Veľkolélsky ostrov (Nagyléli sziget)

V južnej časti Podunajskej roviny sa pri ľavom brehu Dunaja nachádza jeden z posledných veľkých dunajských ostrovov u nás. Meno mu dala osada Veľký Lél (časť Zlatnej na Ostrove), ktorá je podľa tradície pomenovaná po staromaďarskom vojvodcovi Lehelovi (Lélovi), ktorý bol po prehratej bitke pri rieke Lech v roku 955 popravený. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1094.

V minulosti sa na riečnych nánosoch Dunaja ryžovalo zlato. Neskôr bola celá oblasť intenzívne poľnohospodársky obrábaná. Zachovalosť pôvodnej krajiny na ostrove viedla už v roku 1974 k vyhláseniu prírodnej rezervácie. Napriek tomu bolo okolie ostrova koncom 70-tych rokov poznačené necitlivými zásahmi človeka do prírodného prostredia (holorubná ťažba a pod.). Postupne zaniklo spásanie lúk na ostrove a zahradenie vtoku Veľkolélskeho ramena ho premenilo na zátoku Dunaja. Ostrov s bezprostredným okolím sa začal pomaly meniť k horšiemu. Jeho priestor zarastal inváznymi rastlinami, rameno zanášalo bahno a celá oblasť spela k zániku. K tomu našťastie nedošlo.

V roku 2004 bol ostrov zaradený do európskej siete chránených území Natura 2000. Neskôr sa správcovi rezervácie - Bratislavskému regionálnemu ochranárskemu združeniu (BROZ) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR podarilo vykúpiť alebo prenajať pozemky na ostrove. Od roku 2014 je sprietočnené Veľkolélske rameno. V roku 2015 bol vybudovaný dnešný vstup na ostrov - Mahulienin most (pomenovaný podľa rozprávky Mahuliena - zlatá panna).

Okrem iného sa na ostrove nachádza PR Zlatniansky luh so zachovalým lužným lesom s hniezdiskami vodného vtáctva. Vyznačili sa tu tri tematické trasy:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

• Okruh bobra (zelená),
• Okruh stepného dobytka (žltá) a
• Trasa korýtka riečneho (červená).

Združenie BROZ na ostrove spája ochranu prírody s tradičnou pastvou hospodárskych zvierat a hospodárením v krajine. V osade Veľký Lél prevádzkuje ekofarmu Ostrov, v rámci ktorej funguje v letnej sezóne kemping, bufet, požičovňa člnov a pod. Okrem toho sa stará o záchrannú stanicu pre zvieratá a sysľovisko. Celý ostrov s priľahlým územím patrí do CHKO Dunajské luhy.

Trasa

Zlatná na Ostrove, žel. stanica – Zlatná na Ostrove, čerpacia stanica Shell – Cesta k Dunaju – Dunaj, hrádza – Veľký Lél, odbočka na ostrov – Veľkolélsky ostrov, ústie ramena – Veľkolélsky ostrov, Zlatniansky luh – Veľkolélsky ostrov, centrálna lúka – Veľkolélsky ostrov, vtok ramena – Pred Malými Kosihami – cesta popri ramene – Dunaj, hrádza – Vidov dom – Veľký Lél – kanál Lél – Zlatná – Zlatná na Ostrove, ihrisko – Zlatná na Ostrove, žel. stanica

Cez Zlatnú na Ostrove

Od roku 2020 pravidelne "vybártrujem" niekoľkodňový wellness pobyt v akvaparku vo Veľkom Mederi. Na rozdiel od manželky a dcéry nie som veľký milovník podobných pobytov, preto sa ich nie vždy zúčastňujem. Keď už ale na pobyt musím ísť, vždy sa snažím spestriť si ho niečím zaujímavým. Napríklad pred štyrmi rokmi som si v rámci neho urobil zaujímavú zimnú túru po Dolniakoch. Podobná situácia nastala aj tento rok. Po dvoch dňoch ničnerobenia ma začali „mrle žrať“ a musel som niekam vypadnúť.

Pri hľadaní cieľa mi na mape padol pohľad na Veľkolélsky ostrov. Hneď si spomínam, že som sa tam už dávnejšie chcel vybrať. Ale až teraz nastala správna „konštelácia“, a tak v jedno mrazivé ráno vystupujem z vlaku na stanici v Zlatnej na Ostrove. Vládne ešte tma, keď sa vyberám ulicou cez obec. Za námestím prechádzam okolo kostola a smerujem k cintorínu. Stáčam sa vľavo a za krátky čas prichádzam na hlavnú cestu vedúcu do Komárna. Vpravo ma zaujme čerpacia stanica Shell. Ako správne predpokladám, určite si v nej môžem dať dobrú rannú kávičku. Bola naozaj výborná, tak ako aj pivo, ktorého vypitím tradične začínam túru.

Po brehu Dunaja

Od pumpy pokračujem po trefne pomenovanej ulici Cesta k Dunaju. Zakrátko som na dunajskej hrádzi. Z nej vidím nielen rieku, ale aj blízke okolie. Na rovinách je to tak, že každá čo i len menšia vyvýšenina poskytuje výhľad. A tou je v tomto prípade hrádza. Po nej postupujem na západ smerom k osade Veľký Lél. Počas cesty, pokiaľ mi to pás hustého lužného lesa dovolí, viackrát odbočím k brehu Dunaja. Slovenský breh je rovinatý, zato protiľahlý maďarský tvorí niekoľkometrový terénny zlom. Využívajú ho počas jari a leta na hniezdenie brehule hnedé. O polhodinu prichádzam k osade, kde odbočujem na cestu smerujúcu na Veľkolélsky ostrov.

Na ostrove

Dnes zabezpečuje vstup na ostrov Mahulienin most. Z jeho telesa obdivujem divokosť brehov. Porastené sú krásnym lužným lesom s mohutnými starými stromami. Hneď za mostom vstupujem na rozsiahlu lúku. Jej jednoliatosť narúšajú skupiny stromov a niekoľko solitérnych jedincov. Po poľnej ceste sa vydávam k východnému cípu ostrova. Prechádzam popri elektrických ohradníkoch po originálne vyznačenom zelenom Okruhu bobra. Značky sú umiestnené na koloch, pričom na každom je pripevnená menšia informačná tabula. Okrem zimy tu návštevník môže stretnúť voľne žijúci statok. Dnes sa tu pohybuje len niekoľko koní a somárov. Onedlho dosahujem východný cíp ostrova. Sediac na brehu kochám sa pohľadom na rieku a cez ďalekohľad pozorujem lode plaviace sa hore a dole prúdom.

Na pláži

Po čase sa vydávam západným smerom. Chodník sa kľukatí v hustom lese a zakrátko ma privádza na štrkovú pláž. Keďže je nízky stav hladiny Dunaja, pláž je miestami široká viac než desať metrov. Na viacerých miestach ležia krížom cez ňu popadané staré stromy. V lete by sa tu slnilo jedna radosť. Ale aj teraz, v januári si na nej užívam „zubaté“ slnko. So záujmom sledujem protiľahlý breh, kde sa nachádzajú dve fortifikácie Limes Romanus. A to pevnosti Castellum Ad Statuas a Burgus Ad Statuas. Zaujímavosťou je, že pevnosti sú od seba vzdialené niečo viac ako 1,5 km. Po pláži postupujem k rezervácii Zlatniansky luh. Ide o vzácne územie zachovalého lužného lesa, ktorý je podľa SOPSR zaradený na zoznam pralesov Slovenska. Jeho húštiny využívajú na hniezdenie viaceré druhy vodného vtáctva. Keďže je rezervácia zaradená do 5. stupňa ochrany, musí mi stačiť na pokochanie sa divočinou len jej okraj. Vraciam sa na pláž a po 400 metroch odbočujem na lesnú cestu. Po nej sa dostávam opäť na centrálnu lúku.

Lúkou a lesom na západný cíp ostrova

Ďalej pokračujem po žlto značenom Okruhu stepného dobytka. Prechádzam stredom lúky okolo niekoľkých solitérnych stromov a za hájom zamierim k jej južnému okraju. V týchto miestach rastú krásne exempláre hlavatej vŕby. O ich systematickom ošetrovaní hovorí informačný panel. Ďalšie vŕby rastú na viacerých miestach ostrova a krásne dotvárajú jeho kolorit. Chýba len vodník sediaci pod nimi. Za jarkom Hlboká žila sa dostávam do divokejšej časti ostrova. Lúka je v tejto časti hustejšie porastená hájmi a majestátnymi starými dubmi. Sú fakt monumentálne. Okolité lužné lesy sú ponechané na samovývoj. Osobne oceňujem, že je po celej rezervácii povolený voľný pohyb, ktorý mi dovoľuje objaviť mnohé krásne miesta. Pomaly prichádzam do západnej časti ostrova. Poľná cesta sa vnára do lesa. Nejdem po nej dlho, keď sa predo mnou objaví široký vtok Veľkolélskeho ramena.

Po dne ramien

Priznám sa, s napätím som očakával tento moment. Totižto, pokiaľ by mal Dunaj vysoký stav, nedalo by sa mi prejsť na druhú stranu. Rátal som, pokiaľ by bola voda len po kolená, odvážil by som sa rameno prebrodiť. Pokiaľ by bola vyššia, prebrodiť ho teraz v zime by som asi nedokázal. Musel by som sa vrátiť. Na moju veľkú radosť sa však dá na druhý breh prejsť po suchom dne. To je štrkovo pieskové a spevňuje ho viacero veľkých kameňov. Ďalší vtok ramena sa nachádza asi 300 metrov západnejšie. Situácia s vodou je v ňom iná ako v predchádzajúcom prípade. Výška hladiny dosahuje 5 až 7 cm a dno je o čosi viac bahenné. Ale prejsť sa dá relatívne bezproblémovo.

Po brehu Veľkolélskeho ramena

Po zdolaní vtokov postupujem ešte asi kilometer lesom až k dunajskej hrádzi. Znova ju využívam ako výhľadový bod. Pred sebou mám Malé Kosihy (Kiskeszi) a Veľké Kosihy (Nagykeszi), na juhu Dunaj a na severe nekonečnú rovinu. Potom sa vraciam späť. Nejdem po ceste, ale po štrkovej pláži na brehu Dunaja. Za pomoci navigácie z nej odbočujem na cestu vedúcu popri brehu Veľkolélskeho ramena. Najprv idem lužným lesom. Za ním prichádzam do vŕbového hája. Priznám sa, toľko hlavatých vŕb som ešte pokope nevidel. Mohutné kmene hovoria o ich úctyhodnom veku. Na mnohých vidieť, že sú orezávaním obnovované. Totižto, pravidelné zrezávanie konárov odľahčuje ich korunu a dáva jej charakteristický tvar „hlavy“. Pokiaľ sa im nedostáva starostlivosti, lámu sa a rozpadávajú pod ťarchou vlastných konárov.

Naraz moju pozornosť upúta na strome vybudovaná rozhľadňa. So záujmom vystupujem na vyhliadkovú plošinu. Z nej vidieť rameno. Krása. V duchu chválim jej staviteľov. Po nabažení sa výhľadu pokračujem lesom plnom starých a mohutných stromov. Ich koruny vytvárajú priam monumentálnu klenbu. Z cesty občas odbočia úzke chodníčky k rybárskym miestam na brehu ramena. Z nich vidieť jeho bezprostredné okolie. Pri napájacom, resp. prepadovom jarku kanála Lél - Zlatná na Ostrove cesta opúšťa les a ústi na dunajskú hrádzu.

Veľký Lél

No dlho po nej nejdem. Pri samote Vidov dom ju opúšťam. Postupujem popri kanáli k mostu, po ktorom sa dostávam do Veľkého Lélu. V pláne mám návštevu ekofarmy Ostrov. V zime je však farma pre verejnosť zatvorená. Zatvorený je aj bufet, takže si musím nechať zájsť chuť na čaj s rumom alebo pivo. Moju túžbu po nápojoch asi vypočul sám veľký Manitou, lebo to zariadil tak…

Na okraji Veľkého Lélu sa pri bytovkách nachádza malá krčmička. Prechádzal som okolo nej pri ceste na farmu. Žiaľ, otvárajú ju až o pol piatej. Keďže je zopár minút pred druhou, čakať na jej otvorenie nemá zmysel. Ale ako sa k nej blížim, vidím že sa vnútri svieti. Opatrne stisnem kľučku a vchádzam dnu. Za pultom sedí pani a niečo píše. Zdvorilo sa opýtam, či majú otvorené. Hovorí mi, že nie, ale keď už som tu, tak ma obslúži. S radosťou si objednávam čaj, rum a nakoniec aj pivko, po ktorom som túžil. Po hodine sa porúčam sľubujúc, že sem niekedy v lete prídem. Vraciam sa na breh kanála, po ktorom rýchlo postupujem vpred.

Zlatná na Ostrove

O necelú polhodinku dosahujem hlavnú cestu Komárno – Dunajská Streda. Som takmer v cieli. Predo mnou je posledný úsek, a to prechod cez obec na železničnú stanicu v Zlatnej na Ostrove (Csallóközaranyos). Vlaky smerom na Veľký Meder chodia v pracovný deň každú hodinu (cez víkendy každé dve), ale ja mám zvyk vracať sa z túr či vandrov až poslednými možnými spojmi. Preto v mieste, kde skončím, idem do krčmy a pri pive nielenže zhodnotím prejdenú trasu, ale počkám na posledný autobus či vlak. Preto sa neponáhľam a pomaly prechádzam dedinou. Smerujem do pohostinstva, ktoré sa nachádza neďaleko železničnej stanice pri futbalovom ihrisku. Ako sa v ňom usadím, príjemná obsluha plní ochotne všetky moje želania. Tak mi neostáva nič iné, len tradične zhodnotiť túru.

Záver

Trasa, ktorú som absolvoval, viedla výlučne po rovine. Jediným prevýšením bol výstup na korunu dunajskej hrádze. Išiel som takmer stále po poľných a lesných cestách. Z veľkej časti viedli lúkami a poliami, z menšej lužným lesom. Na ostrove sú vyznačené tri tematické trasy s informačnými panelmi. Ide o zelený Okruh bobra, žltý Okruh stepného dobytka a červenú Trasu korýtka riečneho.

Pokiaľ by ste chceli z ostrova pokračovať smerom na Malé Kosihy, alebo po ceste vedúcej po brehu Veľkolélskeho ramena, treba sa pripraviť na brodenie jeho dvoch vtokov. Brodenie môže byť problematické hlavne pri vysokej vodnej hladine Dunaja. Preto odporúčaj sledovať hydrologické spravodajstvo na stránke SHMÚ.

V osade Veľký Lél okrem malej krčmy (otváracie hodiny: 16.30 – 20.00 h) nájdete v lete na ekofarme Ostrov široké spektrum služieb cestovného ruchu. Vlaky jazdia z / do Zlatnej na Ostrove v pracovných dňoch každú hodinu, cez víkendy každé dve. Autobusy ich aj cez dni pracovného pokoja vhodne dopĺňanú. V lete sa treba vyzbrojiť proti komárom, ktoré si určite nenechajú ujsť možnosť poštípať vás.

Pozor, na trase sa nenachádza žiadny prameň alebo studnička. Širšie okolie ponúka niekoľko turistických cieľov (mesto a pevnostný systém Komárno / Komárom, Číčovské mŕtve rameno, rozhľadňa vo Veľkých Kosihách, zaniknutý Arcibiskupský Lél, Limes Romanus a pod.). Po dunajskej hrádzi vedie Dunajská cyklistická cesta, ktorá je súčasťou cyklotrasy EuroVelo 6. Okrem toho sieť poľných ciest umožňuje naplánovať si nielen cyklotúru podľa vlastného gusta.

Ako sa blíži odchod posledného vlaku, srdečne sa rozlúčim s majiteľmi pohostinstva a rezko sa presúvam na železničnú stanicu. Onedlho tmu pretne svetelný kužeľ rušňa. Ako sa vlak zastaví, usádzam sa v poloprázdnom vozni, aby som po pätnástich minútach vystúpil vo Veľkom Mederi a pokračoval v tamojšom akvaparku vo wellness pobyte.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek