Trasa

Košice, železničná stanica - Štadión Lokomotívy - Košice, Čermeľ - Horný Bankov - sedlo pod Kamenným hrbom - Rázc. pod Jahodnou - Chata na Jahodnej - Pišiverka - Chata Lajoška - Odb. k Loreley II. - Loreley, vyhliadka - Odb. k Loreley I. - Idčianske sedlo - Zlatoidské lúky - Golgota - Kojšovská hoľa, sedlo - Kojšovská hoľa - Kojšovská hoľa, sedlo - Chata Erika - Apáthiho oddych - Spálenica - Biely kameň - Rozsypaný kameň – Poproč

Z Košíc na hrebeň Volovských vrchov

V chladné januárové ráno vystupujem na železničnej sanici Košice. Pozerám si známe miesta a neleniac odbáčam vpravo do parku, cez ktorý smerujem popri centre mesta k štadiónu Lokomotívy, kde začína žltá trasa. Cestou sa zastavujem na krátke občerstvenie v malých potravinách. Pred obchodom ma krátko osloví starší pán s otázkou, kam smerujem.

Po krátkom rozhovore sa poberám ďalej mestom. Míňam spomínaný štadión a čoskoro sa po žltej blížim do severovýchodnej časti mesta - Čermeľ. Tu sa napájam na známu Cestu hrdinov SNP. Chodníkom kopírujúcim svahy sa blížim na Bankov. V historicky bohatej časti Košíc si krátko oddýchnem a pozriem pekný park s kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie. Motá sa tu pár ľudí a po červenej trase sa vydávam spolu s partiou dôchodcov.

Smerom k lyžiarskemu a rekreačnému stredisku Jahodná ma míňa občas bežec, občas cyklista a občas turista. Po hodinke cesty sa krátko predpoludním ocitám v zimnými športami žijúcom rekreačnom centre regiónu. Je tu pár autobusov a na svahu sa učia a zdokonaľujú v lyžiarskom športe viaceré triedy. Spomínam na tieto časy z môjho života a trošku chaoticky hľadám nejaké osvieženie. Z chaty na Jahodnej ma pre plnosť a lyžiarske zájazdy porúčajú mladé praktikantky. Odporúčajú mi ísť až pod svah, kde nachádzam chatu s občerstvením. Dávam si dosť drahú desiatovú polievku a pivo mojej neobľúbenej značky, navyše čapované do plastu, čo ma dosť nemilo prekvapí. „Mal som si dať radšej plechovicu,“ pomyslím si, ale už je neskoro. Sadajú si ku mne rodičia detí, ktoré sa vonku učia lyžovať. Aj oni trochu spomínajú na časy lyžiarskych kurzov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Popoludní vyrážam lesom popri lyžiarskom svahu na vrchol Holajtňa. Z neho si užívam výhľad na okolie. Umelý sneh na lyžiarskom svahu je ojedinelý a okolie je takmer bez snehu. Má to výhodu, že sa mi ide výborne a postupujem rýchlejšie ako som plánoval. V smere Lajoška tak môžem zvoľniť tempo. Osamote putujem opustenými lesmi po zamrznutom snehu, ktorý od 800 výškových metrov vydržal. Na mobile zisťujem, že chata býva tradične v pondelok zatvorená, a tak osvieženie nebude. Po hodinke cesty sa vynáram na lúke s kaplnkou a chatou Lajoška vo svahu vyššie. Chata sa mi výzorovo akosi nezdá. O chvíľu však zisťujem, že je čerstvučko vynovená a novootvorená po veľkej rekonštrukcii. Dnes však z piva nebude nič. Je 15.00 h a preto vyrážam ďalej. Mal som v pláne spať na podlahe drevenej kaplnky, ale je ešte dosť skoro a navyše ma čaká dlhých 15 hodín tmy.

Večer na bralách Loreley a noc v Idčianskom sedle

Blížim sa k miestu s pre mňa poriadne zvláštnym názvom Loreley, čo mi znie výrazne sakrálne, akoby sa tam udialo nejaké zjavenie. Nezisťujem však ako názov vznikol. Skôr ma poteší obmedzený výhľad až ku Kojšovskej holi cez priesek v lese. Posledné lúče slnka stíham na východnom svahu Tisícovky na mieste turisticky nazvanom Odbočka k Loreley I.

Tu sa odohráva parádne divadlo západu slnka. Slabo doružova nasvietená Kojšovka v diaľke ma v spojitosti so silno namrznutými stromami dostane. Parádne miestečko dokonca s blízkym prameňom by nebolo zlé na nocľah, ale po západe slnka sa vydávam ešte o čosi ďalej. Na noc sa rozhodnem usalašiť v Idčianskom sedle. Už za miernej tmy si rozkladám bivak a večeriam. Vyzerá, že noc bude miernejšie mrazivá ako tomu bolo na južnom Spiši pred týždňom. V sedielku krytom lesom nefúka a som rád, že som z ufučaných skál Loreley odišiel.

Noc je pokojná, akurát párkrát počujem zvuky sovy. Nič sa ku mne v noci neblížili a ráno oddýchnutý vyrážam pred 6-tou do tmy. V diaľke vidieť červené svetielko stožiara na Kojšovskej holi. Oproti zas svieti mohutný podnik U. S. Steel, ktorý si najskôr mýlim s Košicami. Dymiace komíny ma však uvedú na pravú mieru. Noc bola krásne jasná a už sa neviem dočkať parádneho východu Slnka z Kojšovskej hole. Trielim, aby som všetko stihol. Akurát v mieste zvanom Golgota, kde sa spájajú červená a modrá značka, sa krátko zastavím. Je tu novo vyzerajúci prístrešok, ktorý tuším ešte na našej stránke nie je. Nafotím si ho, popozerám okolie s nápadom predstaviť ho verejnosti.

Za skorého rána na Kojšovskú hoľu

Zo starých lyžiarskych svahov sa črtá pekný výhľad akurát na juhozápad, kde o pár minút zažiari žeravá guľa. Stúpajúc vyššie sa stále lepšie ukazuje aj krásavica - Kojšovská hoľa. Jej lúčnaté svahy pretkané občasnými stromami mi výrazne imponujú. Keď sa do nej oprú prvé lúče slnka a nasvietia ju doružova, obraz nemá chybu. Zažívam euforické ranné chvíle, ktoré zbožňujem. Navyše som úplne sám a spoločnosť mi robia len zvuky prebúdzajúcej sa prírody a jemného vetríka.

Vychutnávajúc si peknú zimnú atmosféru rána „odkrajujem“ z posledných metrov na vrchol. Podľa predpovede viem, že sever a západ je zatiahnutý oblačnosťou a preto to najlepšie mám asi za sebou. Silnejúce slnko prekúka cez spomínané solitérne smreky. Na vrchole hole je tomu tak ako predpovedali a Tatry a iné severnejšie pohoria sú zatiahnuté tmavou oblačnosťou.

Keď mi už zima a najmä mrazivý vietor zachádzajú za nechty, vyrážam sa zohriať zostupom. Svižne klesám do sedla a následne popri chate Erika ďalej na východ. Od chaty sa tiahnu dokonalé bežkárke trate, po okraji ktorých sa presúvam ďalej k miestu Apáthiho oddychu. Uznávam, že je to dokonalá bežkárska lokalita, kde často zavíta kamarát a autor z Hikingu. Oblačnosť sa zo severu medzitým výraznejšie rozptýlila. Akurát Tatry a Nízke Tatry sú stále schované. Teším sa z pekných výhľadov na severnú časť Volovských vrchov. Prezerám si zaujímavú lokalitu náprotivnej Pálenice, ktorá ma pred vyše dvomi rokmi na jar potešila svojou úžasnou prírodou.

Tiahly zostup do Poproča

Po polhodinke na výhľadovom hrebeni sa dostávam k lokalite Biela skala. Tu opúšťam červenú magistrálu aj výhľady a vydávam sa na juh do vzdialeného Poproča. Cez Rozsypaný kameň sa spúšťam bohato zasneženým lesom dolu po málo frekventovanej divočine so stopami vlka. Príjemný chodník sa postupne mení na lesné cesty premenené na ľadový tobogan. Ide sa mi dosť nepríjemne a mnohé miesta musím obchádzať okrajom cesty alebo lesom. Poteší ma pekne upravená Kamenná studnička. Voda je výborná a dopĺňam si zásoby na dlhú cestu domov.

Následne cez vrch Lazy často po zamrznutom a ľadovom povrchu zostupujem stále nižšie. Blízko vrcholu Lazy ma prekvapí malá lesná polianka, na ktorej vidím nezvyčajný obraz. Mohutné povianočné a novoročné dažde pôdu nasýtili naplno a keď prišiel silný mráz, mrznúca voda vykryštalizovala na povrch na vlhkom trávnatom svahu do ľadových bublín. Šmykľavé svahy obchádzam a nakrátko strácam značku. Na tú sa postupne napájam. Po pár minútach nachádzam prístrešok v lese s názvom Kavarcová, vyrezaným na drevenej doske. Na iných mapách sa uvádza názov Kovarcová a rovnako tiež miestny prameň. Okolie aj prístrešok si taktiež pofotím s plánom predstaviť ho neskôr verejnosti.

Potom ma čaká len pár kilometrov do dediny Poproč, na okraji ktorej sa dávam do „gala.“ Pred cestou autobusom do Moldavy nad Bodvou a následne vlakom domov. V dedine ma zaujme pekne zdobená drevená kaplnka Ružencovej Panny Márie. Zastavím sa v miestnej krčmičke na záverečnú orosenú odmenu. Popoludnie patrí ceste domov z Moldavy nad Bodvou, v ktorej neodolám radostiam mesta v podobe chutného kebabu.

Záver

Okolie Košíc a juhovýchodná časť Volovských vrchov, kde som sa chystal dávno, konečne prišla na rad. Pekné počasie, ktoré vládlo najmä v tejto časti krajiny, vydržalo a užil som si tak príjemné dva dni v prírode. Po menej záživnej časti z Košíc ma potešili krásne večerné výhľady z brál Loreley. Vrcholom radosti bolo parádne ráno v okolí na vrchole Kojšovskej hole a bežkársky raj na hlavnom hrebeni Volovských vrchov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek