1. deň

Kúpele Nimnica – okolo vrchu Diel – kúpele Nimnica

Štartovacia túra okolo vrchu Diel

V pondelok po príchode sme absolvovali kratučkú túru okolo vrchu Diel, popod ktorý vedie nový železničný tunel Diel. Bolo zaujímavé vidieť miesto, kde miznú vlaky po prechode Váhu za obcou Nimnica a zároveň vidieť iné, ako sa vynárajú na druhej strane kopca Diel a po opätovnom prechode ponad Váh miznú za obcou Dolný Milochov v ďalšom tuneli Milochov. Príroda na jednej strane ešte spala zimným spánkom, pričom na strane k Nimnici sa prebúdzala prvými lístkami na stromoch. Pri kúpeľnom jazierku okrem informáciách o miestnej faune a flóre sú informácie o výstavbe priehrady, kde boli popri mládeži, ktorá sa zúčastňovala výstavby dobrovoľne a s nadšením, zároveň internovaní mladí rehoľníci.

2. deň

Dohňany – Lazy – rozhľadňa na Tlstej hore – Dlhá lúka – Keblie – Pod Čerčazou – Púchov – amfiteáter Ilonka – Lachovec – Prameň Pod Vápennou – Dolný Salaš – Nimnica – kúpele Nimnica

Na druhý deň sme sa autobusom s prestupom v Púchove odviezli do obce Dohňany. Pred rokmi sme tu začínali rozhľadňový vander a ja som sa rozhodol ukázať peknú rozhľadňu a výhľady z nej manželke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čiastočne po Náučnom chodníku Tri skaly

Vystúpili sme neďaleko NKP - neorománsky kostol sv. Cyrila a Metoda a vykročili po Náučnom chodníku Tri skaly. Paradoxne sme napokon ani na jednej neboli. Kráčali sme po asfaltke a veľmi nás rozveselil názov Námestie smädných susedov, umiestnený nad prvou smerovkou k rozhľadni. Na terasách niektorých domov boli pripravení výzdobou na veľkonočné sviatky, hoci teda boli ešte ďaleko. Tak ako pri NCH v Dubnici, aj tu dávali na informačných tabuliach deťom otázky a odpovede našli na nasledujúcej. Veľmi oceňujem tento nápad.

Popod prvú zo skál – Lazovú, sme aspoň podišli a hoci som chcel pôvodne prejsť celý NCH, neskoro som si všimol, že trasa k rozhľadni sa nezhoduje s trasou a už sa mi potom nechcelo vracať sa. Napokon sme si prečítali štvrtú informačnú tabuľu pri rozhľadni, len sme neboli pri Čertovej skale. Pri peknej drevenici sme odbočili doľava. Nachádza sa tu výdatný prameň pod koreňmi stromu a nadlho je to posledná voda.

Lesnou cestou sme došli na lúky a hoci na mape bol vyznačený ešte jeden prameň, vzhľadom na blato okolo neho bez filtra to je nepoužiteľné. Netrvalo dlho a cesta sa zmenila v chodníček, ktorý prudko zahol doprava a kolmo stúpal na hrebeň. Išli sme radšej pomedzi stromy, lebo bol rozbahnený. Hore na hrebeni sme si spotení vydýchli. K rozhľadni to je len kúsok, oprel sa do nás celkom silný vietor a keďže sme boli spotení, manželka sa rozhodla preobliecť do suchého a ja zase čo najrýchlejšie vystúpiť hore na rozhľadňu.

Postavili ju v roku 2009 v rámci projektu Rozhledny Hornolídečska a Púchovské doliny. Je to pekná viacposchodová stavba, vysoká 21,5 m a sú z nej nádherné, 360º výhľady. Napokon som nevyšiel až na poslednú plošinu, lebo fakt dosť fúkalo a mne stačili výhľady z tretej plošiny, keďže úplne hore som pred časom bol. S manželkou sme sa vymenili a kým sa ona kochala výhľadmi úplne zhora, ja som sa najedol a dumal kade ďalej, lebo to vyzeralo na veľmi krátku túru a to sa mi nepáčilo. Keď sa najedla manželka, napodiv bez problémov súhlasila pokračovať smerom na Dlhú lúku.

Nasledoval dosť strmý zostup, pričom sme konštatovali, že cyklisti sa tu pokúšajú o samovraždy. Strmina prešla do vĺn lesom a lúkami s hodne mokrými úsekmi, a tak sme kľučkovali ani zajace pri poľovačke na ne. Pri smerovníku Dlhá lúka ma manželka prekvapila opäť, lebo bez problémov súhlasila s pokračovaním po neznačenej odbočke ku krížu na Trojici.

Smer Púchov

Problémy však nastali, pretože cesta ponad plynovod bola ako jeden totálne rozbahnený tankodrom a nepomáhalo ani kľučkovanie. Keď sme došli ku krížu a informačnej tabuľke o jeho histórii, uvedomil som si, že sme tadeto išli s Ctiborom pred rokmi na náš ďalší rozhľadňový vander z Púchova. Myslel som, že nás už nič ťažké nečaká, no chodník po Keblie bol rozbahnený ešte viac, a tak sme sa potešili potoku popod cestu v rekreačnej osade a umyli sme si v ňom topánky, nech nevyzeráme v meste ako poslední tuláci.

Krásna drevenica poľovníckeho združenia „Dúbrava“ Streženice s veľkou terasou a zdrojom vody je napodiv stále voľne prístupná cez otvorenú bránu. Neviem, či ju niekto na vandri využil. Keď sme po asfaltke z osady došli na začiatok Púchova, spýtal som sa manželky, či ideme na autobus do kúpeľov, alebo ešte budeme pokračovať po žltej značke a dôjdeme do kúpeľov po svojich. Znovu ma svojím súhlasom prekvapila, aj keď napokon sme dokončili túru s vražednými pohľadmi na mňa.

Smer Vápenná skala

Z modrej značky sme na ulici 1. mája prestúpili na žltú a po ulici Obrancov mieru vykročili von z mesta. Deravou dlažbou vykladaný chodník nás doviedol k amfiteátru Ilonka a chodník neustále strmo stúpal hore na hrebeň. To som nečakal ani ja, že to bude také strmé, ale logicky, veď sme sa museli znovu dostať na hrebeň. Pri smerovníku Lachovec som si vydýchol a spotenej a hlavne naštvanej manželke oznámil, že pôjdeme len po rovine. Nebolo to celkom tak, ale oproti začiatku to bola rovina.

Cesta bola suchá, a tak sme nemuseli kľučkovať medzi kalužami. Prišli sme k tabuľke s nadpisom Vápenná skala 700 m. Na stromoch sa objavili biele krížiky a euroobal s modlitbami. Zabočili sme doľava a boli sme pod vysokonapäťovým vedením elektriny a pri drevenom kríži na malej, kamennej mohylke. Mňa najviacej zaujali dve pekné omaľované skaly. Pokračovali sme doprava oblúkom k prameňu a altánku. Pekné miesto na prenocovanie, ale bez dažďa.

Chodník začal mierne stúpať a uvideli sme samotnú Vápennú skalu. Manželke sa k nej nechcelo ísť, a tak sme ju obišli a ukázali sa nám z hrebeňa pekné výhľady. Podľa mapy mala byť vyznačená odbočka na Ostrenec, no asi sme ju prehliadli. Vyšli sme na veľkú lúku a odignorovali odbočku ku kaplnke Panny Márie, lebo na manželke bolo vidno, že má toho plné zuby. Preto som po zostupe do chatovej osady Dolný Salaš navrhol opustiť značku a po lesnej ceste dôjsť čo najskôr do Nimnice. Prešli sme obcou a nepokračovali sme po modrej značke popod vchod do železničného tunela Diel, ale po cykloceste k priehradnému múru Nosickej priehrady a po schodoch sme došli k občerstveniu Finiš a onedlho sme boli v kúpeľoch. Najvyšší čas, lebo sa stmievalo. Manželka takú dlhú túru nešla hodne dlho a našťastie ju to neodradilo od ďalších túr počas nášho pobytu v kúpeľoch Nimnica a túrou na Holíš bola napokon nadšená.

Ale to nabudúce.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek