrovať autíčko po štrkovej ceste.

O 7.45 h som prišiel do Jassingu. Sú tu parkoviská, ktoré boli prázdne nielen ráno, ale aj poobede, keď som sa vrátil. Asi preto, že na dnes nepredpovedali katalógové počasie. Hneď ako som z parkoviska vyrazil, začalo mrholiť. Po chvíli prestalo, ale potom opäť začalo. Bolo však pomerne teplo, mohlo byť 6 až 8 °C.

Výstup k jaskyni

Stúpal som cestičkou, neskôr chodníkom. V Alpách ma fascinujú smrekovcové lesy. Rastú pomerne kompaktne nad smrečinami a teraz na jeseň žiaria zlatistou farbou. Ostro kontrastujú s tmavou zeleňou smrekov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prešiel som horské lúky, teraz už bez kráv, a vystúpal som k jaskyni Frauenmauer Höhle. Jaskyňa je priechodná a putovanie jej útrobami je mimoriadnym zážitkom. Rozmýšľal som, že sa do nej vyberiem v zime so synom, a bude to môj vianočný darček pre neho. Lenže vedľa vchodu visia oznamy zakazujúce vstup a čosi o súkromnom majetku. Takže z tohto vianočného darčeka nebude nič.

Od jaskyne sú pekné výhľady na Hochschwab. Ráno pršalo, neskôr bol sleet, čiže čosi medzi snehom a dažďom. Teraz sa vyčasuje a z dolín stúpajú hmly. Občas čosi odhalia a nato zahalia. Spoznal som Ebenstein, na určenie ostatných kopcov si potrebujem pozrieť aplikáciu.

Dlhý traverz

Od jaskyne idem po vrstevnici. Najprv traverzujem Frauenmauer, neskôr masív TAC-Spitze. Tunajšie traverzy nie sú moc používané. Rakúšania zväčša idú najkratšou trasou hore na kopec a nato sa vrátia dole. Ale práve z takýchto chodníkov sú nádherné a neokukané výhľady. Páčil sa mi najmä Pfaffenstein nad Eisenerzom.

Prišiel som do sedla Lammingsattel. Pôvodne som chcel z neho pokračovať na Hochturm, ale vzdal som to. Počas dlhého traverzu som ťapkal po topiacom sa snehu a premokli mi topánky. Už majú rok aj pol, takže sú na konci životnosti. Tak či tak, v mokrých ponožkách som na výstup mohol zabudnúť. Musím sa čo najrýchlejšie vrátiť a budem rád, keď sa to zaobíde bez otlakov.

Zostup

Na chodníku pod sedlom stál kamzík. Nepáčilo sa mu, že idem jeho smerom, tak pch-kal. Napokon sa neochotne presunul pár metrov ďalej a nechal ma prejsť.

Ráno bolo zamračené a pršalo, potom stúpali hmly, z traverzu som obdivoval inverzné oblačné more dolu pod sebou a teraz svieti slnko. Na lúčke som si sadol na pník a zlupol som obed. Bolo príjemne teplo, ani sa mi nechcelo ísť ďalej.

V závere ma vystrašil rachot. Kdesi sa zo štítu uvoľnil veľký balvan a zletel do doliny. Nevidel som ho, len som ho počul. Ale vyľakalo ma to poriadne.

Druhá prechádzka

O pár dní som išiel prechádzku dokončiť. Lenže vybehnúť iba na Hochturm by bolo trochu málo. Tak som si povedal, že obehám všetky tri značkou prístupné kopce nad sedlom Präbichl, na ktorých som ešte nebol. Leobner Mauer, Hochturm aj Polster.

O 7.20 h som prišiel do sedla. Pri železničnej stanici je veľké bezplatné parkovisko, na ktorom som nechal auto a začal som stúpať. Prekráčal som lúčku s peknou drevenicou a prišiel som do sedla Lammingsattel. V ňom sa na chodníku zjavil sneh. Chvíľu predo mnou po ňom prešli dvaja ľudia.

Leobner Mauer

Pôvodne som chcel ísť najprv na Hochturm, ale na rázcestí stopy zahli na Leobner Mauer. Tak idem najprv tam. Chodník ani značky pod snehom moc nevidno, takže bude lepšie, keď pôjdem po stopách niekoho, kto to tu pozná.

Prekráčal som lúčku a chodníkom v kosodrevine som vyšiel na hrebeň. Je poriadne rozoklaný. Samá špára a trhlina.

A som na vrchole Leobner Mauera (1870 m). Dolu podo mnou je súvislé oblačné more, hoci nejaké oblaky sú aj na nebi nado mnou. Keby nefúkalo, bolo by nádherné jesenné počasie. Je troche chladnejšie ako pred pár dňami, môže byť okolo nuly. Okolité kopce sú dole zelené, ale od istej nadmorskej výšky, asi 1600 metrov, sú biele.

Hochturm

Vrátil som sa na rázcestie. Kým som bol na Leobner Maueri, zopár ľudí sa vybralo na Hochturm. Takže teraz bol sneh na chodníku ušliapaný. Bolo ho málo, do 5 cm, väčším problémom bol ľad. Často som išiel radšej po tráve vedľa chodníka, aby sa mi nešmýkalo. Najnáročnejšie to bolo tesne pod vrcholovým bralom, kde je strmá šľuchta. Šiel som tade veeeľmi opatrne.

Ešte výšvih skalnatým svahom a som na druhom kopci. Vrchol Hochturmu (2081 m) je pomerne plochý. Je však vysoko, takže z neho vidno nielen okolité kopce, ale aj Dachstein.

Na Hochturme som sa dlho nezdržal, pretože tam fúkal silný vietor. Cvakol som zopár obrázkov a trielil som na svah do závetria. Zbehol som do Lammingsattel a cupkal som traverzom, ktorým som putoval pred pár dňami. Dnes som však išiel opačným smerom.

Polster

Obedovať som chcel v sedle Hirscheggsattel, ale tam sa do mňa oprel víchor. Zdá sa, že vietor každou hodinou naberá na sile. Naobliekaný som bol dobre, jednu šatku som mal uviazanú aj cez hubu, ale proti vetru sa mi išlo zle. Napodiv, napriek nevľúdnemu počasiu som na chodníku stretal veľa ľudí. Jeden pán tam bol dokonca so psom.

Vyšiel som na Polster (1910 m). Inverzné oblaky v údoliach sa už rozplynuli, no z kopca je nádherný pohľad na štíty masívu TAC-Spitze. Hore fúkalo, avšak stačilo zbehnúť na svah a človek sa ocitol v závetrí. Sadol som si na slnkom vyhriatu lavičku a zjedol som obed.

Nasledoval iba zostup na parkovisko. Snažil som sa ísť po značke, ale turisti tu chodia často priamo po zjazdovke. O 14.20 h som sa vrátil k autu a išiel som domov.

Záver

Počas prvej prechádzky som videl turistov iba v sedlách Hirscheggsattel a Lammingsattel. Ale počas druhej som ich stretal veľa. Najviac na Hochtore. Asi preto, že ide o najvyšší kopec tejto časti Hochschwabu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie