Dovolenka v júni 2023 mala podtitul do Národného parku Durmitor a späť. Platilo však, že už cesta je cieľ a my sme si užili týždeň v nádherných končinách, v ktorých som, na rozdiel od zvyšku partie, ešte nebola.

Konečne nastáva ráno, kedy plne naložené auto opúšťa hlavné mesto a smeruje k hraničnému priechodu Jarovce. Veľmi sa teším na najbližšie dni. Dnes prejdeme cez Maďarsko a spať budeme v chorvátskom Osijeku. Ale keďže cesta je cieľ, zastavíme sa nazrieť do Národného parku Kiskunsági. Leží medzi riekami Dunaj a Tisa. Chráni územie nachádzajúce sa na bývalej nive rieky Dunaj a je druhou najväčšou soľnou stepou vo Veľkej maďarskej nížine.

Vzhľadom na fragmentovanú konfiguráciu prirodzených biotopov nie je Národný park Kiskunsági, na rozdiel od iných národných parkov, súvislým územím, ale mozaikou zloženou z deviatich samostatných celkov, ktoré zahŕňajú všetky charakteristické typy biotopov. Nás zaujímajú pohyblivé pieskové duny pri obci Fülöpszállás.

Na hraničnom priechode Jarovce si kupujeme známku na maďarskú diaľnicu, stojí 20,- €. Platba je možná len v hotovosti, našťastie sme ju mali, lebo forinty sme kvôli jednému dňu u našich južných susedov nemenili. Cez Mošonský Starý Hrad (Mosonmagyaróvár) sa dostávame na diaľnicu. Pred Rábom (Győr) sa z nej odpájame a pokračujeme na Dunajské Nové Mesto (Dunaújváros) a do Národného parku Kiskunsági, konkrétne do časti Fülöpháza Sand Dunes.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V parku je množstvo náučných chodníkov, nás najprv zláka Dyer’s Alkanet Study Trail juhozápadne od Fülöpházy. Chodník by nám mal ukázať geologické, botanické a zoologické vlastnosti pieskových oblastí s polootvorenou vegetáciou.

Parkujeme tu, na parkovisku pri Naprózsa Erdei Iskola, kde okruh začína a končí. Okrem toho, že je náučný, je tu klasická červená turistická značka. Ukázalo sa, že skončíme pomerne rýchlo.

Chodník vedie cez agátový lesík, ktorý je zaujímavý len tým, že tam je chládok. Nepôvodného agátu máme totiž dosť aj na Slovensku. S tým chládkom to je však nezanedbateľné plus, keďže obloha je modrá a slnko praží ako šialené. Na zemi vidíme popadané fialové bobule moruší. Popri chodníku sú hracie prvky pre deti a na prechádzku pre rodinky v prírode to môže byť celkom dobrý cieľ.

Vychádzame na otvorenú plochu pod elektrické vedenie a odbáčame z chodníka na ďalší vyšliapaný chodníček k otvorenej pieskovej dune. Môj prírodovedný doprovod hovorí, že ju asi umelo odkryli ako atrakciu. Zvyšok je zarastený trávou a čo nás prekvapilo, bola doslova invázia glejovky americkej. Je to invázna rastlina a kompletne to tu obsadila. Vyšli sme na dunu a zvyšok tímu navrhuje vrátiť sa a zamieriť do krajšej prírody, k pohyblivým pieskovým dunám. Videli sme ich z cesty.

Duny sú na opačnej strane cesty než táto odbočka a dajú sa dobre vidieť aj na ortofotomape. Volajú sa tam Fülöpházy buckavidek, teda hrbolčeky.

Podľa stránky národného parku je časť parku Fülöpháza Sand Dunes centrálnou časťou dlhého pohoria dún, ktoré sa tiahne medzi Kunadacs a Orgovány. Posledné pohyblivé pieskové duny v Maďarsku robia tunajšiu oblasť jedinečnou; stále je možné pozorovať účinky vetra na piesčitom povrchu pôdy. Neúrodné duny zasadené do stepnej krajiny sú poslednými svojho druhu zo 17. a 18. storočia, keď zintenzívnenie pastvy a niektoré klimatické dôvody vyústili do dezertifikácie v oblasti. Najcharakteristickejším a najrozšírenejším vegetačným typom je otvorená piesková step, ktorá pokrýva najsuchšie a na živiny najchudobnejšie biotopy.

Vraciame sa len kúsoček, nechávame auto na veľkom parkovisku a popri menšej poľnohospodárskej usadlosti kráčame na otvorené priestranstvo. Ideme chvíľu rovno, potom odbáčame ostro doľava, o chvíľu ostro doprava dohora do územia. Tak, ako nás púšťa chodník a konzultujeme to ja s mapou. Naďabili sme na pekný biely klinček neskorý. Pokračujeme otvoreným priestranstvom a potom doľava do lesíka.

Vychádzame do otvoreného priestoru, okolo nás je stepná krajina a dvíhajú sa vrcholčeky dún. Aj tu máme nad hlavami elektrické vedenie a pod ním prvá odkrytá duna. Tiež tu je nejaká invázna rastlina, ale nie je jej veľa. Vyštveráme sa na dunu, je z nej pekný výhľad. Už len kaktusy chýbajú, ale atmosféru Divokého západu dotvárajú pahýle mŕtvych agátov. Keďže sú nepôvodné, správa národného parku ich likviduje.

Tunajšia duna je zaujímavá tým, že je odkrytá a presúva sa. Je to veľmi pekné a iné, v takomto type prostredia som ešte nebola. Cítim sa ako niekde v Afrike, sme obklopení pieskom v otvorenej krajine, je horúco. Horšie je, že sa nám minula voda, teplotu a ráz krajiny sme podcenili. Po hrebienku sa presúvame k inej dune, je trošku zarastenejšia, ale stále dosť odkrytá. Tu sa otočíme, keďže najzaujímavejšie sme videli a ešte nás čaká cesta do Osijeku. Nevraciame sa hneď cestou, ktorou sme prišli, ale kráčame trochu severnejšie po hrebienku. Natrafili sme na ďalšie klinčeky. Rastú tu tiež borievky. Potom sa napojíme na predošlý chodník, ktorým sa vraciame k autu.

Onedlho sa ešte zastavíme, na tejto strane cesty neďaleko jazera Zab - szék sme videli v poli jazierko a poletujúce vtáky nad ním. Zastali sme len tak na kraji cesty a išli po poľnej ceste, tu sme odfotili vzácny fialový kvet - limonku gmelinovú, a ďalej pokračujeme po poli, pretože cesta je samé blato a voda. Keď prídeme na okraj poľa, už nám neostáva iné, len sa močaristým terénom priblížiť k jazeru, čo to dá. Úplne k nemu nejdeme, jednak by to bolo ťažké, a najmä nechceme vyplašiť vtáky. Potešili nás šišily bocianovité.

Potom nás čaká len obed popri ceste, našťastie jedálny lístok je aj v nemčine, keďže po maďarsky nikto z nás nič nevie okrem dobrý deň, prosím a ďakujem. Potom len cestujeme do metropoly Slavónska - Osijek. Prichádzame dosť neskoro, nejaký čas nám ešte trvá, kým sa ubytujeme. Pani domáca nám odporúča nechať si zapnutú klímu a neotvárať, lebo je tu veľa komárov.

Keďže je prvý dovolenkový večer, ideme ešte do mesta. Hneď za rohom nás ohúrila nádherná katedrála svätého Petra a Pavla. Pripomína Chrám svätého Víta. Zaujali nás nadrozmerné kvetináče na námestí. Prešli sme sa až k riečke Dráva a posadili sa na miestne pivo Osiječko. Komárov bolo naozaj dosť a reštaurácie striekali repelentmi svoje vonkajšie sedenia. Potom sa vraciame na ubytovanie, spokojní s prvým dovolenkovým dňom.

Ďalší deň, bude dlhý, presúvame sa do Čiernej Hory.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek