V januári hlásili na horách silný vietor, tak som zamieril do nižších polôh. Spoznal som viacero oblastí u našich susedov, nie príliš ďaleko od Bratislavy, a najviac sa mi páčila dvojica prechádzok v Türnitzerských Alpách medzi mestečkami Kirchberg an der Pielach a Kirnberg an der Mank. Na malej ploche je tu skoncentrovaných najviac atrakcií a okrem toho mi celkom vyšlo počasie.

Prvý deň

Na prvú prechádzku som vyrážal čosi pred 8.00 h priamo z Kirchbergu. Pri stanici je malé parkovisko, na ktorom nebýva veľa áut. Pritom stanica je funkčná. Po úzkokoľajke tu jazdia takmer prázdne vláčiky.

Mariazellská železnica bola dokončená v roku 1907 a už v roku 1911 bola elektrifikovaná. Pri stanici v Kirchbergu je vystavená jedna z pôvodných elektrických lokomotív, ktoré po trati premávali. Fascinovalo ma, že keď prechádza vlak cez cestu, tak signalizácia sa zapne iba pár sekúnd pred tým, ako sa spustia rampy, a vlak prefrčí hneď nato. Okamžite za ním sa rampy zdvíhajú. Celé to trvá oveľa kratšie, ako u nás.

Vybehol som na Leopold Warte. Nie je to rozhľadňa v pravom zmysle slova, ale besiedka na skalnom ostrohu. Je z nej výhľad západným smerom do údolia Pielach Tal. Podobne vypadá neďaleká Karlswarte, z ktorej je výhľad na Sois a na Kirchberg.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z dedinky Loich pod rozhľadňou som šliapal okrajom hradskej, pretože turistický chodník ide komplikovane. Pri ceste bola zrazená kuna. Po dvoch kilometroch som zahol na značený chodník Bahn Wanderweg.

Hrebienkom

Z Bahn Wanderweg som odbočil pod hradom Weißenburg. Opevnenie zaberá hrebienok medzi riečkou Pielach a bočným údolím a zdola pôsobí troche pošmúrne. Ale možno to malo na svedomí počasie, keďže bolo zatiahnuté.

V stúpaní za osadou Weißenbach vykuklo slniečko a svet bol hneď krajší. Vyšiel som do sedla Schwabeck Kreuz, kde sa mi otvoril pohľad na sever. Za neveľkou zníženinou je nižší hrebeň a za ním nízka inverzná oblačnosť. Paráda. Na opačnej strane, v Pielach Tal, sa inverzné hmly dávno rozplynuli.

Strmým chodníkom Yetti Steig som vyšiel na Bichlberg (859 m). Kopec nemá výrazný vrchol. Je to skôr tiahly hrebienok, ktorého južné svahy zaberajú pasienky. Priamo na hrebeni je útulok, akási besiedka, v ktorej som zjedol obed. Sneh na streche sa na slnku topil a s rachotom padal na zem.

Z hrebienka sú pekné výhľady na juh. Spoznal som však iba výrazný Ötscher so susedným Gemeindealpe. Jeden kopec na východe sa ponášal na Muckenkogel, ale ten by mali zakrývať vyššie kopce.

Návrat do údolia

Chvíľu som putoval hrebeňom a začal som zostupovať. Je tu veľa gazdovstiev, pri ktorých sú veľké baly trávy. Pod igelitom kvasí a vydáva charakteristický zápach či vôňu.

Pri malej osade som si odfotil vítanie novorodenca. Ľudia sú tu nastavení trochu ináč, ako u nás. Keď oslavujú okrúhle výročie alebo príchod nového člena rodiny, tak to dajú na známosť celému svetu. Novorodenec tu mal uvedený nielen presný čas príchodu na svet, ale aj dĺžku a váhu. Tunajší otvorený prístup je mi veľmi sympatický.

Zbehol som do Kirchbergu. V mestečku je zaujímavý gotický kostol a pod ním úzke uličky so starými domami. Pred kostolom je akási “sky walk”. Do prázdna tu trčí vyhliadka, ktorú tvorí chodník na oceľovej konštrukcii. Spočiatku som sa nevedel rozhodnúť, či sa mi páči. Ale keď som to videl na fotkách, tak som ich zmazal.

Dolu v meste je ešte zámok. Obrázok však za veľa nestojí, pretože svetla bolo menej. Okolo 15.30 h som sadol do auta a išiel som domov.

Druhý deň

Na druhú prechádzku som išiel ďalší týždeň. Okolo 8.10 h som prišiel do Texingu. Na kraji mestečka je parkovisko, ktoré bolo ráno prázdne a poobede na ňom stáli štyri autá.

Dnes bolo trochu chladnejšie. Keď som vyrážal, teplomer ukazoval -10 °C. Našťastie bolo takmer bezvetrie. Snažil som sa zahriať rýchlejšou chôdzou, ale stúpanie je spočiatku mierne. Tiež, rýchlejšia chôdza v mojom podaní už nie je to, čo bývalo. V dedinke St. Gotthard je pekný gotický kostol.

Až do sedla Schwabeck Kreuz som stúpal v tieni. V ňom sa do mňa opreli slnečné lúče a hneď mi bolo teplejšie. Odteraz bolo putovanie veselšie.

Cez kopčeky

Po dvoch hodinách som vyšiel na Grüntalkogel (886 m). Na vrchole kopca je chata, ale výhľad je iba na sever a na východ z jej terasy. Chata je zatvorená, no pri dverách visí kľúč. Zrejme od toalety.

Stúpanie na Grüntalkogel, zostup, aj stúpanie na ďalší kopec Walzberg (868 m), čiže Valčíkový kopec, je strmé. Za pár dní sneh zliezol a po dažďoch chodník pokrýval ľad. Zo dvakrát som zletel k zemi a veľakrát som sa šmykol, za čím nasledovalo akrobatické balansovanie a mávanie rukami. Dobre som si na Valčíkovom kopci zatancoval. Ale hrebienok za vrcholom je mierny a skalnatý. Páčil sa mi.

Zbehol som na asfaltku. Za samotou cestu lemovala železná konštrukcia, ktorá vznikla zvarením starých koľajníc. Nechápem, na čo slúžila. Na jednom mieste bola v konštrukcii medzera kvôli poľovníckemu posedu.

Prišiel som k hradu Plankenstein. Turistický chodník ide priamo cez areál a míňa dve stredoveké brnenia. Jedno lesklé, dalo by sa povedať biele, druhé čierne. Hrad mal rovnakú dekoráciu ako Krásna Hôrka.

Kirnberg

Zbehol som do sedla a putoval som od jedného gazdovstva k druhému. Nie sú tu žiadne polia, iba pasienky. A pri stodolách baly kvasiacej trávy. Gazdovstvá sú aj priamo na hrebienku, ktorým som putoval. Schweinberg (610 m) turistický chodník míňa, majiteľ pozemku tu značku zatrhol, ale výhľady na juh sú z celého hrebienka. Na sever vidno až od Texibger Bergu (572 m).

Zbehol som do Kirnbergu. V dedine je pekný zámoček, viac ma však zaujal pamätník. Dali k nemu tabule venované obetiam prvej aj druhej vojny, a tiež miestnemu rodákovi Engelbertovi Dollfußovi, ktorý bol až do atentátu rakúskym kancelárom.

Na zastávke som si pozrel, kedy a kam chodia stadeto autobusy. Zväčša idú do susedných dedín, bohužiaľ, iba v pracovné dni. Predpokladám, že u nás dopadne hromadná doprava podobne. Do Texingu som sa vrátil cestičkou vedúcou popri riečke Mank.

Záver

Obidve prechádzky viedli kultúrnou krajinou, napriek tomu som na nich stretol iba troch turistov. Prvý deň v sedle Schwabeck Kreuz dve dámy na snežniciach, druhý deň v stúpaní na Walzberg pána s paličkami. Aj podľa stôp v snehu je zrejmé, že sú tunajšie pahorky navštevované pomenej.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek