V článku vás zavediem na vrch Javorské, ktorý je najvyšším vrchom geomorfologického podcelku Javorský Beskyd - severozápadnej, menšej polovice celku Kysucké Beskydy. S manželom Majom sme sa sem vybrali neplánovane v deň, keď Peťa Vlhová veľmi nešťastne spadla a zranila sa na lyžiarskych pretekoch Svetového pohára v Jasnej. Boli sme z toho smutní, celé preteky mali úplne nečakaný priebeh. Zvyšok pretekov sme oželeli a rozhodujeme sa pre turistiku.

Začíname v Oščadnici pri modrom kostolíku

Autom smerujeme do Oščadnice k modrému kostolíku, za ktorým je parkovisko. Nikdy sme tu nemali problém s parkovaním a podobne je tomu aj teraz. Ukazuje sa byť pekný deň, v doline svieti slnko. Podľa stojacich mužov v reflexných vestách je zrejmé, že na toto parkovisko odkláňajú autá lyžiarov, smerujúcich na Veľkú Raču, pretože vyššie položené odstavné plochy popri ceste na Dedovku majú naplnené svoje kapacity. Berieme batohy, paličky a vyrážame. Naším smerom nejde nikto. Lyžiari, ktorých je tu väčšina, od parkoviska vychádzajú opačným smerom k najbližšej zastávke skibusu.

Po žltej značke cez Kubušov

Prechádzame mostíkom a pokračujeme po asfaltovej ceste. Je na nej slabý poprašok, vo vyšších polohách bude snehu isto viac. Popri ceste vidieť penzióny, ktoré slúžia pre návštevníkov Oščadnice. Ubytovacia kapacita podhorskej obce je vskutku veľká, a tak si obec môže dovoliť organizovať napríklad celoslovenský zraz turistov či cyklistov. Severný smer našej trasy sa mení na juhozápadný. Ak sem chcete zavítať s deťmi, lákadlom pre ne môže byť náučný chodník Javorské.

Tešíme sa zo slnka, ale vidíme, že masív Javorského ešte líže oblačnosť. Povyše na serpentíne nás predbehne zopár áut, ktoré smerujú, podobne ako my, do vyššie položenej osady Kubušovci. V spätnom pohľade sa ukazuje dominantná Kykuľa. Jej vrchol je zalesnený a námraza na stromoch vytvára krásnu bielu čiapočku. Na prekvapenie je mohutný kopec bez mrakov, čo sa nedá povedať o Veľkej Rači. Záverečná časť asfaltovej cesty je pomerne strmá, až vychádzame na rovinku, kde asfalt končí a objavujú sa obydlia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zdola vychádza auto a vystupujú z neho turisti, ktorí pokračujú rovnakým smerom ako my. Tak už nie sme sami. Žltá značka od osady naberá výšku serpentínou. Cestička je na pomerne dlhej časti po mrazivej noci pokrytá súvislým ľadom. A tak nasledujeme dvojicu a vystupujeme mimo značky priamo cez medze zasnežených pasienkov k vyššie položeným ďalším chalúpkam. Snehu je akurát, a tak nám návleky zatiaľ netreba, paličky pomáhajú. Napájame sa na chodník, ale sú na ňom opäť zľadovatené úseky, a tak kľučkujeme mimo neho.

Prechádzame okolo čierno-bielej drevenej chalúpky, a potom vychádzame znova na pasienky. Sneh je dosť vyfúkaný, sledujeme prešliapané stopy. Vľavo je masív Javorského, stále v oblačnosti. Niekoľkokrát sa zastavujeme, fotím, a tak sa nám turisti vpredu strácajú. Pod nami sa ukazujú domčeky roztiahnutej Oščadnice a spomínaná Kykuľa. Obzeráme si lyžiarske svahy na Veľkej Rači. Nepáči sa nám to, ale postupne sa nad nami zaťahuje a Slnko sa schováva za mraky. Predpovede počasia sľubovali slnečno, a tak uvidíme, či oskar v boji s oblačnosťou predsa len nezvíťazí.

Vyšní Kubušovia

Terén sa trochu vyrovnáva a prichádzame k Vyšným Kubušom. Sú tu ďalšie usadlosti, už viac vzdialené od turistického chodníka. Podľa cyklo-smerovníka sme vo výške 708 m n. m. Domácich prezrádzajú autá a dym z komínov. Do usadlostí sa autami vychádza po ceste od Kysuckej galérie z nižšie položenej časti Oščadnice. Výstupová cesta slúži ako cyklotrasa, preto sú tu cyklo-smerovníky. Vpravo od chodníka stojí na mieste na opekanie drevený totem. Práve tu sme sa otáčali pri našej prvej návšteve tejto lokality s deťmi počas dlhého covidového obdobia.

Ponad ďalšiu laznícku usadlosť sledujeme žltú značku a ukrajujeme ďalšie výškové metre zo stúpania. Ideme miestami, kde bol vyrúbaný les, čo otvorilo priestor výhľadom, vidieť tiež menšie vysadené ihličnaté stromčeky. Cítiť, že slnko je nad tenkou vrstvou oblačnosti. Stoja tu listnaté aj ihličnaté stromy a na našu radosť sa na konároch objavuje krásna biela námraza. Môžeme za to ďakovať mrazivej noci, je to tu veru ako v rozprávke. Oplatilo sa sem ísť. Niekoľkokrát sa zastavujeme a ja sa snažím zachytiť na fotky niečo zo zimnej krásy. Objavuje sa známa silueta suchého ihličnanu a aj krásne pocukrované rozložité ihličnaté stromy. Zhora schádzajú dvaja turisti, ktorí nám ušli. Zastavujeme a nakrátko sa dávame s nimi do reči. Prezrádzajú, že sú miestni a že si len tak narýchlo vybehli hore. Nuž, tempo mali naozaj slušné.

Vrchol Javorské

Zakrátko vidíme vrcholový drevený smerovník Javorského, skalu s krížom a pri ihličnatom strome stojí menšia drevená útulňa Javorské. Podľa tabuľky nad vchodom bez dverí bola postavená iba nedávno - v roku 2020. Je zastrešená a steny z troch strán tu vedia uchrániť pred nepriazňou počasia. Z útulne vychádza dvojica turistov a zostupujú našou trasou, ďalší pán sem prichádza po červenej značke od Čadce a pokračuje ďalej, ani sa nezastavuje.

Pri smerovníku poriadne fúka, čo výrazne znižuje pocitovú teplotu. Výhľady do diaľky sa veľmi nekonajú, čo vôbec neprekáža, vynahradzuje nám to krásna zimná námraza. Na ihličnanoch je o niečo bohatšia a mohutnejšia. Vchádzame do útulne, kde sa tešíme závetriu. Zahrievame sa teplým čajom z termosky a zasycujeme sa aspoň trochu energetickými tyčinkami. Tak si vravím, ako fajn, že tu útulňa stojí, určite to pomôže k vyššej návštevnosti lokality, ktorá je veľmi peknou jednoduchšou alternatívou k výstupu na Veľkú Raču. Pri útulni nechýba miesto na opekanie s drevenými lavicami.

Potom sa dávame na spiatočnú cestu. Je cítiť, že čoskoro vykukne Slnko. Zrazu, akoby šibnutím prútika, oblačnosť mizne a nad nami je čistá modrá obloha. Na tvárach cítime hrejivé slnečné lúče. So slnkom je to úplne iná káva. Lúče majú celkom dobrú intenzitu, a tak ešte rýchlo zachycujem oproti oblohe krásu námrazy. Netrvá dlho a na slnku sa z najtenších konárikov námraza bleskovo mení na lesknúce sa kvapôčky vody. Zostup má tak v slnečnom počasí zase o niečo inú atmosféru. Sneh viac zmäkol, a tak aj pri zostupe zostávajú stúpacie železá v batohu. Ani sa nenazdáme a sme na konci asfaltovej cesty, od ktorej sa po zamrznutom chodníčku bez úspechu snaží vyššie vyjsť auto. Bohužiaľ, vôbec sa to nedarí, a tak to vodič vzdáva a vracia sa so svojom štvorkolesovým tátošom naspäť.

Záver

Vrchol Javorského mal s bielou námrazou krásne čaro a jeho návšteva sa nám veľmi páčila, napokon sme si predsa užili slniečko. Potvrdilo sa, že okolie Oščadnice disponuje peknými lokalitami, a nemusí to byť iba Veľká Rača, kam môžu smerovať kroky milovníkov turistiky či skialpinizmu. Ak zavítate na Javorské, zažijete tu väčší pokoj od turistov. Je to menej náročná prechádzka, ktorú zvládnu všetky vekové kategórie. Útulňa je čerešničkou na torte.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek