Názor Kde chýba nadšenie, tam nepomôžu príkazy - rok organizátora
Možno sa aj vy občas zúčastníte nejakej hromadnej akcie, niekým organizovanej. Vás sa týka večer pripraviť si ruksak, oblečenie a niečo na jedlo. Ak je ráno dobré počasie, vyrazíte, prejde trasu a idete domov. Občas možno ofrflete akciu, občas možno s uznaním poviete – bolo to fajn. Organizátor pracuje na akcii na budúci rok možno na druhý deň po skončení tohtoročnej a po celú dobu rieši kadečo a až večer pred akciou vzýva sv. Petra, aby vyšlo počasie.
Malé Karpaty sú pohorie, ktoré je požehnaním pre všetkých milovníkov horskej turistiky na západnom Slovensku alebo ešte lepšie pre Bratislavský a Trnavský kraj. K nástupným miestam na túry je vcelku dobré vlakové a autobusové spojenie a dajú sa v ňom naplánovať kratučké túry, diaľkové túry, ba aj viacdňové pochody, a to v každom ročnom období.
Nie každý ale je ochotný či schopný sa v nich pohybovať aj mimo značených turistických trás, čo je často na škodu, lebo sa v pohorí dá voľne chodiť aj mimo nich, keďže sa jeho veľká časť nachádza v druhom stupni ochrany. Viacerí sa však práve radi túlame mimo značených trás a objavili sme tu množstvo kopcov s prekrásnymi výhľadmi a zaujímavými prírodnými výtvormi.
História zimných výstupov
Pred 27 rokmi rozhodol Štefan Nagy, paradoxne, z Dunajskej Stredy, zorganizovať každú tretiu sobotu vo februári, akciu Zimný výstup na vrcholy Malých Karpát. Rozdelil si Malé Karpaty na tri časti a to Devín – Pezinská Baba, Pezinská Baba - Vrbové a Vrbové – Bzince pod Javorinou a každý rok vybral jeden kopec v inej časti pre výstup. Keď sa však chystal po odchode do dôchodku vrátiť do Bratislavy, stratiac tým pádom podporu pri organizovaní akcie od TK Via Danubia, ponúkol mi na XVI. ročníku, či organizovanie nepreberiem po ňom.
Trvalo to ešte pár rokov, ale po XX. ročníku som organizovanie definitívne prebral ja, s podporou TK Štart. Aby som si vedel vybrať vhodné kopce pre akciu, navštívil som v Malých Karpatoch asi 255 kopcov, a tak som získal napokon podklady pre Oblastný turistický odznak 24 vrcholov Malých Karpát Bratislavského samosprávneho kraja, ktorého Záznamník a odznak schválil VV KBT a v roku 2020 som ho na kopci Tŕstie pri XXIII. ročníku ZVVMK predstavil turistickej verejnosti.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Nátlak na vyradenie
Označenia jednotlivých vrcholov mi pomáhali pripevňovať viacerí členovia TK Štart, ktorí sa aktívne zúčastňovali na organizačnom zvládnutí jednotlivých ročníkov ZVVMK a nemali s výberom kopcov do OTO žiadny problém. Všetko sa to zmenilo agresiou Ruska voči Ukrajine. Hoci Stanovy KST hovoria, že KST je občianske apolitické združenie, dvaja z členov TK Štart ma začali obviňovať, že zaradením Slavína, ako kopca z katastra mestskej časti Staré Mesto – Bratislava, podporujem ruskú agresiu. Mám vyradiť Slavín zo zoznamu, hoci ho odsúhlasil VV KBT a nemienil ho odtiaľ vyradiť. Ostatne, Slavín je v zozname povinných miest pre OTO Bratislava a TTO Cesta hrdinov SNP. Skončilo to takým nátlakom, že som bol predsedníčkou TK Štart požiadaný, aby som odišiel z oddielu a nezúčastňoval sa žiadnych akcií ním organizovaných. To znamená, že na organizovanie XXVII. ročníka ZVVMK som zrazu v máji 2023 zostal sám a navyše som odišiel do dôchodku, čiže ani diplomy som nemohol tlačiť v práci.
Nie som IT moc zdatný, a tak prvý problém, vymazanie TK Štart ako spoluorganizátora z diplomu som síce zvládol, ale umiestnenie pečiatky do pravej dolnej časti diplomu už nie, a tu mi pomohol kamarát z Hiking komunity. Doma totiž nemám Word, ale robím v LibreOffice a diplom bol vytvorený vo Worde. Umiestnenie dvoch diplomov na A4 som zvládol sám, a tak som v decembri vytlačil 130 diplomov, čím som domácu tlačiareň značne zaťažil, ale zvládla to. Číslo 130 som zvolil ako priemer účasti za posledné tri roky. Ešteže som voľakedy mal doma fotokomoru a zostala mi rezačka fotografií, takže som zvládol rozrezanie hrubšieho papiera na A5.
Nastal čas vyčkávania na akcie v našich supermarketoch, aby som mohol kúpiť za znesiteľné ceny keksíky, ktoré je roky zvykom dávať s diplomom účastníkom. Oproti predchodcovi som si ešte vymyslel, že bude bonus pre pár šťastných, a to víťazov v hode loptičkou so suchým zipsom na terč alebo vylosovaných z „ klobúka“. Ceny mi sponzorsky poskytoval Hiking.sk, no po jeho prechode pod Denník N to skončilo. Tento rok som sa rozhodol dať každému 27. účastníkovi (keďže išlo o 27. ročník) niečo a voľba padla na čelenky, ktoré dostávam ako pomocník na občerstvovačkách ultratrailových behov. Vytlačil som si prezenčné listiny, pre istotu s 180 riadkami a ku každému 27. menu som pridal, že má dostať čelenku.
Propagácia a posledné prípravy
Sedemnásteho januára 2024, teda presne mesiac pred akciou som sa vybral vlakom do Višňového, aby som si prešiel trasu na Drapliak. Jednak zistiť čas, ktorý je potrebný na dopravenie sa z Bratislavy vlakom do Nového Mesta nad Váhom a následne do Višňového, a potom koľko trvá naozaj trasa od štartu na vrchol. Zraz tam totiž mal byť od 11.00 do 14.00 h tak, aby som stihol byť včas na vrchole, ale aj sa za vidna vrátiť do civilizácie. Navyše som si potreboval vybrať miesta označenia, kade sa dá na Drapliak dostať, keďže naň nevedie značka. Po návrate domov som vytlačil A4 s nápisom Drapliak XXVII. ročník ZVVMK a šípkami v dvoch smeroch, pretože cesta na Drapliak sa trikrát lomila od TZT.
Štvrtý rok mám v rádiu Regina západ, každý piatok o 13.13 h a v repríze v sobotu o 6.50 h reláciu S batohom na pleciach. S redaktorom p. Turisom predstavujeme tipy na túry po Západoslovenskom regióne, ktoré sú vhodné najmä pre začínajúcich turistov či rodiny s malými deťmi. Nahrávame to u mňa doma, predtým u mňa v práci, a tak sme jednu reláciu, ktorá sa vysielala 16. 2. a ráno 17. 2. venovali popisu túry na Drapliak, ako pozvánku pre širokú turistickú verejnosť. Tak isto som poslal zvukovú pozvánku do Rádiovíkendu, kde ju redaktorka, p. Hoffmanová, odvysielala týždeň pred akciou.
Regionálne rady KST Trnava a Bratislava roky vydávajú v elektronickej i papierovej forme Oblastný turistický kalendár Malé Karpaty a okolie, takže aj tam bola umiestnená pozvánka na XXVII. ročník ZVVMK. No a napokon som vytvoril pozvánku v elektronickej podobe a tú som poslal 356 držiteľom OTO 24 vrcholov MK BSK. Soňa ma potešila, že dala na web Hikingu do rubriky Novinky oznam o konaní výstupu na Drapliak, aj keď so zlým údajom o ročníku. Viac som naozaj nemohol a nevedel spraviť pre propagáciu celkom zmysluplnej akcie.
Mám takú skvelú ženu, že keď videla, ako som na akciu zostal sám, ponúkla sa, hoci kvôli zdravotným problémom nerada chodí na turistiku, že mi pôjde bez ohľadu na počasie, pomôcť zapisovať účastníkov. Tak isto mi pomoc prisľúbil na silvestrovskom ohni pri studničke Zbojníčka jej bratranec. Nuž a týždeň pred akciou mi pomoc napokon sľúbili dvaja kamaráti, s ktorými šesť rokov robíme diaľkové prechody a nemal som odvahu ich vzhľadom na ich členstvo v TK Štart osloviť.
Tak mi napokon odľahlo a veril som, že to dobre dopadne. Predpoveď počasia sa, žiaľ, ukázala nie práve dobrá, malo presne v čase našej prítomnosti na vrchole popŕchať.
27. zimný výstup na vrcholy Malých Karpát (2024)
Večer v piatok som všetko potrebné naládoval do 45-litrového ruksaku a ráno o 6.55 h sme v trojici nastúpili do úplne nového dvojposchodového REX rýchlika, smer Nové Mesto nad Váhom. Už vo vlaku sa mi prihovorili prví účastníci, na stanici som ich videl ešte viac.
Vykročili sme po žltej značke a keďže sme mali relatívne dosť času, zaviedol som mojich spoločníkov ku vstupom do systému Čachtickej jaskyne. Už tu, žiaľ, začalo mierne popŕchať a pršalo skoro celú dobu, aby napokon po zídení do Višňového, na nás z modrej oblohy svietilo slniečko. Kúsok za smerovníkom Pod Drapliakom sa TZT križuje s lesnou cestou. Tu sme upevnili prvé upozornenie na odbočenie, potom druhé aj so šípkou z driev na zemi o kúsok ďalej, kde úzky chodníček doprava mieril do lesa. Posledné upozornenie pri odbočke doľava smerom k Springerovým jamám.
Tak ako som predpokladal, hoci sme k vrcholovej kamennej pyramíde s krížom prišli pred pol jedenástou, už tam bolo asi dvadsať turistov. Vybalil som z ruksaku keksíky, prezenčné listiny, diplomy, Záznamníky TTO 13 MK 700, OTO 24 vrcholov MK BSK a TTO Slovenské hrebeňovky s odznakmi za ich splnenie. Žena sa skryla pod dáždnik a v podstate sme sa tri hodiny nezastavili.
Od šiestich po deväťdesiat
O chvíľu dorazili kamaráti Boris a Pelé, a tak pribudlo varené vínko a tradičné pizza kolieska. Ľudia prichádzali jednotlivo, v pároch, ale aj vo veľkých skupinách, ako napr. dôchodcovia z Trnavy, členovia MKCK atď. S mnohými som sa zvítal po roku, s viacerými sa stretám na horách vyše tridsať rokov, ale najväčšiu radosť som mal z rodičov s malými deťmi. Prišli rodičia s dievčatkami, s ktorými sme v piatok pred výstupom nahrávali pre reláciu S batohom na pleciach ich zážitky pri plnení OTO 24 vrcholov MK BSK, prišli rodičia so 6-mesačnou Júliou. No a napokon dorazil najväčším strmákom rovno z Čachtíc, nestor diaľkovej turistiky v Malých Karpatoch, 92-ročný Vlado Svrček.
Mohla tak vzniknúť fotka dokumentujúca, že turistika je naozaj pre všetkých. Minuli sa diplomy, minuli sa keksíky, ja som bol ponúknutý kadečím tekutým, až som si musel dávať pozor, aby som to neprehnal. Mrholenie vôbec neprekážalo, len krásny, panoramatický výhľad na Považský Inovec chýbal. Zloženie na vrchole sa neustále menilo, čelenky som tiež všetky rozdal a až tak okolo 13.50 h sme zrazu zostali na vrchole len piati organizátori.
Záverečný zber
Pozbierali sme pár odpadkov, vložili všetko do ruksakov a vybrali sa odmontovať označenie odbočiek a po miestnej žltej značke sme kráčali do Višňového. Zašli sme si aj k vyhliadke Lopéz a antikorovej tabuľke s citátom z biblie. Ako sme zišli do Višňového, privítala nás modrá obloha a slniečko. Čo už, mohlo to prísť o štyri hodiny skôr.
Domov sme prišli za tmy. V nedeľu som dával dokopy prezenčné listiny, kontroloval fotky, dostával e-mailom fotky od účastníkov, rozposielal elektronicky diplomy tým, na ktorým sa hore neušlo a hlavne vstrebával skvelý pocit, že predsa je len ďaleko viac turistov, ktorí ocenia snahu, ako tých, čo sa snažia pre vlastné presvedčenie o ich neomylnosti a práve rozhodovať, čo je a čo nie je správne, znepríjemniť život.
XXVII. ročníka sa registrovane zúčastnilo 186 turistov od 92 rokov do 6 mesiacov.
Tak o rok snáď dovidenia na Strmoku nad Lozornom na XXVIII. ročníkom ZVVMK.
