Trasa

Devín, zastávka MHD Štrbská – hrad Devín – kostol sv. Kríža – Úzky les – Nad Devínom – Dúbravská hlavica – Strmý bok – Švábsky vrch – Červený kríž – rázcestie pod Škaricou – Kráľova hora – Devínska cesta, zastávka MHD Kadlečík

Dovezieme sa MHD na zastávku Štrbská a vyberieme sa doľava. Onedlho sa ocitneme pri vchode do Devínskej Minizoo a Sokoliarne. Určite sem naši malí pátrači radi zavítajú. Rodičia možno zase radi navštívia oproti predajňu tradičného Devínskeho ríbezľáku. Potom nám už nič nebráni v návšteve ruiny Devínskeho hradu, ktorý je úzko spätý s dejinami nášho územia. Po prehliadke areálu Devínskeho hradu sa môžeme pred túrou posilniť v niektorej z miestnych reštaurácii a potom sa zastavíme pri koncovom bode Cesty hrdinov SNP, ktorý pri parkovisku nedávno osadil Klub slovenských turistov. Počiatočný bod sa nachádza pri pamätníku v Duklianskom priesmyku. Heslo Aj cesta môže byť cieľ vyslovil asi ako prvý americký spisovateľ Jack Kerouac a aj v dnešnej dobe sa ním mnohí riadime.

Pokračujeme po červenej značke popri pamätnom stĺpe, pripomínajúcom padlých v I. a II. svetovej vojne. Dôjdeme ku kostolu Svätého kríža. Na dome stojacom za ním je pamätná tabuľa, pripomínajúca, že tu na miestnej fare v roku 1785 napísal prvý kodifikátor slovenčiny, Anton Bernolák, dielo Nova bibliotheca theologica selecta. Tiež sa tu z informačného panelu dozvieme, že vstupujeme na územie európskeho významu Devínska Kobyla a čo je teda na ňom také vzácne a mali by sme to ochraňovať a obdivovať. Vchádzame do akoby kaňonu a keď z neho vyjdeme pri zosilňovači, tak nás okrem výhľadu na Sandberg víta tabuľa upozorňujúca, že sa nachádzame v štvrtom a piatom stupni ochrany prírody a ako sa máme v nich správať. Že tak nerobíme, je vidno na množstve chodníčkov, ktorými sa návštevníci pohybujú mimo značky. To sa nachádzame v lese a ním dôjdeme na rázcestie.

Smer Švábsky vrch

Červená ide doľava hore k rozhľadni na Devínskej Kobyle, no my sa vyberieme rovno po žltej. Oplatí sa však vyjsť kúsok po červenej, nakoľko tu rastie veľmi zaujímavý strom. Z jedného pňa vyrastá snáď desať kmeňov, v kmeni nad zemou je akoby tunel a geokeškári na ňom majú skrýšu. Po krátkom stúpaní dôjdeme na širokú lesnú cestu. Čaká nás na nej informačná tabuľa o drevinách Devínskej Kobyly s kruhovým sprievodcom drevinami Devínskej Kobyly.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Naši malí pátrači sa tu môžu presvedčiť, ako poznajú podľa listov stromy okolo seba. Pokiaľ budeme pozorní, možno nájdeme veľmi zaujímavé miesto uctievačov staroslovanského boha Velesa. Pri lavičke treba odbočiť z lesnej cesty doľava na úzky chodník a na križovatke opäť doľava a pozorne sa dívať okolo seba. Nájdeme tu štyri drevené sochy, na strome pripevnenú informáciu o staroslovanskom bohovi a jeho význame, ako aj presahu do kresťanskej doby, ohnisko, stolík a misku s peňažnými darmi, ktoré napodiv nikto ešte neodcudzil. V marci som tu našiel aj kvetinový kruh.

Potom nepotrvá dlho a dôjdeme na červenú značku, po ktorej sa vyberieme doprava. V lese možno ešte nájdeme veľký vigvam z konárov, v ktorom si určite radi posedia naši malí pátrači. Keď dôjdeme k informačnému panelu č. 4 - Lesné spoločenstvá masívu Devínska Kobyla, odbočíme doprava na lesnú cestu popri výrazne svetlozelenom dome. Tá nás dovedie k významovej odbočke Švábsky vrch a pokiaľ nie sú na stromoch listy, vľavo uvidíme na strome označenie vrcholu. Hoci vrchol sa evidentne nachádza kúsok napravo, tu je umiestnený vrcholový – geodetický kameň a preto je tu umiestnené označenie vrcholu.

Smer bývalá hranica medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom

Odfotíme sa, tak isto ako sme to mali spraviť na hrade Devín, a pokračujeme po lesnej ceste až k červenému krížu, postavenému na pôvodnom hraničnom kameni medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z II. svetovej vojny. Tu, pri strome s veľkou žltou pätkou odbočíme doľava a po chodníku lemovanom hraničnými kameňmi klesáme lesom. Pri jednej zákrute sa pod stromom nachádza „bunker“ s lavicou a stoličkami. Naši malí pátrači ho určite radi navštívia. V bočnej stene je v hline spravená dokonca piecka s komínom trčiacim hore zo zeme a tak som zvedavý, či v ňom kúria.

Napokon dôjdeme k drevenému mostu ponad Mokrý jarok, trošku strmo vystúpame na lesnú cestu, ktorá nás dovedie na lúku Kráľova hora. Napravo ponad Dunaj v diaľke uvidíme rozhľadňu na Königswarte a na konci lúky nás čaká informačný panel o histórii lúky, o zachovanie ktorej pred časom zviedli občania Bratislavy úspešný petičný boj. Pokiaľ ešte nie sú naši malí pátrači unavení, čaká nás posledné pátranie dnešnej túry, a tak sa chodníčkom popod elektrické vedenie vyberiem doprava dolu lesom.

Čaká nás pátranie po štyroch kavernách, ktoré tu počas I. svetovej vojny dalo vybudovať velenie Rakúsko–Uhorskej armády k obrane Bratislavy, mosta ponad Dunaj a prístupu k Viedni. Lesom vedie zákop a toho sa držme. Pokiaľ máme so sebou čelovky, môžeme dokonca vliezť do nich, hoci sú zapadané lístím. Žiaľ, sú v nich aj odpadky, pravdepodobne po bezdomovcoch. Potom len lesom dôjdeme k prvým domom Na Kampárke a ulicou Dlhé diely III. k zastávke MHD na Devínskej ceste – Kadlečík.

Pokiaľ vás alebo vašich malých pátračov putovanie za prvými dvomi kopcami z OTO 24 vrcholov MK BSK oslovilo, čaká vás ešte 22 vrcholov, na ktoré sa môžete vybrať v ľubovoľnom poradí, a po navštívení všetkých 24 vrcholov napokon pekný odznak. Všetky informácie ako aj Záznamník v elektronickej podobe získate na webovej stránke Klubu bratislavských turistov alebo vám ho na požiadanie zašle autor článku, ak mu napíšete na mail Miroslav.Svitek(zavinac)hiking.sk.

Ako potvrdzujú pri preberaní odznaku rodičia turistov mladších ako 18 rokov (za štyri roky ich bolo 81 z 356), je toto výborný tip, ako naučiť deti chodiť do lesa.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek