Trasa

Bratislava, mestská časť Rača, Slalomka (Potočná ulica) – Miligrunt – Pod Bielym Krížom – Biely kríž a späť

Z Rače sme sa dostali autobusom na zastávku Potočná ulica, môžete sem prísť tiež autom a zaparkovať na parkovisku, ktoré ale obvykle býva plné.

Vládlo mrazivé počasie a už som sa veľmi tešila na prechádzku zimnou prírodou. Kráčali sme po modrej turistickej značke. Asfaltová cesta vedúca na Biely kríž, ktorú na jar prechádzam na bicykli bola celá pokrytá bielou perinkou. Každé ročné obdobie má svoje neopakovateľné čaro.

Prechádzali sme popri nádrži na Pieskovom potoku a môj pohľad smeroval na strmé svahy s množstvom ležiaceho mŕtveho dreva pozdĺž celého masívu Pieskov. Divočinové zákutia, kde majú úkryt zvieratá. Nádherné stojace súše s hríbikmi vyzdobené snehovou perinkou. V lesnom chráme sa nachádzajú krásne ihličnaté stromy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sneh mi vržďal pod nohami a ja som si užívala pobyt v zasneženej prírode v Bratislavskom lesnom parku. Snehová perina zahalila všetko do svojho bieleho šatu a v čerstvom sypkom snehu môžete pozorovať stopy zveri.

Kochala som sa pohľadom na stromy zaodeté snehom, vetvičky stromov boli pokryté snehovou perinkou pomedzi, ktoré presvitali slnečné lúče a vytvárali zlatistý jas.

Oči sa mi ukľudnili pohľadom na rozprávkovú výzdobu prírodného zátišia. Atmosféra neskutočného ticha je ako meditácia a prechádzka, blahodarne pôsobí nielen na telo, ale aj na dušu. Nastáva stíšenie a návrat do detských rokov, keď človek pociťuje radosť z neopakovateľných okamihov.

Celý les stíchol a padali biele chumáčiky snehu, akoby sa zastavil čas. Biele vločky padali pomedzi konáriky. Jemné a tiché biele páperie pôsobilo upokojujúco.

Drobné sýkorky sedeli na konárikoch s našuchoreným perím, ktoré je najlepším izolátorom pred chladom. V dutinách stromov trávia noci aj ostatné vtáky napr. brhlíky, ďatle...

Ocitli sme sa sa v zázračnom lese, ktorý je plný kúziel majstra zimy Mrázika. Kmene stromov boli pokryté bielou námrazou. Hľadela som do vysokých korún stromov vyzdobených bielou nádherou.

Vetvičky stromov boli obalené v hebučkom bielom páperí. Ako málo stačí človeku ku šťastiu, treba len vnímať krásu prírody v celej jej podstate. Je tu neskutočný pokoj, kľud a človek sa úplne uvoľní a vypne hlavu od každodenných povinností odohrávajúcich sa dolu v meste. Tu je človek slobodný a voľný.

Ocitli sme sa v bielej krajine s čarovnou zimnou atmosférou. Ticho sme kráčali a obdivovali nádheru, ktorú nám ponúkla príroda. Vychutnávali sme si každé zákutie lesa a pribúdajúci sneh nám vržďal pod nohami. Biele chumáčiky snehových vločiek poletovali všade navôkol. Stretávali sme vysmiatych ľudí, ktorí sa nadchýnali snehovou nádielkou tak ako my. Bol to ako návrat do detských bezstarostných čias. Stretli sme pár cyklonadšencov, ktorí si tiež nemohli nechať ujsť tunajšiu nádheru.

Prichádzali sme na Biely kríž a nebo bolo zatiahnuté hustými oblakmi, ktoré chránia bielu nádheru pred teplými lúčmi slnka, čo nás potešilo, pretože keby svietilo slniečko, sneh by sa pomaly topil a zo snehovej idylky by veľa neostalo. Snehovú pokrývku sme v hlavnom meste dávno nezažili.

Biely kríž nesklamal svojim názvom, bol vskutku nádherne biely. Vo vnútorných priestoroch bufetu sme sedeli pri horiacom krbe a užívali sme si teplo, ktoré miesto poskytuje. Zlatý psík - jazvečík spokojne sedel pri krbe a sledoval osadenstvo. Popíjala som kávičku a z malého okienka som pozorovala snehom pokrytú prírodu.

Naplno sme si užívali a tešili sme sa z cestičky vedúcej dolu do Rače. Ak nasneží opäť, radi sa vrátime na Biely kríž.

Nech už nasneží.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek