Trasa

Dolina Krma – Konjsko sedlo – Dom Planika pod Triglavom – Malý Triglav – Triglav – Dom Planika pod Triglavom – Dolina Krma

Cesta do Slovinska

Je piatok po práci a nás čaká dlhá cesta z metropoly východu na naše ubytovanie v blízkosti Kranjskej Gory. Ako najrýchlejšiu alternatívu (za mňa jediná rozumná trasa) vyhodnotila navigácia trasu cez Budapešť a Ľubľanu, čo vychádza na 840 km a asi 9 hodín jazdy. Pri tejto alternatíve treba rátať s častými zápchami v okolí Budapešti, predovšetkým v piatok poobede, ako sme sa sami presvedčili. Cena za 10-dňovú diaľničnú známku v Maďarsku je 16,- €, rovnako ako v Slovinsku za 7-dňovú.

Prvé výhľady

Túru začíname na parkovisku kúsok za Kovinarskou kočou, ktoré bolo toho času prístupné kvôli odpratávaniu následkov kalamity. Ide o lúku v nadmorskej výške asi 850 m. To znamená, že nás v ten deň čaká prevýšenie okolo 2000 m. Ideálne je preto začať skoro ráno. My začíname túru až okolo 8.00 h, keďže máme vybavené ubytovanie na jednej z chát pod Triglavom. Začiatok túry sa nesie v znamení pozvoľného dvíhania sa terénu, pričom cesta vedie naprieč lesom, čo je v lete veľkou výhodou. Prvé výhľady na širokú dolinu, podobnú našej Bielovodskej, začínajú po dvoch hodinách chôdze, vo výške asi 1200 m. Tu sa pomaly mení les na skalné šutrovisko a v lete začína slnko poriadne pražiť.

Strmé stúpanie do sedla

Vo výške 1550 m vidíme, že sa cesta prvýkrát delí na dva smery. Hlavná trasa pokračuje smerom na Konjsko sedlo a druhá trasa veľmi nevýrazným chodníkom stúpa do sedla Bohinjska vratca a ďalej na Vodnikov dom na Velem polju. To je miesto, kde hľadáme kúsok tieňa veľmi ťažko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kúsok za križovatkou nachádzame prvý prameň spolu s betónovým korytom pre kravy. Tie sa na tomto úseku zvyknú pásť v hojnom počte. Od prameňa začína cesta stúpať strmo do Konjskeho sedla, pričom míňame ešte druhý prameň o kúsok vyššie (a zároveň posledný) a chatu miestneho horára vo výške asi 1700 m, kde sa zastavujeme na kus reči. Hovorí nám, že je zároveň pastierom a dole do doliny zachádza málokedy.

Posilnení rozhovorom sa vydávame do sedla cestou, ktorá je samé šutrovisko a neraz sa niekto z nás zvezie kúsok nižšie. Tu si treba dávať pozor aj na padajúce kamienky, avšak na ferratový set to zatiaľ nie je. Po celý čas máme za chrbtom nádherné výhľady na vrchnú časť doliny Krma. A aj spomínané pasúce sa kravy, ktorých vôňa stúpa hore s nami. Odmenou po dosiahnutí sedla vo výške 2050 m bude krásny výhľad na Triglav a okolité štíty ako Kredarica, Rjavina alebo Mišelj vrh. Tento úsek sa nám zdal pocitovo najdlhší, ale trval len niečo málo cez 2 hodiny.

Konečne chata

Pred výstupom do sedla sme čakali, že hore budeme mať chatu pred očami a o pol hodinku sme tam. Ako sme len boli prekvapení, keď chatu sme stále ešte ani nevideli. Stále nás čaká asi hodina na chatu, aj keď je to len 350 výškových metrov. Na páliacom slnku máme dosť a prichádza menšia kríza.

Ďalej pokračuje len mesačná krajina a šutrovisko, ktoré je najhoršie v záverečnej pasáži tesne pred chatou. Inak je celý čas skrytá za skalným previsom a vidno ju asi posledných 15 minút. Väčšinou je to láska na prvý pohľad. Na chate sa dá dobre oddýchnuť, dokúpiť si balenú vodu 1,5 l za 5,- € alebo za rovnakú cenu pol litra piva.

Vrcholový útok

Z okolia chaty je vidieť pekne obe výstupové cesty. Jedna vedie cez Triglavsku škrbinu a druhá, známejšia, cez Malý Triglav. Prvá spomenutá je naozaj len pre náročných a tých, ktorí majú radi vzdušné úseky. Trasa cez Malý Triglav je jednoduchšia, avšak tiež je potrebné mať určité skúsenosti a nebáť sa výšok. Bez ohľadu na to, ktorou trasou sa vydáte, odporúčame od chaty nasadiť ferratové sety a to hlavne prilbu (dajú sa tu zapožičať), keďže po celý čas výstupu hrozí riziko padania menších skál. Všetky informácie vám vedia dať, prípadne zodpovedať nejaké ďalšie otázky, aj na recepcii chaty. Keď už sme sa oboznámili so všetkými dôležitými informáciami, vydávame sa na cestu.

Hneď v úvode nám vyčarí úsmev na tvári typický alpský kamzík s mladým. Obzrieme si jeden druhého a pokračujeme traverzom k úzkej trhline, cez ktorú vystúpime na chrbát Malého Triglavu. Odtiaľto začínajú exponované úseky, ktoré sú však zaistené lanom a kramľami, čiže de facto ide o ferratu. Po asi hodine a pol stúpania (lezenia) sa cesta spája s trasou od Triglavskeho domu pod Kredaricou, čo je najvyššie položená turistická chata v Slovinsku. Od tohto bodu začíname cítiť, že trasa je presýtená turistami a pol hodinu na Malý Triglav postupujeme naozaj pomaly. Najmä kvôli zostupujúcim ľuďom, keďže sme z chaty vyrazili až po druhej.

Z Malého Triglavu je to len asi 100 výškových metrov po hrebeni, ktoré nám však trvajú 1,5 hodiny. Po celý čas na hrebeni nám nefúka, čo je vzhľadom na exponované úseky plus. Okrem toho sa kocháme krásnymi výhľadmi na okolité štíty. Keďže je dosť neskoro, na vrchole si spravíme pár fotiek, užijeme si nezabudnuteľný výhľad a aj kvôli zdvíhajúcemu sa vetru utekáme dole. Cesta naspäť je o poznanie náročnejšia, šúchame sa, odierame sa a občas sa aj trocha zvezieme. Sme však plní dobrej nálady a tešíme sa na večeru.

Noc pod Triglavom

Po príchode na chatu sme len tak-tak stihli večeru. Zvyčajne máte na výber z troch teplých jedál, ktoré sú naozaj dobré. To nás celkom prekvapilo, keďže voda sa sem vyváža vrtuľníkmi, v okolí totižto nie je žiadny prameň. Takisto toalety sú suché a z toho dôvodu sú niekoľko metrov za chatou. Nepríjemne nás prekvapila hlavná chatárka, ktorá bola veľmi mrzutá a “ubytovanie sa” s ňou vôbec neprebehlo hladko. Veríme, že mala len zlý deň.

Noc na chate stojí v závislosti od typy izby. Na výber sú izby pre 1-3 ľudí, 4-7 a 8-13. Najlacnejšie sú tie pre 13, kde stojí noc cca 35,- € bez polpenzie. S polpenziou je cena 42,- €. Izby sú čisté, posteľ je akurát pre turistu, v noci nie je zima, akurát nám cez noc dosť fúkalo a vonkajšie okno dosť zavýjalo. Na sprchy tu však zabudnite a vzdialené záchody si v noci dvakrát rozmyslíte. Ranný východ slnka však určite stál za to a bola to najkrajšia časť túry. Na raňajky máte opäť na výber z možností, káva alebo čaj sú v cene.

Cesta dole

Skôr ako začne pripekať slnko sa vydávame na cestu dole k autu. Skoro ráno stretávame prvých borcov a tiež vidíme, že najodvážnejší spali hore na Triglave, čo však pre nočný vietor je pre mňa nepredstaviteľné. Po ceste dole sa zastavujeme pri spomínanom koryte pre kravy, kde si čistíme zuby (iná možnosť nebola). Po ceste stretávame viaceré skupiny našich krajanov, ktorí sa nás pýtajú na cestu. Ani nevieme ako a vidíme naše zaparkované auto. Trvalo nám to asi 3 hodinky. Tu by som však upozornil na výskyt vreteníc v okolí, keďže sme na jednu takmer stúpili. Teraz nám chýba len zvládnuť 9 hodín v aute cestou domov. Presun si však nakoniec užívame vďaka nádherným výhľadom.

Zhrnutie

Túra na Triglav je vhodná pre skúsených turistov a určite stojí za to ju absolvovať aspoň raz za život. Je to niečo, čo v slovenských horách nenájdete. Aj napriek jeho popularite sa tu stále dajú nájsť menej vyťažené dni, keď budete na kopci prakticky sami. Potrebné však je venovať plánovaniu túry dostatočný čas. Moje odporúčanie je určite spojiť výstup s prenocovaním na jednej z chát, keďže východ slnka z najvyššej slovinskej hory je nezabudnuteľný zážitok.

Fotogaléria k článku

+41 ďalších fotiek