Trasa

Bývalá Važecká chata – Tri studničky – Kôprová dolina – sedlo Závory – Hladké sedlo – Kôprová dolina – bývalá Važecká chata

Cesta od parkoviska

Túru začíname skoro ráno s prvými lúčmi vychádzajúceho Slnka. Auto nechávame na parkovisku pri Troch studničkách (bývala Važecká chata). Parkovné na celý deň nás vyšlo 5,- €. Odstavnú plochu určite dobre poznajú tí, čo boli aspoň raz na Kriváni po zeleno značenej turistickej trase. V prvom momente naše nadšenie trochu opadne, keďže parkovisko praská vo švíkoch. Nálada sa nám však dvihne hneď na Troch studničkách, keď sa zelená značka (na Kriváň) odpojí od modrej a červenej, a väčšina turistov pokračuje na Kriváň. V tom momente máme celý chodník pre seba a až po Kôprovú dolinu nestretávame nikoho. Po rázcestie Nad bytom terén mierne stúpa. Tu sa nachádza turistický prístrešok v dobrom stave. V lete vhodný pri krátkych búrkach z tepla. Odtiaľto sa chodník zvažuje do Kôprovej doliny hustým lesom, v ktorom nachádzame prameň na osvieženie. Po hodine chôdze prichádzame opäť k viac rušnému úseku.

Kôprová dolina

Na rázcestí Pod Grúnikom sa dostávame na lesnú “asfaltku” vedúcu od Podbanského. Je zároveň cyklotrasou, čo si uvedomujeme takmer okamžite aj bez použitia mapy, keďže cyklistov stretávame naozaj veľa. Zjazdný úsek cyklotrasy vedie približne 300 m za Kmeťov vodopád. Tento výstup je preto podľa môjho názoru vhodné spojiť s cykloturistikou, keďže si takto viete skrátiť čas o 2 hodiny a vzdialenosť o približne 6,4 km. Na Podbanskom dokonca za týmto účelom slúži požičovňa bicyklov. Klasický horský bicykel sa dá požičať za 18,- € na deň a elektrobicykel za 35,- € na deň.

My však kráčame pešo, niekoľkokrát križujeme Kôprovský potok, až sa po 45 minútach dostávame ku Kmeťovmu vodopádu – najdlhšiemu vodopádu na Slovensku. Za Kmeťovým vodopádom asfalt končí a nasleduje lesná cestička až k ústiu Hlinskej doliny. Odtiaľto sa dá pokračovať na Kôprovský štít.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kobylia dolinka

Od smerovníka v ústí Hlinskej doliny je to len kúsok k rázcestiu pod Temnými smrečinami, kde sa cesta delí na sedlo Závory a Temnosmrečinské plesá. Na tomto úseku stretávame dvoch obyvateľov národného parku. Od tohto bodu začína chodník strmo stúpať, dostávame sa nad pásmo lesa. To znamená, že sa prvýkrát ukazujú výhľady na tatranské štíty. Pre nás najzaujímavejší je ten s vybudovanou lavičkou, približne v prvej tretine stúpania. Záver stúpania sa nachádza na krásnej rozkvitnutej lúke. Na tomto úseku je to rozdiel 400 výškových metrov na 2 km.

Hladké sedlo

Zo sedla Závory pokračuje chodník buď do Tichej doliny alebo na Hladké sedlo, ktoré je dostupné len z tohto smeru, a teda cesta späť vedie opäť len cez sedlo Závory. Nasledujúcich 20 minút stúpania zbehne ako nič, najmä vďaka krásnym výhľadom do Tichej doliny a na hraničný hrebeň. S výnimkou Kôprovej doliny sme po celý čas nestretli až sem takmer nikoho. Dokonca ani v samotnom sedle, ktoré sa dá považovať za turisticky prístupný vrchol, nie je tesno. Tu si viete výhľady naozaj vychutnať plnými dúškami. My sme sa zabudli a strávili tu až hodinu. Zo sedla máte výhľady na poľskú legendárnu Orliu prť (Orla Perć) a Dolinu Piatich Poľských plies, ktorá je prístupná len z poľskej strany.

Cesta späť

Keďže sa pomaly začína dvíhať vietor, vydávame sa na cestu dole. Vôbec sa však neponáhľame, snažíme sa nasať všetku krásu naokolo. Cestou dole si v Kobylej dolinke všímame množstvo rozkvitnutých zvončekov a stračonôžok. Zvažujeme ešte cestu na Temnosmrečinské plesá, ale odoláme s pocitom, že máme dôvod sa sem ešte vrátiť. Celý úsek Kôprovej doliny závidíme cyklistom a pri záverečnom stúpaní k rázcestiu Nad Bytom si zafrfleme. Keď vidíme naše rozpálené auto z letného slnka, tak sa ani nevládzeme tešiť. Poslednýkrát sa obzrieme na Kriváň, kde vidno ľudí ako húsenice a odchádzame.

Zhrnutie

Hladké sedlo a Temnosmrečinské plesá sú jednou z mála posledných miest, ktoré môžeme v Tatrách nazvať oázou pokoja. Nízka koncentrácia ľudí uprostred hlavnej turistickej sezóny je pre tých, čo hľadajú pokoj, hlavným lákadlom. Chcem veriť, že tento kút ostane skrytý pred očami masovej turistiky ešte dlhý čas. Neodpustím si ešte jeden tip na záver: naozaj odporúčam požičanie si bicykla.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek