Trasa

Bratislava, časť Rača, Detvianska – Popolná – Potočná – Šenkárka – pamätník Vladimíra Holíka – Bukovec – jazierko Účko – Turanský dom – Himligárka – Dolný Červený kríž – Zemský vrch – Popolná – Rača, Detvianska

Túry majú rôzne zameranie a v poslednej dobe sa vďaka Locusu a jeho mapovým vrstvám dozvedám kopu nových informácii o mne zdanlivo známych a často navštevovaných lokalitách. Tak som sa po kliknutí na symbol pomníka dozvedel, že pomník má pripomínať Vladimíra Holíka. Nuž som sa s dôverou obrátil na pána Googla. Podľa raca.oma.sk je v katastri Rače 29 pamätníkov. Tento je mimo TZT a hoci sa teda hodne pohybujem mimo značiek, ešte som naň nenarazil, a tak som si ho uložil ako možný cieľ túry.

Doviezol som sa tradične električkou do Rače na Detviansku a vykročil smerom hore po modrej TZT. Od Hlinkovho námestia doprava hore Potočnou. Je neskutočné sledovať, ako sa vo svahu naľavo od cesty idú stavať rodinné domy. Opäť sa rúbu stromy.

Zväčša chodíme hore smerom na Biely kríž po asfaltke, ale teraz som sa rozhodol ísť po chodníčku a to bol začiatok neočakávaných objavov a stretnutí. Neviem, či ešte niekto z mladších tuší, že v mieste, kde sa spája asfaltka Okrajovky s asfaltkou z Bieleho kríža, fungoval za socializmu lyžiarsky vlek. Dnes po ňom niet ani stopy a svah je zarastený. Odkedy ma skoro zrazil na tomto úzkom chodníčku cyklista, šialene sa rútiaci po ňom dole od Bieleho kríža, nechodím totiž po ňom. Tak som teda objavil pripomienku, asi na cyklistu, ktorý nevybral ostrú zákrutu na ceste a na strome kúsok od cesty ho pripomína jeho fotografia a pár sviečok. Možno veľký nadpis na asfaltke: Pozor, ostrá zákruta, ďalšiemu nešťastiu zabráni.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Došiel som k bodu, kde lesná cesta križuje asfaltku z Bieleho kríža a odbočil po nej doľava. Čoskoro som zastal pri studničke Šenkárka. Túto, ako aj Zbojníčku, Himligárku, Máriin prameň, Brezovú studničku pred dávnymi rokmi vybudoval Anton Tomík so svojou rodinou. Mal som to šťastie, že som ho osobne poznal. Po februári 1948 uväznený vysokoškolák sa po prepustení z väzenia venoval budovaniu studničiek v lesoch nad Račou a samozrejme, že za svoje. Ale aspoň mu nerobili problémy, ako sa paradoxne po 1989 sťažoval, že za každý vjazd do Lesoparku požadujú Mestské lesy po ňom 500,- Kčs. Materiál na opravy múrikov či striešok nad studničkami asi na chrbte hore nevynesie. Žiaľ, už nie je medzi nami.

Podľa Locusu som si musel dávať pozor na odbočku lesnej cesty doprava a keďže som ju neprehliadol, objavil som najprv poľovnícky posed a kúsok pred ním na strome veľký čierny sud s dávkovačom krmiva pre vtáčiky a pod ním veľkú špulku, aby sa vraj diviaky mali s čím hrať. Pamätník Vladimíra Holíka stojí na okraji lesnej cestičky. Za ním napravo je ihličnatý hájik a za ním krásny brezový lesík. Z tabuľky upevnenej na stene z kameňov som sa dozvedel, že tu tragicky zahynul 16. 12. 1974.

Že je snáď všetko nejako naplánované vo hviezdach, som sa presvedčil asi o hodinu, kedy som sa úplnou náhodou dozvedel podrobnosti. Pokračoval som lesnou cestou hore a na moje prekvapenie som vyšiel na červenej TZT, preloženej pred časom z asfaltky. Keď som sa rozhodoval, či doprava alebo doľava, uvidel som na mape, že nado mnou je vrchol Bukovec a ja som na ňom ešte nebol. Tak šup ho hore pomedzi stromy. Na vrchu nie je označenie, no veľmi ma prekvapil krásny výhľad na hrad Pajštún.

Mapa mi vravela, že by tu mala byť cestička dolu na asfaltku od Zbojníčky na Biely kríž, tak som sa ju vybral hľadať, a keď som ju našiel, tak som po nej zišiel k nej. Ocitol som sa pri altánku s ohniskom a dilemou kam teraz. Rozhodla túžba vidieť, ako je na tom jazierko Účko – Podkova. Keď som k nemu prišiel, zistil som, že je plné vody, čo v poslednej dobe nebývalo.

Myšlienku navštíviť kopec Nad Vydricou som zavrhol a vybral som sa od jazierka po červenej doľava k ceste smerom na Šenkárku. Tu som opäť zmenil zrazu plán a namiesto k Šenkárke som sa vybral doprava a došiel k Turanskému domu. Je veľmi smutné, že takáto stavba tu len tak chátra. Pokračoval som rovno a došiel som k Himligárke. Stáli tu tri dámy vyššieho veku ako ja. Pozdravil som ich a išiel sa pozrieť na prameň. Keď som od neho odchádzal, jedna z nich čistila od mokrého lístia schody k prameňu. Dali sme sa do reči, a keď sa pýtali, čo robím cez týždeň v lese, vysvetlil som im, že som si bol pozrieť pomník Vladimíra Holíka.

Tu ma jedna, rodená Račianka, prekvapila a povedala mi, že vraj sa zabil pádom, keď pod sebou spílil vianočnú jedličku. Jeho brat Maroš, krstný otec jeho troch detí, si neskôr zobral vdovu po ňom a mali spolu ešte dcéru. Vraj minulý rok zomrel. Tak som im zase porozprával o pánovi Tomíkovi. Navyše sme napokon zistili, že sme spolu silvestrovali na Zbojníčke a jedna z nich začala chodiť na stretnutia Slováckeho krúžku a Skaličanov v Bratislave, s ktorými 40 rokov silvestrujem na Zbojníčke.

Objavy a prekvapenia dnešného dňa sa tým skončili. Došiel som na Dolný Červený kríž a po lesnej ceste od neho na asfaltku Okrajovka spájajúcu horáreň Krasňany a Slalomku. Podľa troch dám, ktoré nechápu, prečo sa uvádzajú na mapách iné názvy, pod akým ich poznajú miestni, sa voľakedy volala Pösingerova. Teda ak som si to dobre zapamätal.

Napokon som si ešte v pekárni na Hlinkovom námestí kúpil škvarkové, kapustné a syrové pazderáky, starú račiansku špecialitu. Ak nepoznáte, zastavte sa niekedy a okoštujte. Neobanujete!

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek