Naplánoval som si etapové putovanie Rakúskom. Tunajšie hory už trošička poznám, takže cez zimu som sa chcel prejsť kultúrnou krajinou. Trasu som vymyslel tak, aby som prechádzal Melkom. Tunajší kláštor vídam z diaľnice. Nuž a práve dve prechádzky v okolí mestečka patrili medzi najzaujímavejšie.

Prvá prechádzka

Vstal som čosi pred štvrtou a o 7.00 h som prišiel na parkovisko pod hradom Schallaburg. Pre verejnosť ho otvoria až v polovici apríla, takže dnes bude parkovisko prázdne. Na jeho dolnom konci bagrami upravovali svah jazierka. Finišovali s prípravami na sezónu.

Po ceste som zbehol do dedinky Anzendorf. Ako som do nej schádzal, zachytil ma radar merajúci rýchlosť áut. Svietilo na ňom, že šliapem rýchlosťou 4 km / h. Zelený smajlík mi však nezasvietil (nemajú ho tu), a tak som sa v duchu smial, že som prekročil limit pre chodcov.

Za dedinou ma obehla trojica áut so slovenskými ŠPZ-kami. Po chvíli sa vracali a na kraji cesty stáli. Asi zablúdili. Na pahorku je rozťahaná dedinka Rosenfeld, v ktorej je pekná zvonička.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Značky tu vedú zväčša po asfaltkách, ale za Rosenfeldom sa ide po lesnej ceste. Priviedla ma do dedinky Winden, kde som zo značky na chvíľu zbehol. Pod dedinkou ma zaujal starý most, pri ktorom stála socha svätého Jána Nepomuckého. (Rozmýšľali ste, ako sa z Jána z Pomuku stal Ján Nepomucký?) Kúsok ďalej je cintorín. Sú na ňom pochovaní vojaci, ktorí boli počas napoleonských vojen zajatí a zahynuli v Melku pri požiari väzenia.

Prišiel som k hrádzi vodnej elektrárne. Pre peších a cyklistov slúži ako most cez Dunaj. Rieka je tu poriadne široká. Na hrádzi ma zaujala koľaj. Ale jedna mi nedávala zmysel. Tak som sa pozrel lepšie a asi desať metrov ďalej som si všimol ďalšiu. Chodí tu po nich obrovský žeriav.

Cez Melk

Od hrádze som ťapkal po cyklotrase popri Dunaji. Po rieke plávalo zopár lodí a po cyklotrase sa prechádzalo niekoľko výletníkov. Minul ma aj jeden cyklista.

Zdvíhacím mostom som prešiel cez riečku Melk a prišiel som do rovnomenného mestečka. To sa rozkladá pod kláštorom, ktorý zaberá tiahly pahorok nad domami. Kráčal som po hlavnej ceste a kochal som sa historickými, často gotickými domami. Viaceré mali na krakorcoch vysunuté okná do ulice. Proste paráda.

Za Melkom som prešiel ponad Pielach a kráčal som po brehu riečky, s ktorou som sa zoznámil pred mesiacom v Kirchbergu. Len pred pár minútami som kráčal rušným mestom a tu ani nohy. Fascinuje ma, ako sa ľudia koncentrujú na malom území. Zvyčajne sa stačí presunúť kúsok za mesto a človek putuje sám.

Schallaburg a Sichtenberg

Po čase som odbočil na asfaltku a šliapal som popod zámok Albrechtsberg. Je renesančný a veľký, hoci zvonka trochu ošumelý. Nato som prešiel krajom Loosdorfu a za Roggendorfom som zahol do polí. Myslel som, že budem kráčať po nespevnenej ceste, lenže tu je asfalt aj na poľných cestách. Dnes som si asfaltiek užil dosť.

Keďže bol čas obeda, pri potoku som sa zložil a zjedol som chlieb s paštikou a s jablkom. Túto kombináciu som si obľúbil. Na kopci za poľom sa vypína hrad Schallaburg. Po vojne ho obsadila americká armáda, ale voľakedy v 60-tych rokoch ho previedla na spolkovú krajinu Niederösterreich. Teraz sa v ňom organizujú rozličné výstavy.

Nad dedinkou Groß-Schollach je ruina hradu Sichtenberg. Nevedie k nej turistická značka, ale našiel som cestičku, ktorá ma k nej zaviedla. Ruinu vlastní voľajaké združenie, ktoré ju plánuje opravovať. Zatiaľ je však voľne prístupná a pre bezpečnejší pohyb návštevníkov je tu zopár schodov a drevené zábradlie. Tento hrad spustol počas tridsaťročnej vojny a odvtedy chátra.

Sooß a Steinparz

V Sooße ma zaujal dom, ktorý mal jednu stenu pomaľovanú perníkmi. Trochu gýčovité, ale majiteľ môže povedať, že býva v perníkovej chalúpke. V dedine je romantický zámok, ktorý slúži poľnohospodárskej vysokej škole.

Za dedinkou som asfaltkou vyšiel na značku, ktorá ide chodníčkom. Lenže dnes som si na asfaltky zvykol tak, že som v lese chodníček so značkou stratil. Musel som vytiahnuť navigáciu a šliapať podľa nej.

Poslednou zaujímavosťou na trase bol pútnický kostol v Steinparzi. Nie je moc starý, ale pod sakristiou je priechodný. Je tam kaplnka svätej Rozálie. O 15.30 h som sa vrátil k autu a išiel som domov.

Druhá prechádzka

O týždeň som išiel do okolia Melku zas. Auto som nechal na malom parkovisku pri ústí Pielachu do Dunaja. O 7.10 h bolo prázdne. Prezul som sa a vyrazil som po cyklotrase.

Kráčal som popri Dunaji. Rieka tu opúšťa rovinu a mieri do zúženia. Na vstupe do oblasti, ktorá sa volá Wachau, je parádny hrad Schönbühel. Svieti na brale ako maják. A z rieky pod ním trčí zopár skál.

Kúsok za hradom je kláštor. Aj ten bol pôvodne hradom. Za kláštorom som išiel chvíľu popri ceste a cyklotrasa zamierila k rieke. Sú tu ramená, ktoré nedávno sprietočnili. Vznikla tak veľmi pekná oblasť.

Aggsbach-Dorf a Wolfstein

Prišiel som do dedinky Aggsbach-Dorf. Je tu akýsi zemiansky hrádok a za zákrutou cesty veľký kláštor. V dolnej časti je formálna záhrada, v hornej sú budovy.

Nad kláštorom značka zahla na lesnú cestu. Kus vystúpala, nato trocha zbehla a vrátila sa na asfaltku, z ktorej prednedávnom odbočila. Bola to okľuka, ale človek uvíta, keď nemusí šliapať po asfalte. Pri statku sa na lúke pohybovali dlhosrstnaté kravy.

Minul som peknú samotu s božou mukou a prišiel som pod Wolfstein. Ani k tejto ruine nevedie turistická značka, vybral som sa k nej úvozom. Ruina je súkromná a majiteľ ju opravuje. Zatiaľ obnovil hradby a vstupnú bránu. Čaká ho ešte kopec práce, pretože palác je v troskách.

Geroldingom na Römerweg

Zahol som na lesnú cestu a stúpal som hore dolinkou. Pri Dunaji kvitli koberce scíl viedenských a snežienok, tu sa ukazovali prvé pečeňovníky. Lesná cesta ma vyviedla na lúky do sedla. Pod božou mukou som na lavičke zjedol obed.

V Geroldingu je kostol s vysokánskou strechou. Mal by tam byť aj voľajaký keltský kameň, ale akosi som naň zabudol a vôbec som ho v obci nehľadal. Škoda.

Za dedinou som išiel cestami a poľami. Tie sú sklonené na juh, k rovine okolo Melku. Z polí sa tak otvárajú výhľady na Alpy. Obzoru dominoval zasnežený Ötscher.

Cez Ursprung a Pielach

Z asfaltky som odbočil na chodník. Podľa mapy mali byť pri ňom štyri jaskyne, boli to však prepadnuté pivnice. Avšak chodník ide hlbočizným úvozom, ktorý je označený ako Römerweg, čiže Rímska cesta. Ak tento hlboký úvoz vyjazdili v pieskovcovom podloží vozy, tak tadeto musia chodiť stáročia.

V dedinke Ursprung ma zaujala ľudová tvorivosť. Pri viacerých vchodoch do domov boli z čečiny zhotovení škriatkovia. Autobusová zastávka je tu súčasťou modernej drevenej zvonice.

Zbehol som do dedinky Pielach. Pozrel som sa k mostíku, ktorým som išiel pred týždňom, a zahol som do údolia riečky. Chodník lemovali koberce scíl. Je iba február, ale o slovo sa hlási jar.

Záver

V minulosti som chodil na turistiku veľmi často do Čiech. Nuž a Rakúsko mi v hustejšie osídlených oblastiach, teda mimo Álp, našich západných susedov hodne pripomína. S tým rozdielom, že o Čechách som čo-to vedel už zo školy. Vždy keď som tam niekam išiel na turistiku, mal som celkom dobrú predstavu o tom, čo ma očakáva a čo uvidím. Lenže o Rakúsku toho veľa neviem a na turistike zažívam jedno prekvapenie za druhým.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek