Trasa

Raková - Prieľač - Korcháňovci - Jelitov - Nad Fučkovcami - Hlinené - Osada Hlinené - Most cez Kysucu - Turzovka, vlak.

Patálie v stanici Čadca

Napriek tomu, že som Kysuce za posledné roky navštívil mnohokrát, oblasť Západných Beskýd som zatiaľ vždy obišiel. Bolo na čase to zmeniť, a preto si v krásnu slnečnú nedeľu naplánujem prechod ich podcelkom, Turzovskou vrchovinou.

Dobre známa cesta tromi vlakmi na Kysuce ubieha podľa plánu. Menší problém však nastáva v Čadci, kde mi o pár minút odchádza vlak v smere Makov. Na svetelnej tabuli železničnej stanice svieti nástupište „M.“ Také však nevidím a pripadá mi to ako vo filme o Harry Potterovi. Preto sa v rýchlosti pýtam staršieho pána, či by mi poradil. Ten sa po prvotnom prekvapení rýchlo zorientuje a hovorí, že to je ďalej za stanicou. V tom momente mi napadá spomienka, že som pri jednej návšteve Čadce videl malý „motoráčik“ idúci v tejto časti mesta. Spomínam si, že to bolo niekde pri hlavnej ceste a preto svižne a s doširoka otvorenými očami smerujem tam. Najskôr nič nevidím, ale o pár minút mi padne do oka malý vláčik s okolo pofajčievajúcimi ľuďmi na Makovskom nástupišti M. „To je ono,“ poteším sa.

Osady Prieľač, Bzdivonka a Kukolanka

Štvrtým vlakom prichádzam po pár minútach do Rakovej. Tam sa po krátkom zorientovaní vydávam na sever. Popod vrch Tokáreň mierne stúpam hore a do oka mi padajú prvé výhľady na krajinu Horných Kysúc.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po polhodinke stúpania sa ocitám na vrchu Kykula. Neďaleko sa črtajú strechy rovnomennej osady. Pokračujem ďalej a čoskoro schádzam do samoty Prieľač. V závere malej osady ma poteší krásny starší domček s červenou strechou a už zelenajúcou sa trávičkou. Nadšený z prvého estetického „úlovku“ pokračujem ďalej. Popri stáde pasúcich sa kráv za elektrickým oplôtkom sa otvára ďalší pekný pohľad do doliny s roztrúsenými osadami. Nad okolím čnie rozložitý Veľký Polom, ohlodaný kalamitami a následnou ťažbou. Míňam samotu s čudesným názvom Bzdivonka a čochvíľa sa ocitám v ďalšej, tento krát vtipne znejúcej Kukolanke. Tu stretávam dve babky, ktoré sa vracajú pravdepodobne z kostola.

V mylnej predstave, že ma čaká príjemný zostup krásnym smrekovým lesom, prácne prekračujem a obchádzam mnohé popadané kusy. Les je tu však naozaj nádherný s machovo čučoriedkovým kobercom.

Cez samoty Školníkovci a Jelitov pod Hlinené

Vo väčšej osade Korcháňovci ma toho veľa nezaujme, a preto bez zastávky pokračujem ďalej. Ostrým stúpaním sa blížim k Školníkovcom. Aj tu sa nájde nejaký ten pekný domček. S návštevou tejto osady sa určite pochválim aj kolegyni, ktorá je držiteľka priezviska Školníková.

O pár minút sa ocitám v malom sedielku pod Bahaňou. Pokochám sa okolím a zostupujem dolu k Jelitovu. Za dolinkou si všímam vrch Hlinené, kam smerujem. Je mi jasné, že to bude najťažší výstup dnešného dňa, ale samozrejme nič hrozné.

V Jelitove ma zaujme viacero tradičných, kysuckých dreveníc. Zdržím sa tu teda dlhšie, obdivujúc krásne stavbičky. Menšia prestávka mi padne dobre pred stúpaním na Hlinené, ktoré je predo mnou. Túto tortúru mi však spríjemňujú ďalšie nádherné zákutia pri samote Cudrákovci. Terén je však dosť ostrý, až by som povedal nekysucký.

Na vrch Hlinené a okolitými samotami do Turzovky

Za polhodinku som na rovinatej východnej rázsoche vrchu Hlinené. Z nej krátko odbáčam k na mape nepomenovanej samote. Láka ma sem pekný záber v našej galérii od domáceho turistu a znalca Kysúc – Dušana Šrenkela. Po pár minútach viem, že som urobil dobre. Predo mnou je jedna z mnohých pekných samôt dnešného dňa. Cez lúku a les sa potom dostávam na vrchol Hlineného. Ten však výraznejší výhľad neponúka a preto postupujem ďalej. Nedá mi a znovu krátko odbočím aj k samote Bebčákovci. Znovu tento krok vítam a kochám sa sympatickým zákutím malej samoty ukrytej v lese. Tu stretávam aj pána na prechádzke, s ktorým pár minút podebatujeme. Vraj to tu patrí jednej staršej panej z Česka a on to sem chodí občas omrknúť, či je všetko v poriadku. Uznávam, že si pani vybrala skvele, aj keď tu nie je výhľad. Inak je to ozajstný malý raj.

Spod Hlineného pokračujem k rovnomennej samote, s ktorou susedí aj ďalšia samota Kadurovci. Keď zbadám zachovalú, malú drevenú zvoničku som utvrdený v názore, že toto je pre mňa zatiaľ najkrajšia časť Kysúc, ktorú som doteraz navštívil. Zas a znovu sa zastavujem a neviem sa vynadívať na krásu miesta aj napriek tomu, že je stále sivší a menej lákavý marec.

Na záver ma čaká ešte pár kilometrov dlhý pochod cez vrch Vysoká a osadu Košariská do známej Turzovky. Na príjemné zákutie narážam aj v poslednej osade. Následne zostupujem dolu do mesta a pri cintoríne pod horou sa dávam „do gala.“ Po malom mestečku prechádzam svižným krokom pretože mi o pár minút odchádza „motoráčik.“

Záver

Po mnohých návštevách Kysúc prišiel čas aj na Turzovskú vrchovinu. Tá ma potešila krásnymi lokalitami, z ktorých som nevedel oči odtrhnúť. Prieľač, Kukolanka, Jelitov a Kadurovci pod Hlineným sú len niektoré z nádherných samôt, ktorými som mal dopriate prejsť v nezabudnuteľnú včasne jarnú nedeľu.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek