Trasa

Malacky – zámocký park – podjazd popod D2 – Borová magistrála – Támerov borník – Štvrtý rybník – Rakáreň – Tretí rybník – Novovývratská cesta – popri Rudavke – Pastierske lúčky – lávka cez Vývrat – Dušínok (Dušnica), družstvo – Rohožník

Malacké obchádzky

Prejdeme cez železničnú trať a vchádzame do zámockého parku na okraji Malaciek. Pod nohami vŕzga sneh, tu v nížine prvý v tomto roku. Na okraji parku je niekoľko ihrísk, na jednom z nich si deti spravili malé klzisko. Inak je tu pusto, sobota dopoludnia je akiste vhodnejší čas na na nákupy, či sledovanie televízie. Zaujme ma tabuľa, ktorú tu postavilo mesto. Na nej, okrem rôznych zaujímavostí o parku, nájdeme nasledovný text: „...na lavičkách môžete odpočívať tak, aby boli využiteľné aj po vašom odchode.“

Kráčame alejou platanov, približujúc sa k honosnej budove kaštieľa. Kaštieľ v Malackách pochádza zo 17. storočia, takmer tri storočia ho obýval šľachtický rod Pálffyovcov. Neskôr jeho priestory striedavo využívala armáda, cirkevný rád i nemocnica, dnes je jeho vlastníkom mesto Malacky. Záujemcovia si môžu pozrieť interiér kaštieľa, v letnej sezóne je prístup možný aj pre individuálnych návštevníkov. My prehliadku dohodnutú nemáme, a tak si budovu obzrieme len zvonku a potom pokračujeme ďalej do parku.

Tu objavíme nenápadnú tabuľku, podľa ktorej by v parku mal rásť strom, ktorý sa stal víťazom ankety Strom roka za rok 2023. Snažíme sa uhádnuť, ktorý to môže byť a čoskoro nás ďalšia šípka nasmeruje k veľkému, viac ako 500 rokov starému dubu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pred nami je dlhočizný betónový plot a hoci podľa mapy by tu mal byť priechod, niet tu žiadnych stôp, tak sa vraciame okolo kaštieľa von a celý areál obchádzame ulicou okolo nemocnice. Keď celý areál obídeme, zistíme, že obchádzka bola úplne zbytočná a popri plote prídeme k priechodu, ktorým sme sa mohli dostať von z parku.

Podľa mapy máme teraz zahnúť k diaľnici D2 a ísť popri nej až natrafíme na chodník či tunel, ktorým prejdeme popod ňu. Nie je to však úplne jednoduché. Všade dookola sú kríky černíc, zo snehu trčia popadané haluze a sem-tam natrafíme na dobre ukrytú mláku. Obchádzame ako sa dá, raz ďalej od cesty, raz bližšie. Pred nami je rieka Malina, azda tri metre široká. Hoci je teplota nad nulou, namočenie by nebolo práve príjemné. Napokon sa nám podarí prejsť po násype a povedľa vybetónovaného koryta riečky sa dostaneme na druhú stranu diaľnice.

Borová magistrála a rybníky

Za ňou sa krajina mení. Vchádzame do starého jednotvárneho lesa. Borovice, jedna ako druhá, klasická plantáž na drevo a v nej úplne rovná cesta. Ani doľava ani doprava, ani dole ani hore. Na jej začiatku nájdeme tabuľku s nápisom Borová magistrála, ale čo to má znamenať, sa mi veru zistiť nepodarilo. Pekne tu rozvoniava ihličie, ale predsa len by som bol radšej, ak by les nebol taký úplne jednotvárny. Snáď to takto nebude vyzerať celou cestou.

Pozdravíme sa s rodinkou a psíkom, jedinými ľuďmi, ktorých dnes v lesoch stretneme. Po niekoľkých stovkách metrov borovice vystrieda nížinný lužný les a hájiky briez. Biele kmene v bielom zasneženom lese, pekný a nevšedný pohľad pre človeka navyknutého prevažne na buky a duby Malých Karpát.

Zahneme opäť k rieke Malina, ktorá je tu prehradená hrádzou Štvrtého rybníka. Teraz je vypustený a Malina tečie po jeho zasneženom dne. Zbehneme nadol a zospodu obchádzame brehy porastené opäť statnými borovicami, typickými stromami tunajších končín. V plytkom snehu sa nám kráča príjemne a až močarisko zo stekajúcej vody nás prinúti vystúpiť opäť nahor. Po zvieracích chodníčkoch postupujeme ponad rybník. Je tu veľmi pekný zmiešaný les s borovicami, jelšami a dubmi.

Lokalita medzi rybníkmi je na starých mapách nazývané Rakáreň (Rakárňa). Kedysi tu stáli dve píly poháňané vodou z Maliny, ktoré spracovávali drevo z okolitých lesov. Neskôr boli píly premenené na hájovne a nová píla bola postavená priamo v Malackách pri železničnej trati.

To sme už na hrádzi Tretieho rybníka. Aj tento je vypustený, riečku Malinu vidno z hrádze na obe strany, vtekajúcu údolím do rybníka i meandrujúcu po jeho dne. Keď prejdeme hrádzou, ocitneme sa pred oplotením, tiahnucim sa doľava i doprava kamsi doďaleka. Okolo plota vedie cesta lemovaná z oboch strán borovými lesmi. Chvíľu sú to staré porasty, po pár stovkách metrov vysadená mladina. A je tu aj lesná škôlka, ohradená drôtmi na ochranu pred zverou. Hospodári sa tu holorubným spôsobom, keď celý porast o rozlohe niekoľkých hektárov sa naraz vyťaží a následne sa opäť vysadia mladé stromčeky.

Popri jarkoch

Ideme takýmito jednotvárnymi lesmi azda pol hodiny, potom sa objavia prvé čistinky s briezkami a kríkmi, pomedzi ktoré trčia k oblohe staré prihnuté borovice. Hospodársky les opäť strieda ozajstná príroda, monokultúru zmiešaný porast.

Prichádzame k potoku. Jedna cesta vedie priamo povedľa potoka, druhá prechádza cez mostík a pokračuje súbežne po druhom brehu. Volíme si tú, ktorá sa zdá viacej používaná, iste nás dovedie do civilizácie. Kráčame tesne popri potoku, obdivujeme stromy rôznych čudesných tvarov, s koreňmi vyčnievajúcimi nad hladinu. Onedlho sa však naša cesta stráca na rozbahnenej planinke, ktorú tu zostala po ťažbe. Musíme sa teda vrátiť.

Po moste prekročíme potok, obídeme veľký brezový háj a odrazu sa les pred nami končí a my sa ocitáme na okraji polí. Tiahnu sa doďaleka až k úpätiu Malých Karpát. Ich vrcholy vystupujú z roviny ako mohutná hradba.

Blúdenie pred Rohožníkom

V dolinke pred nami vidíme domy Rohožníka, nášho dnešného cieľa. Zvažujeme kadiaľ ísť. Priamo cez pole k hlavnej ceste a potom po nej, to bude nezáživné a je tam dosť veľká premávka. Pôjdeme teda ďalej okrajom lesa, prejdeme cez potok Rudavka a nájdeme nejakú cestu do obce. Spočiatku to vyzerá dobre, blížime sa k Rohožníku až odrazu zbadáme pred sebou plot. Cesta sa stáča popri ňom a vracia sa k lesu. Dúfame, že v plote bude nejaký otvor a skutočne ich aj zopár nachádzame. Mohli by sme cez ne prejsť do močiarov v hustom mladom lese a to nás veru vôbec neláka. A vôbec netuším, či plot nebude aj na druhej strane.

Ideme teda naďalej popri ohrade a vzdávame to až pri rozvodnenej Rudavke, rozliatej hádam na desať metrov. Tadiaľto určite neprejdeme. Cestou späť si uvedomím, že oplotenie vlastne ohraničuje vojenský priestor. Zaujímavé, že zo strany od Malaciek sme nevideli žiadne zábrany, ani upozornenia a tu je kilometre dlhý plot. Napokon nájdeme už v poli priechod na druhú stranu a zamierime priamo k poľnohospodárskemu areálu na kraji obce. Po betónovej lavičke prekonáme potok Vývrat a čoskoro sme na zastávke autobusu.

Užitočné rady

Dnešný výlet bol pre mňa netradičný, nešli sme cez žiadne vrchy, ale po úplnej rovine. Na svoje si tu príde každý, kto má rád ticho, samotu a rozľahlé lesy. I keď tu prevažujú borovice, len na málo miestach sme naďabili na nezáživné monokultúry, naopak väčšinou to boli pestré zmiešané porasty. Iste bude nížinná krajina príťažlivá na jeseň so žltnúcim lístím a tmavým ihličím borovíc. Alebo na jar, s kvetenou a kontrastami zelených farieb. Zima je tu tiež pekná ako sme mali možnosť sa presvedčiť. A čo leto? Nebol som, vraj tu býva dosť komárov, ale aj chutných húb. Treba vyskúšať a vybrať sa sem.

Viac ako inde odporúčam na potulky v Borskej nížine dobrú mapu. Značiek tu niet, orientačné body v podobe vrchov a údolí chýbajú tiež. Výhľady, okrem okrajovej časti, keď sme mali pred sebou hradbu Karpát, sú obmedzené na najbližšie okolie. Napokon, nám sa aj s dobrou mapou a navigáciou podarilo dva razy zísť z cesty. Raz sme sa pobrali po nesprávnom brehu riečky, druhý raz sme namiesto cesty cez polia zvolili obchádzku popri oplotení a narazili na nepriechodné močiare.

Pred vstupom na územie vojenského obvodu je osoba povinná presvedčiť sa, či na území vojenského obvodu alebo na jeho časti nie je vyhlásený dočasný alebo trvalý zákaz vstupu. Harmonogram vojenských cvičení nájdete na tomto odkaze.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek