Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je mesto ležiace v rozľahlej kaldere, ktorá vznikla po prepadnutí magmatického krbu Štiavnického stratovulkánu, v najväčšom vulkanickom pohorí Slovenska. Strohá zemepisná definícia!

Čo ešte o striebornom meste môžeme povedať? Napríklad, že je považovaná za najstaršie banícke mesto na Slovensku, že patrí medzi najkrajšie mestá na Slovensku a historicky najzaujímavejšie, že je zapísané spolu s technickými pamiatkami do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, že je známa baníckou a multikultúrnou minulosťou, že sa v ňom zachovalo veľa nádherných architektonických, sakrálnych i svetských pamiatok a takisto veľké množstvo technických a archeologických pamiatok, ktoré robia mesto jedinečným.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je zaujímavé o Banskej Štiavnici čítať, pozerať filmový dokument, ale nič sa nevyrovná osobnej skúsenosti. A jedna návšteva určite nestačí!

Krásne sa tu dá spojiť turistika v prírode s turistikou po meste. Napríklad dopoludnia vyjsť na Goldberg či Glanzenberg a poobede navštíviť niektoré múzeum, zámok alebo sa len poprechádzať úzkymi uličkami ponad strechy starých domov a zakotviť v niektorej kaviarničke, vinárni či pivárni. A večer sa ponúkajú zaujímavé kultúrne podujatia.

Písať o Banskej Štiavnici sa proste nedá v skratke, ale na to máme Wikipédiu alebo oficiálnu stránku mesta.

Výber Osem najkrajších trás v Štiavnických vrchoch zo severu a západu

30. 12. 23 Danka Tomášiková

Výber Deväť najkrajších trás v Štiavnických vrchoch z východu a juhu

27. 1. 24 Danka Tomášiková

Prehľad túr:

1. NCH Glanzenberg (Ligotavý vrch),
2. Sitno - najvyšší vrch pohoria,
3. Goldberg (Zlatý vrch),
4. Paradajs a Tanád,
5. NCH Kysihýbeľ,
6. Turistika mestom Banská Štiavnica.

1. NCH Glanzenberg (Ligotavý vrch)

Chodník nás zavedie do Starého mesta, čiže na miesta, kde vznikalo prvé osídlenie mesta, kde sa začala písať jeho história. Trasa začína na Námestí sv. Trojice. Prevedie nás krivolakými uličkami mesta na úpätie vrchu Glanzenberg. Vedie nás lesom, lúčkami i popod skalné steny. Strmším stúpaním nás potom vyvedie k odkrytým múrom Starého mesta. Zavedie nás i k hradbovej veži, ku kostolíku a až na vrchol kopca s odkrytými vykopávkami. Stál tu kedysi hrad, ktorý strážil mesto. Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na mesto i okolité vrchy, kde sa vyníma hlavne Sitno. Chodník nás potom okolo tajchu Veľká Vodárenská privedie na Červenú studňu (centrum nezávislej kultúry Hájovňa s bufetom).

2. Sitno – najvyšší vrch pohoria

Vzdialenosť

11 km

Prevýšenie

+474 m stúpanie, -474 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

zima 03.01.2020

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 1009 m n. m. Sitno
• Najnižší bod: 681 m n. m. Počúvadlianske jazero

Voda

• studnička pod hradom Sitno pri smerovníku Granty

Doprava

Počuvadlianske jazero (bus, parkovisko nad jazerom)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor Trasa

Hlavným cieľom trasy je najvyšší vrch pohoria, ale prejdeme si tiež kúsok historického mesta, dva tajchy a potešíme sa peknými výhľadmi. Veľkú časť trasy pôjdeme červeno značenou Rudnou magistrálou, ktorá prechádza Banskou Štiavnicou. Začneme na Radničnom námestí a pokračovať budeme Novozámockou ulicou. Na trasu sa však dá nastúpiť už skôr alebo hocikde po trase, podľa toho, kde ste ubytovaní alebo akú máte časovú rezervu.

Značka nás vyvedie z mesta cez Piargskú bránu k peknému tajchu Klinger a cez Štiavnické Bane prejdeme k ďalšiemu tajchu Evičkino jazero. Striedavo lúkami a lesmi prídeme do sedla Krížna, ktoré je križovatkou viacerých značiek. Odtiaľ nás modrá značka povedie až na Sitno.

Pokiaľ je našim cieľom len Sitno, alternatívou sú kratšie výstupy zelenou značkou z Počúvadlianskeho tajchu alebo zelenou a modrou značkou z obce Ilija.

Podrobnejšie o výstupových trasách na Sitno

Výber Sitno – osem najkrajších túr do kolísky slovenskej turistiky

23. 4. 23 Danka Tomášiková

3. Goldberg (Zlatý vrch)

Vzdialenosť

30 km

Prevýšenie

+1100 m stúpanie, -1100 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

3 dni

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

zima 09.01.2009

Pohoria

Štiavnické vrchy

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 939 m n. m.
• Najnižší bod: 520 m n. m.

Voda

• -

Nocovanie

penzión v Banskej Štiavnici

Doprava

Banská Štiavnica (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor

Pekná výhľadová trasa nás privedie na vari najkrajší výhľadový vrch pohoria s dokonalým kruhovým výhľadom. Začneme v meste na Radničnom námestí a zelená značka nás veľmi rýchlo privedie do sedla Červená studňa. Značka prechádza ponad Veľký vodárenský tajch s peknou tyrkysovou vodou, vedľa Malého vodárenského tajchu a povedľa prameňa Jána Nepomuckého vyjdeme schodmi Transfer do sedla, kde si môžeme pozrieť tajch Červená studňa. Tu sa napojíme na červenú značku, ktorá nás cez Matulku a sedlo pod Studeným vrchom privedie na Bartkov majer. Čaká nás ešte sto výškových metrov žltou značkou na vrchol krásneho lúčnatého kopca a už sa môžeme len kochať.

4. Paradajs a Tanád

Vzdialenosť

13 km

Prevýšenie

+492 m stúpanie, -492 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

áno ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

zima 13.12.2013

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 939 m n. m.
• Najnižší bod: 600 m n. m.

Voda

• čaj v termoske, prameň pod Červenou studňou

Doprava

Banská Štiavnica (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor Trasa

Na obľúbenej výhľadovej trase prejdeme cez dva vrchy a budú nás takmer neustále sprevádzať krásne výhľady na mesto pod nami a krajinu Štiavnických vrchov okolo nás. Trasu začneme na Červenej studni (centrum nezávislej kultúry Hájovňa s bufetom), kde sa dá parkovať alebo nás sem môže priviesť autobus, ale kľudne sem docupitáme z mesta aj pešo.

Naša červeno značená trasa začína súbežne s trasou NCH Paradajs, ktorého náučné tabule nám budú spestrovať putovanie. Na trase sa môžeme stretnúť s tabuľami a pyramídkami hornín staršieho geologického náučného chodníka.

Pri Zadných Rosniarkach sa NCH odpája a prechádza cez Zadné a Predné Rosniarky. Pokračujeme červenou na vrchol Paradajsu. Je zarastený a preto treba ísť kúsok dobre vychodeným chodníkom na výhľadový Malý Paradajs. Potom pokračujeme lesom na lúčnaté Predné Rosniarky, kde sa k nám opäť pripojí NCH Paradajs. Ešte kúsok pekným hrebienkom a sme na Tanáde. Z Tanádu sa dá pokračovať na Richnavské tajchy alebo Kopanice, ale my zídeme žltou značkou na Hornú Roveň. Tu máme tiež viac možností. V lete sa môžeme ísť na tajch Klinger okúpať alebo zájsť do mesta na obed či kávičku, alebo sa vrátime na Červenú studňu. Na návrat využijeme NCH Milana Kapustu po žile Terézia. Hornou vetvou chodníka pôjdeme okolo Ottergrundského tajchu a cez niekoľko pekných vyhliadok. Dolnou vetvou, ktorá ide súbežne s Chodníkom Andreja Kmeťa, pôjdeme tesne ponad mesto a opäť nás budú tešiť pekné výhľady.

5. NCH Kysihýbeľ

Pútavý náučný chodník nás prevedie peknou prírodou, ale ukáže nám tiež lokality, ktoré pozmenil človek. Chodník má 14 zastavení a začína pri arboréte Kysihýbeľ.

Značenie chodníka, spolu so žltou značkou nás privedie do malej osady Kysihýbeľ, kde si môžeme pozrieť peknú drevenú hájovňu a sústavu malých rybníkov z roku 1928. Chodník prejde popod železničný most a na trase si pozrieme duglasku tisolistú, sekvojovoc mamutí, lesné jazierko, Feismantlovu záhradu (pôvodne botanická záhrada, dnes mohutný lesný porast) a Červený lom. Potom prídeme k najväčšej atrakcii NCH, k podzemnému kameňolomu Barlangy. Na jeho konci sa skrýva malé jazierko. Nutné je mať dobré svetlo a pevnú obuv! Chodník potom klesá do údolia Jasenice, ale cestou ešte môžeme obdivovať pekný les i Skálie (malebné skalné útvary). Čiastočne súbežne s červenou značkou nás potom privedie späť k arborétu Kysihýbeľ.

6. Turistika mestom Banská Štiavnica

Vzdialenosť

30 km

Prevýšenie

+1100 m stúpanie, -1100 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

3 dni

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

zima 09.01.2009

Pohoria

Štiavnické vrchy

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 939 m n. m.
• Najnižší bod: 520 m n. m.

Voda

• -

Nocovanie

penzión v Banskej Štiavnici

Doprava

Banská Štiavnica (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor

Možno sa to nezdá, ale pri poznávaní relatívne malého mesta sa prejdete pár kilometrov so slušným výškovým prevýšením. Mesto je vystavané vo veľmi členitom teréne, uličky sa šplhajú vysoko na stráne vrchov, aby následne prudko zostupovali do údolia. V niektorých miestach prechádzate uličkami doslova nad strechami domov, ktoré sú o uličku nižšie. Mesto môžete prejsť aj desaťkrát a zakaždým objavíte niečo nové.

Kto príde sem prvýkrát, mal by navštíviť informačné centrum, kde mu zopár brožúrok či mapa mesta môže pomôcť orientovať sa po meste.

A čo treba rozhodne vidieť? Spomeňme aspoň zopár klenotov. Samozrejme, je to iba oklieštený výber, kto mesto navštívil viackrát, určite má vlastné priority.

Kalvária

Banskoštiavnická kalvária je jednou z najkrajších barokových pamiatok na Slovensku a zároveň jednou z najkrajších kalvárii v Európe. Kalváriu tvorí súbor dvadsiatich dvoch samostatných stavieb – sedemnástich kaplniek, troch kostolov, zastavenia Ecce homo a Božieho hrobu. Kalvária stojí na čadičovom Ostrom vrchu (Scharffenbergu) v peknom prírodnom prostredí, z ktorého je nádherný výhľad na celé mesto. Iniciátorom výstavby bol jezuita František Perger. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom slohu. Žiaľ, po roku 1990 vandali viackrát zdevastovali objekty a zlodeji pokradli mnoho sôch a reliéfov z kaplniek.

V roku 2007 bola kalvária zapísaná do zoznamu sto najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik. Od roku 2008 pod vedením OZ Kalvársky fond začala rekonštrukcia a obnovenie vzácnej pamiatky.

Starý zámok

Starý zámok (mestský hrad) patrí medzi najstaršie zachované budovy v meste. Vznikol prestavbou opevneného kostola. Jadrom komplexu je pôvodná románska bazilika Panny Márie. Pevnosť je obohnaná mohutným kamenným opevnením s kruhovými baštami. Sídli tu jedna z expozícií Slovenského banského múzea.

Nový zámok

Nový zámok bol postavený ako strážna veža v časoch tureckého ohrozenia na vrchu Dievčenský vrch (Frauenberg). Od neho sú odvodené aj jeho ďalšie názvy ako Dievčenský alebo Panenský hrad. Neskôr slúžil ako hodinová veža, keď sa každú štvrťhodinu trúbilo a každú hodinu bilo na zvon. Muzeálne expozície sú venované histórii tureckého ťaženia na Slovensku a protitureckému obrannému systému v Uhorsku.

Kammerhof

Je jedným z najstarších objektov mesta. Bol postupne budovaný od 12. storočia a v 16. storočí sa stal sídlom Hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo dnešnej stredoslovenskej banskej oblasti.

V Kammerhofe je najrozsiahlejšia expozícia a nie je len o banskej technike. Približuje nám celý proces od objavenia ložiska cez geologický prieskum, pracovné nástroje, banské mapy, svietidlá, dopravu, čerpacie zariadenia, stroje na spracovanie rudy a mnohé ďalšie činnosti, ktoré predstavuje baníctvo. Tieto činnosti sú tu prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20. storočie.

Ideálne je navštíviť najskôr tunajšiu expozíciu a až potom ísť do podzemia štôlne Glanzenberg či štôlne Bartolomej v Banskom múzeu v prírode.

Štôlňa Glanzenberg

Jednou z možností, ako sa dostať do podzemia je odvodňovacia štôlňa Glanzenberg. Nachádza sa priamo v meste na Kammerhofskej ulici. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlato-strieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. Po ukončení odvodňovacej funkcie, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. V roku 2003 bola sprístupnená pre verejnosť.

Banské múzeum v prírode

Múzeum má podzemnú a povrchovú časť. Podzemná prehliadka nás zavedie do štôlne Bartolomej a v originálnych baníckych priestoroch máme možnosť zoznámiť sa s prácou baníkov v podzemí. Najvzácnejším exponátom v podzemí je gápel na konský pohon.

Na prehliadku do podzemia dostaneme plášť, prilbu a svetlo. Vhodné sú dobré turistické topánky. Povrchová expozícia nás zoznámi s geologickým vývojom Slovenska a predstaví nám jedinečné technické banské pamiatky. Najvzácnejším je Kachelmanov vodostĺpcový ťažný stoj.

Berggericht

Momentálne po požiari zatvorený do odvolania! Beggericht je historická budova bývalého Banského súdu. Nachádza sa v nej Mineralogické expozícia a na nádvorí banská chodba v tvare podkovy, kde sa môžu návštevníci zoznámiť s banským prostredím.

Arborétum Kysihýbeľ

Lesnícke arborétum Kysihýbeľ je zaradené medzi významné lesnícke miesta. Bolo založené v roku 1900 podľa projektu Jánosa Tuzsona. Dlhé roky bolo pre verejnosť neprístupné. Dnes je možné arborétum navštíviť so sprievodcom z Národného lesníckeho centra vo Zvolene alebo napríklad počas Lesníckych dní. Návštevu treba dohodnúť minimálne tri dni dopredu. Sprievodcovia robia prehliadku arboréta formou Lesnej pedagogiky.

Botanická záhrada

Vlastne sú tu dve botanické záhrady – dolná a horná. Dolná je staršia, vysádzaná od roku 1810 a horná, zriaďovaná od roku 1847. Horná je súčasťou areálu bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, ktorú založila Mária Terézia. Bola to prvá vysoká škola technického zamerania na svete. V areáli botanickej záhrady je plno vzácnych cudzokrajných drevín, ale najobdivovanejšie sú cédre libanonské a sekvojovce mamutie.

Banka lásky

Momentálne po požiari zatvorená do odvolania! Banka lásky je novodobá atrakcia mesta, ktorá je však veľmi úzko spätá s históriou. Nachádza sa v dome, kde žila Mária Pischlová, veľká láska Andreja Sládkoviča. Je to vlastne zážitkový dom o jednej jedinej básni a tou je najdlhšia ľúbostná báseň na svete – Sládkovičova Marína. V podzemí, v starej bani je umiestnený Trezor lásky, kde si ľudia v schránkach uschovávajú symboly svojej lásky.

Diaľkové trasy prechádzajúce cez mesto

Chodník Andreja Kmeťa

Modro značený chodník, prechádzajúci cez Štiavnické vrchy zo severozápadu na juhovýchod (alebo naopak), je pomenovaný po Andrejovi Kmeťovi, polyhistorovi, ktorého život bol nerozlučne spätý s pohorím. Chodník spája jeho rodisko (Bzenica) s jeho pôsobiskom (Prenčov), ale samozrejme prechádza aj cez stred pohoria. Neprechádza cez centrum Banskej Štiavnice, ale kopíruje jej západný okraj a za Štiavnickými Baňami sa stáča smerom na Sitno a prechádza jeho vrcholom, kde A. Kmeť robil botanický výskum ruží. Meria takmer 50 km.

Rudná magistrála

Tretia najdlhšia diaľková trasa Slovenska prechádza krížom cez Štiavnické vrchy aj cez samotné mesto. Celá trasa je dlhá 240 km a z toho takmer 51 km vedie cez Štiavnické vrchy. Trasa začína v Zlatých Moravciach prechádza Pohronským Inovcom, Štiavnickými vrchmi, Pliešovskou kotlinou, Javorím, Detivanskou kotlinou, Poľanou, Veporskými a Stolickými vrchmi.

Do Banskej Štiavnice vstupuje popri tajchu Klinger, cez Piargskú bránu vchádza do centra mesta, Kamerhofskou ulicou prechádza do Dolného mesta a popri arboréte Kysihýbeľ vychádza z intravilánu mesta.

Barborská cesta

Cez Banskú Štiavnicu prechádza ďalšia z diaľkových trás – Barborská cesta. Je pomenovaná po patrónke baníkov sv. Barbore, ktorá zomrela mučeníckou smrťou ako 29-ročná. Meria 192,3 km, začína aj končí v Banskej Bystrici. Prechádza cez tri najväčšie stredoslovenské banské mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica), a má symbolicky dvadsaťdeväť zastavení pri významných banských, ale i prírodných, religióznych, historických, kultúrnych a technických objektoch.

Náučné chodníky v okolí Banskej Štiavnice

V centre Štiavnických vrchov sa nachádzajú aj ďalšie lokality, ktoré sa oplatí poznať. Dobrou voľbou na spoznávanie okolia Banskej Štiavnice môže byť prechádzka niektorým z náučných chodníkov. Okrem spomínaných NCH Glanzenberg a NCH Kysihýbeľ sú to nasledujúce trasy:

NCH Milana Kapustu po žile Terézia Chodník začína i končí na Červenej studni, kopíruje vyťaženú žilu Terézia, informuje o baníckej histórii a približuje prírodné hodnoty tunajšieho kraja.

NCH Paradajs Začína tiež na Červenej studni a zaoberá sa najme geológiou regiónu a pohoria v rámci Banskoštiavnického geoparku.

NCH Horná Roveň – Richnavské jazerá Chodník začína v Hornej Rovni a približuje nám banskoštiavnické vodné nádrže.

Vychádzková trasa Štiavnica z nadhľadu Nedávno vzniknutá trasa začína na Námestí sv. Trojice, prechádza okolo mnohých zaujímavostí (napr. rodný dom Deža Hoffmanna), ale hlavne nás privedie na miesta s nádherným panoramatickým výhľadom na mesto.

Širšie okolie Banskej Štiavnice

Banská Hodruša

Druhú najvýznamnejšiu banskú oblasť v Štiavnických vrchoch nemôžeme celkom oddeliť od samotnej Banskej Štiavnice, už aj preto, že od 14. storočia bola vedená ako vonkajšia časť mesta Banská Štiavnica. Koncom 15. storočia spravili Hodrušania viacero pokusov o osamostatnenie, no pokusy boli označené za vzburu a vodcovia boli potrestaní. Až v roku 1952 sa Banská Hodruša osamostatnila. Jej samostatnosť trvala do roku 1970. V roku 1971 sa spojila pod názvom Hodruša – Hámre s obcou Dolné Hámre a tiež s osadami Baňa, Vrch a Kopanice patrí do okresu Žarnovica.

V roku 1993 bolo mesto Banská Štiavnica zapísané s technickými pamiatkami v jej okolí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Až dvadsať technických pamiatok v zozname sa nachádza v katastri obce Hodruša – Hámre. Najzaujímavejšími miestami Banskej Hodruše nás môže previesť NCH Cestujeme v čase!

Banská Belá

V Štiavnických vrchoch sa nachádzajú až tri zo siedmich bývalých slobodných kráľovských banských miest. Popri Banskej Štiavnici a Pukanci to bola Banská Belá. Mestské práva boli udelené mestečku v 13. storočí a v 15. storočí vstupuje do spolku slobodných kráľovských banských miest. Banská činnosť tu skončila v roku 1950. Najvzácnejšou pamiatkou je farský kostol sv. Jána evanjelistu z 13. storočia.

Svätý Anton

Obec nie je ani tak známa banskou činnosťou, ako tým, že tu stojí krásny barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý dala postaviť rodina Koháryovcov. Pôvodne bol kaštieľ dvojkrídlová stavba, ktorú v polovici 18. storočia dostaval Andrej Koháry na štvorkrídlovú stavbu. Po vymretí Koháryovcov po meči kaštieľ vyženili Coburgovci. Zariadenie kaštieľa je pôvodné. Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou, od roku 1962 slúži ako múzeum s kultúrno–historickou a poľovníckou expozíciou. Okolo kaštieľa sa rozprestiera barokový park s trávnatými terasami, jazierkami i umelou jaskyňou.

Tajchy

Vodné klenoty Štiavnických vrchov vznikli tiež pre potreby baníctva. Keď už ľudská i konská sila nestačila pri ťažbe rúd, začali vznikať v 16. storočí pokusy s využitím vody. Do obdobia spadá tiež výstavba prvých tajchov. V 18. storočí bola najväčšia výstavba tajchov a tie doslova zachránili baníctvo v Štiavnických vrchoch. Tajchov vznikla približne šesťdesiatka. Po útlme baníctva niektoré dostali inú funkciu a niektoré len pustli. Do dnešných čias sa zachránilo 24 až 27 funkčných. Za autorov technického riešenia sú označovaní Samuel Mikovíni, Matej Kornel Hell a Jozef Karol Hell.

Tajchy by však nevznikli bez dômyselného systému zberných a náhonových jarkov. V Štiavnických vrchoch je len málo potokov a aj tie sú neveľmi výdatné. Preto sa musela vybudovať sieť zberných jarkov (zachytávali zrážkovú vodu) a náhonových jarkov (dopravovali zachytenú vodu), ktoré napĺňali tajchy. Žiaľ, veľká väčšina z nich zanikla. O obnovu niektorých a udržanie jestvujúcich sa stará OZ Štiavnický tajch.

Dnes tajchy slúžia predovšetkým na rekreačné účely – kúpanie, korčuľovanie, vodné športy, rybolov či potápanie. A aj tie, ktoré nie sú vhodné na tieto účely, môžu turisti využiť na príjemné prechádzky a relaxovanie uprostred peknej prírody.

Tajchy, kde sa dá kúpať

Veľká vodárenská nádrž – najstarší tajch a jediný tajch, ktorého hrádza sa pretrhla a to dokonca až dvakrát. Tajch s nádhernou tyrkysovomodrou vodou. Slúži na rekreačné účely. Malú pláž tu majú aj nudisti. Nachádza sa severne od centra mesta, neďaleko sedla Červená studňa. Okolo nádrže vedie NCH Glazengerg.

Klinger – dnes slúži na rekreačné účely a patrí k najobľúbenejším tajchom. Nachádza sa juhozápadne od mesta. Vedie okolo červená turistická značka z Banskej Štiavnice do sedla Krížna.

Veľký Kolpašský tajch – patrí k najväčším a najteplejším tajchom. Slúži na rekreačné účely a rybárčenie. V okolí je vybudovaných veľa chát. Nachádza sa východne od mesta v katastri obce Banský Studenec. Vedie okolo červená turistická značka z Babinej do Banskej Štiavnice a zelená z Babinej do Svätého Antona, končí tu modrá zo Žibritova a okolo prechádza Barborská cesta.

Beliansky tajch – slúži na rekreačné účely, v lete tu býva veľa ľudí (dva bufety). Vraj je najteplejší z tajchov. Vyskytujú sa tu sladkovodné medúzy. Nachádza sa severne od mesta vedľa štátnej cesty z Banskej Štiavnice do Banskej Belej. Vedie k nemu krátka odbočka z hlavnej cesty.

Bančiansky tajch – tiež Hofferštôlniansky tajch patrí k menším tajchom. Je zrekonštruovaný a slúži na rekreačné účely. Nachádza sa severozápadne od mesta tesne nad osadou Banky. Okolo vedie zelená turistická značka z Hadovej na Banky.

Dolný Hodrušský tajch – má veľmi štíhlu hrádzu, ktorá bola často poruchová. Dnes slúži na rekreačné účely, ale aj zásobuje vodami Úpravňu Slovenskej banskej spoločnosti v Hodruši – Hámroch. Nachádza sa západne od mesta v katastri obce Hodruša – Hámre. Vedie okolo zelená turistická značka z Hodrušského jazera do Hadovej a žltá turistická značka z Banskej Hodruše do sedla pod Cukmantlom.

Veľký Vindšachtský tajch – tiež Veľká Vindšachta. Dnes sa využíva rekreačne na kúpanie, vodné športy i rybárčenie. Po telese hrádze vedie cestná komunikácia. Nachádza sa juhozápadne od mesta v katastri obce Štiavnické Bane. Prístup je priamo zo štátnej cesty z Banskej Štiavnice na Počúvadlo.

Evička – pôvodný názov Stredná Vindšachta. Slúži na rekreačné účely. Vyskytujú sa tu tiež sladkovodné medúzy. Nachádza sa juhozápadne od mesta v katastri obce Štiavnické Bane, pod Vindšachtským tajchom. Prístup odbočkou zo štátnej cesty z Banskej Štiavnice na Počúvadlo.

Tajch Bakomi – pôvodne Tajch sv. Pachomia. Zrekonštruovaný tajch, slúži na rekreačné účely, ale je tak trochu v tieni Vindšachty a Evičkinho tajchu. Nachádza sa juhozápadne od mesta v katastri obce Štiavnické Bane, nad Vindšchtským tajchom. Prístup je miestnou komunikáciou, odbočkou zo štátnej cesty z Banskej Štiavnice na Počúvadlo.

Veľký a Malý Richnavský tajch – pôvodne to bol iba jeden tajch, ale bol príliš veľký a hrozilo poškodenie, alebo pretrhnutie hrádze, a tak ho ďalšou hrádzou predelili na dva. Oba sa využívajú na rekreačné účely. Okolo tajchov je rozsiahla chatová oblasť. Potápači v ňom organizujú pravidelné kurzy. Nachádzajú sa juhozápadne od mesta v katastri obce Štiavnické Bane. V ich blízkosti vedie štátna cesta z Banskej Štiavnice na Pukanec a tiež červená turistická značka zo sedla Krížna do obce Vysoká.

Počúvadliansky tajch – patrí medzi najväčšie a najchladnejšie, ale aj najnavštevovanejšie tajchy. V jeho blízkosti je veľa rekreačných zariadení, ale i súkromných chát. Lákadlom je možnosť najrýchlejšieho výstupu od neho na Sitno. Aj technicky je to zaujímavý tajch. Jeho vody zadržiava až šesť hrádzí. Nachádza sa juhozápadne od mesta, neďaleko obce Počúvadlo, ale patrí pod mestskú časť BŠ - Počúvadlianske Jazero. Prístup je priamo zo štátnej cesty z mesta na Počúvadlo. K tajchu vedie žltá turistická značka zo sedla Krížna, tiež modrá z Beluja a okolo tajchu prechádza zelená z Jabloňoviec na Sitno,

Tajchy, kde sa nedá kúpať

Malá vodárenská – najmenší z tajchov, slúžil ako pomocný zdroj vody pre Veľkú vodárenskú. Je ukrytý v tieni stromov. Nachádza sa severne od centra mesta, nad Veľkým vodárenským tajchom. Okolo vedie zelená turistická značka z centra mesta na Červenú studňu.

Malý Goldflusský tajch – málo známy tajch v blízkosti Belianskeho tajchu. Postupne zarastá a zazemňuje sa. Veľký Goldflusský zanikol pred sto rokmi. Nachádza sa severne od mesta vedľa štátnej cesty z Banskej Štiavnice do Banskej Belej. Okolie je zarastené, ale vedie k nemu odbočka z prístupovej cesty k Belianskemu tajchu.

Halčiansky tajch – čaká na rekonštrukciu, slúži hlavne rybárom. Ako jeden z mála má stály prítok vody. Nachádza sa severovýchodne od mesta, vedľa asfaltovej cesty z Banskej Belej do osady Halča.

Ottergrund – najvyššie položený tajch v Štiavnických vrchoch. Slúžil nielen pre banské účely, ale aj ako zásobáreň pitnej vody pre mesto. Z hrádze sú krásne pohľady na mesto. Nachádza sa západne od mesta. Vedie okolo neho NCH Milana Kapustu po žile Terézia.

Horný Hodrušský tajch – tajch má celkom dramatický osud. V roku 1946 sa pretrhlo liatinové potrubie a všetka voda vytiekla, v roku 1960 po prietrži mračien sa tajch naplnil a ohrozoval baňu Rozália, preto bol tajch definitívne vypustený a neskôr vysadený stromčekmi a zavezený hlušinou. Po roku 2000 bol tajch pre potreby zasnežovania lyžiarskeho svahu opravený a bol opäť napúšťaný. Po korune hrádze vedie asfaltová komunikácia. Nachádza sa západne od mesta pri lyžiarskom stredisku Salamandra. Vedie okolo neho žltá turistická značka z Hodruše do sedla Cukmantel.

Červená studňa – je druhý najvyššie položený tajch. Je postavený takmer na vrchole sedla, ktoré ja rozvodím Hrona a Ipľa. Zdržiava sa v ňom len málo vody, v zime sa využíva na korčuľovanie. Je posledne postaveným tajchom v Štiavnických vrchoch. Nachádza sa severne od mesta, pri sedle Červená studňa. V sedle je križovatka turistických ciest. Prichádza sem zelená značka z mesta, cez sedlo prechádza červená zo sedla Matulka na Paradajs a modrý Chodník Andreja Kmeťa zo Bzenice do Prenčova. Začínajú tu alebo končia náučné chodníky Glanzenberg, Paradajs a Milana Kapustu po žile Terézia.

Malý Kolpašský tajch – je mladší ako Veľký. Slúži na rybolov. Nachádza sa východne od mesta v katastri obce Banský Studenec. Vedie okolo červená turistická značka z Babinej do Banskej Štiavnice, zelená z Babinej do Svätého Antona, končí tu modrá zo Žibritova a okolo prechádza Barborská cesta.

Komorovské tajchy – patria k najmenším. Malý Komorovský je dosť zarastený, Veľký Komorovský slúži v lete na rybolov a v zime na korčuľovanie. Nachádzajú sa na juhu mesta v časti Povrazník. Prístup je od Križovatky po miestnych komunikáciách.

Krechsengrund – nazývaný Tajšok, patrí k malým tajchom. Jeho voda je veľmi eutrofizovaná, preto nevhodná na kúpanie. Nachádza sa juhozápadne od mesta, v katastri Štiavnických Baní, v časti Siglisberg. Prístup je po miestnych komunikáciach.

Dolný Michalštôlniansky tajch – maličký romantický tajch obklopený lesom. Pôvodne boli dva, no Horný Michalštôlniansky je zasypaný hlušinou a žiaľ aj dolný sa stále viac zanáša bahnom a hrozí mu zánik. Je to škoda, lebo má peknú tyrkysovú farbu. Nachádza sa severne od mesta. Obďaleč prechádza modrá značka z Podhoria do Banskej Štiavnice, pri smerovníku Michalštôlňa treba odbočiť na miestnu komunikáciu.

Rozgrund – alebo Štiavnické jazero, je v súčasnosti zásobárňou pitnej vody pre Banskú Štiavnicu. Tajch je oplotený, nie je k nemu prístup a samozrejme je zakázané kúpanie i rybolov. 111 rokov bol považovaný za najodvážnejšiu vodnú stavbu na svete. Z tajchov má najvyššiu a najštíhlejšiu hrádzu. Je druhým najväčším tajchom, čo sa týka rozlohy, ale v objeme zadržiavanej vody má prvenstvo. Nachádza sa severne od mesta. Okolo tajchu vedie štátna cesta z Vyhní do Banskej Štiavnice.

Záver

Štiavnické vrchy sú ťažko skúšané pohorie. Po búrlivej etape sopečnej činnosti prišlo relatívne kľudné obdobie, kedy pohorie žilo vlastným životom a tvarovali ho len voda, mráz, vietor a čas. Potom prišiel človek... Po stáročia doloval v zemi drahé kovy, prevŕtal pohoria krížom krážom, vyniesol na povrch tony kovov a ešte viac hlušiny, niekoľkokrát vyrúbal takmer všetky lesy, presmeroval vodné toky, postavil sídla, kde predtým boli lúky.

Napriek tomu je to pohorie svojím spôsobom krásne. Neukáže nám síce nefalšované pôvodné lesy, ale ukáže nám ako sa príroda dokázala vyrovnať so zásahmi do jej života.

Postupne si privlastňuje staré banské diela, vyrástli nové lesy, tajchy sa stali dávno jej súčasťou a ozdobou pohoria, samoty a dedinky majú svoje genius loci a všetkému kraľuje Banská Štiavnica. Pohorie je ideálne na to, aby sme pri jeho poznávaní napĺňali odkaz Andreja Kmeťa.

Zostavené za pomoci verejne dostupných webových stránok mesta Banská Štiavnica, obcí v Štiavnických vrchoch, jednotlivých múzeí a Wikipédie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek