Trasa

Heľpa, Nižné dolinky – sedlo Priehyba – Veľká Vápenica – sedlo Priehybka – Heľpa, Nižné dolinky

Do sedla Priehyba a na Veľkú Vápenicu

S Ľubošom sme si na víkend naplánovali výstup na Kráľovu hoľu, ale keďže sme nechceli premrhať polovicu dňa, cestou sme sa rozhodli pre trojkráľovú túru na Veľkú Vápenicu, ktorú máme cestou do Telgártu. Ráno preto vstávame čo najskôr a okolo 8.00 parkujeme povyše Heľpy pri smerovníku Nižné dolinky. Aj keď je začiatok januára, na zimu to tu vôbec nevyzerá, polia a lúky sú zelené, stromy žlté. Nahodíme na seba zimné oblečenie, ja na batoh pripínam nové snežnice, ktoré, dúfam, že budem môcť cestou otestovať.

Žltou značkou po asfaltovej ceste vyrážame do sedla Priehyba. V družnej debate rýchlo napredujeme a takmer minieme odbočenie žltej značky do lesa. Odbočka sa nachádza pri malej kaplnke, odtiaľto vedie chodník po lesnej ceste. Asfaltku ešte raz križujeme a pomaly sa dostávame do miest, kde sa konečne objavuje sneh. Po vianočnom oteplení a topení snehu sú potoky a cesty plné vody, musíme ich preskakovať zo strany na stranu, ako aj popadané stromy. Prudším stúpaním pomedzi kríky a mladé stromy sa dostávame do sedla Priehyba. Tu je postavený prístrešok, nuž si dávame prvú občerstvovaciu prestávku. Počas prestávky sa prechádzame po okolí a dumáme, že široké sedlo by bolo vhodné aj na väčšiu stavbu pre potreby turistov (neskôr sa na stránke dozvedám o zámere OZ Sloboda pohybu, postaviť tu menší zrub).

Zo sedla nás odprevádza tradičné upozornenie na zvýšený pohyb medveďov, na ktorom sa len pousmejeme so slovami: "Veď teraz predsa spia." Nespali. V sedle meníme značku za červenú E8, po ktorej vedie hrebeňovka Nízkych Tatier i trasa Cesty hrdinov SNP a ktorá nás dovedie na vrchol Veľkej Vápenice. Prudším stúpaním po širokom chodníku sa dostávame do oblasti polomu a „obdivujeme“ aj protiľahlé vyklčované svahy. Nad hrebeňom sa začínajú prevaľovať mraky a dúfame, že na vrchol to stihneme v peknom slnečnom počasí, ktoré máme doteraz.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Snehu pomaly pribúda, dokonca sa drží aj na stromoch, kde sa nestihol všetok roztopiť. Chodník sa nám miestami stráca pod pováľanou kosodrevinou, ktorú obchádzame. Nakoniec sa les otvára a začíname stúpať popri zimnom značení. Snehu je tu po kolená, sem-tam sa namrznutá vrchná časť prepadáva. Nastal čas na otestovanie snežníc. Mne sa po ich nasadení ide výborne, Ľubošovi sa každý tretí krok prepadáva, ale nie je to až také zlé, tak sa na ňom výborne bavím.

Pred nami sa otvára vrcholová lúka, ktorej dominuje skalné zoskupenie, za ktorým sa dá schovať v prípade silného vetra. Kým nad Ďumbierskou časťou Nízkych Tatier sa prevaľujú mraky, na našej strane je krásne čisté modré nebo, výhľady na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry sú perfektné. Keďže vládne bezvetrie, rozhodneme sa urobiť si prestávku medzi skalami. Ľuboš začne zrazu frflať, prehľadávať batoh s výsledkom, že asi cestou stratil nový podsedák. Rozhodol sa ho ísť hľadať na chodníku, po ktorom sme prišli. Ja si zatiaľ vychutnávam výhľady a teplý čaj. Dominanciu Vysokých Tatier zvýrazňujú mraky držiace sa v Podtatranskej kotline. Z nich krásne vykúka celý tatranský hrebeň.

Z rozjímania ma preberú rýchlo sa približujúce kroky a zadýchaný Ľuboš, obzerajúci sa cez plece. Podsedák nenašiel, zato si myslí, že prekvapil medveďa resp. on jeho. Vraj ho počul medzi stromami asi 15 - 20 metrov od chodníka. Hovorím mu, že čo by tu robil medveď, veď spia. A ak nespia, určite sa nebude motať hore v snehu a ľade, keď dole v doline je pekne zeleno a tam nájde potravu skôr. Nespali.

Cez sedlo Priehybka

Po občerstvení vyrážame k vrcholu Veľkej Vápenice, ktorý sa nachádza asi 400 m od skalného zoskupenia, kde sme mali prestávku. Sneh je na povrchu zľadovatený, ale už sa toľko neprepadáva, a tak postupujeme celkom svižne. Cestou naň si robíme fotografie Kráľovej hole a už sa tešíme na zajtrajšiu túru a výhľady z nej. Žiaľ, počasie na druhý deň bolo také hmlisté, že stožiar vysielača, ktorý teraz vidíme z Veľkej Vápenice, sme na Kráľovej holi nevideli zo vzdialenosti 30 metrov.

Od vrcholu do sedla Priehybka nasleduje pomerne prudké klesanie s množstvom sypkého snehu. Ľuboš sa miestami prepadáva až po stehná, ale dolu kopcom mu to neprekáža. Pomerne rýchlo zostúpime do sedla, ktoré je menšie ako susedné sedlo Priehyba, preto je asi nazvané jeho zdrobneninou. Zo sedla do Heľpy vedie modrá značka, ktorá nás dovedie až k smerovníku Nižné dolinky.

Ak sme doteraz nestretli ani živej duše, tu nachádzame prvé stopy po turistoch. A pár metrov po modrej aj stopy medveďa. Naozaj nespali a Ľuboš mal možno pravdu. Stopy viedli pár metrov po našom chodníku, neskôr skončili v kosodrevine. Rozhliadame sa, načúvame, ale je tu tichučko, počujeme len sami seba. Pokračujeme po modrej, snehu pomaly ubúda, musím zložiť snežnice, ktoré sa mi doteraz nechcelo z nôh dávať dole.

Lesnou cestou prichádzame k smerovníku Vyšné poľany, od ktorého to máme do cieľa trasy ešte hodinu a štvrť. Sneh po čase úplne mizne a pokračujeme jarnou či jesennou krajinou. Chvíľu ideme súbežne s trasou Náučného chodníka obce Heľpa. Prudkým klesaním sa dostávame z lesa na lúky nad obcou. Je zaujímavé, ako sa za krátky čas dostávame z prostredia zimnej krajiny do zelene. Na stromoch je vidno pásmo, kde ich nadmorská výška a teplota oddeľujú od seba. Vždy sa mi páčili fotografie, na ktorých bol zelený les a v pozadí zasnežené vrcholky hôr. Ale, že ich uvidím v januári aj na Slovensku, by mi nenapadlo. Po lúkach zbiehame na malé parkovisko, kde dnešnú túru ukončujeme.

Záver

Výstup na Veľkú Vápenicu je pomerne nenáročný a ľahko prehľadný. Náročnejšie podmienky môže v zime vytvoriť čerstvý sneh v okolí vrcholu a pri prechode lesom. Výstup však pri dobrom počasí stojí za to, keďže sa nám otvárajú výhľady na veľkú časť Slovenka, hlavne výhľad na Vysoké Tatry je úžasný. Ako vždy pri zimnej túre, treba mať pri sebe dostatok teplých tekutín, jedla a zimnú výbavu (paličky, snežnice, nesmeky). V letných podmienkach možno trasu pre zdatnejších turistov predĺžiť o návštevu útulne Andrejcová s návratom do Pohorelej a z nej do Heľpy cyklotrasou Zelená stuha Horehronia (poľná asfaltka).

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek