Tomáš je skúsený turista. Je vedúcim turistického klubu, v prírode je často, absolvoval aj viacdenné diaľkové pochody. "Už sedemkrát som stretol medveďa. Aj medvedicu s mladými. Skúsenosti so stretom boli, ale bez útoku."

V nedeľu 14. apríla vyrazili aj s kamarátom z Detvy na Kalamárku a odtiaľ na Boriakovu skalu. Potom stúpali smerom na kopec Drábovka, vedie tam žltá značka od hotela na Poľane. "Na tom hrebeni je spadnuté sovietske lietadlo, pozreli sme si ho, vyšli pod Drábovku do sedla Príslopy a odtiaľ ide cesta popod Želobudzskú skalku. Z nej sme plánovali cez laz Bugárovo zísť do Hrochoťskej doliny a na Hrochoť."

Časť túry neviedla po značených chodníkoch, no v CHKO Poľana platí len druhý stupeň ochrany, s výnimkou rezervácií, takže sa mohli pohybovať voľne. Cez rezervácie nešli. Išlo o prieskumnú túru, teda takú, ktorá by sa následne dala zorganizovať pre členov turistického klubu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

"Keď sme vyšli na Želobudzskú skalku, bol som pár krokov pred kamarátom. Navrchu je bralo a pekná stará hora, prehľadný les, žiadna húština. Zrazu som počul pod sebou šuchot, pod tým bralom a v momente sa objavil medveď. Zrejme tam mal nejaké ležovisko, či aj brloh, to neviem. Do desiatich sekúnd sa medveď vydriapal strmým zrázom pomedzi skaly ku mne. Kamarát medzitým telefonoval, takže vôbec nezaregistroval, že sa tam rúti medveď, iba som na neho kričal."

Tomáš stál rovno pod stromom, na ktorý sa dalo vyliezť, tak sa hneď oboma rukami ťahal hore na konár. Medveď ho však uhryzol do lýtka a nechcel ho pustiť. "Ako som kričal na kamaráta, medveď odo mňa odišiel a vrhol sa na neho. Zrejme sedel, neviem, zomlelo sa to rýchlo, a narazil do neho hlavou s tým, že ho pohrýzol do tvárovej časti tesne nad oko. Nebudem sa vyjadrovať k jeho zdravotnému stavu, ale boli sme sa už rozprávať."

Medveď Tomášovi prehryzol telefón, ktorý mal v stehennom vrecku. Bol teda nefunkčný. Zviera sa následne vrátilo pod skalu, a tak si Tomáš vypýtal telefón od kamaráta a zavolali pomoc. Stihli vytočiť 112 a medveď sa opäť vrátil. "Našťastie som mal na chrbte väčší model batoha, pritiahol som si ho, skrčil sa a batoh si vytiahol ku hlave, aby som mal chránený krk a držal si ho oboma rukami. Vtedy ma pohrýzol do oboch ramien, a keď som sa prestal hýbať, odišiel odo mňa opäť ku kamarátovi."

Medveď mohol mať približne 200 kilogramov, našťastie im nezasiahol kĺby a vnútorné orgány.

Keď sa spamätali zo šoku, medveď tam už nebol. "Vravím kamošovi, že poďme odtiaľto preč. Lenže jemu prehrýzol okuliare, tak ich ešte hľadal, ale vravím mu, nech kašle na okuliare. Tak sme takí krvácajúci rýchlo schádzali po tej istej trase, akou sme prišli." Turisti zišli na staršie rúbanisko, ktoré zarastá mladými smrekmi a na jeho spodnom konci zbadali nízky poľovnícky posed, v podstate lavicu so strieškou vo výške meter a pol. "Boli tam také štyri priečky, vyslovene len na núdzový úkryt a tam sme sa usadili. Kamarát si ľahol do stabilizovanej polohy, dosť mu to krvácalo."

Medzitým im volali naspäť z operačného strediska, aby potvrdili polohu, ktorú videli aj podľa údajov od operátora. Tomáš im nadiktoval približnú polohu posedu, bolo to asi 500 metrov od miesta útoku. Povedali im, že príde vrtuľník a majú čakať približne 20 minút. Zároveň vyrážal zásahový tím pre medveďa hnedého, tí išli autom.

"Tak sme sedeli. Trocha sme sa upokojili, z nohavíc som si vyrobil provizórne zdrhovadlá a obviazali sme si rany. A čakali sme na pomoc. To bolo asi najhoršie. Ani nie ten útok, trvalo to pár sekúnd, prvý aj druhý raz, ale to dvadsaťminútové čakanie. Báli sme sa, že sa znovu vráti, že nás nájde podľa pachovej stopy. Boli sme tam vyložení ako kury na poličke, boli by sme ľahká korisť."

Druhý turista už len ležal, medzitým opäť volala operátorka, v akom sú stave, aby si tlačili na rany. "Bál som sa, aby mi tam nepadol do nejakého spánku, aby neomdlel, našťastie bol pri vedomí, odpovedal, ale už nebol schopný ďalšieho postupu. V podstate ani ja, lebo tá noha mi dosť krvácala."

Keď priletel vrtuľník, spustili na navijaku doktora. Vrtuľník tam nemohol pristáť, v lesnom poraste by to bolo riskantné. Videl, že Tomáš je na tom lepšie, tak ho upevnili do postroja a vytiahli do vrtuľníka. Druhého turistu umiestnili do siete a tiež ho vytiahli hore, no nie až dnu, upevnili ho o lyžiny. Preleteli smerom na Iviny, kde sa dalo pristáť. Obviazali im rany, druhého turistu dali na nosidlá a dovnútra do vrtuľníka a oboch previezli do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Tomášov kolega išiel hneď na operačnú sálu, Tomášovi hneď na pohotovosti povyplachovali rany na ramenách a na lýtku a pozašívali ich.

Ako Tomáš spätne hodnotí, čo sa stalo? Zrejme ich nepočul.

"Prichádzali sme na vrchol z jednej strany kopca a medveď bol na opačnej, takže nás určite nepočul. Keď ma zbadal na brale, vtedy vyštartoval. Buď tam mal ležovisko alebo brloh."

Na sociálnej sieti sa objavili informácie, že v okolí skalky sú poľovnícke vnadiská, na ktoré chodia aj medvede. Z tej strany, z ktorej prišiel Tomáš, žiadne vnadisko nebolo. "Okolo posedu, kde sme sa po útoku uchýlili, nebolo žiadne krmivo od poľovníkov. Posed nebol ani využívaný, chodník bol zavalený konármi, menšími polámanými stromami. Môžu tam mať vnadiská inde, ale my sme ich nevideli."

Nezanevrel Tomáš na medveďa?

"Vôbec nie. Neviem, či to bolo adrenalínom, ale na pohotovosti mali zo mňa šou, že vôbec nevyzerám, že ma napadol medveď. Vtipkovali so mnou, nebolelo ma to, niektoré rany mi ani neumŕtvovali. Kamarát bol na tom horšie, záchranu som musel ja organizovať, našťastie mal telefón, ktorý bol funkčný."

Robil by niečo spätne počas túry inak?

"Neurobíš nič. To je bez šance. Zhodou okolností sme mali v práci školenie od zásahového tímu pre medveďa, ako sa správať v takomto prípade. Takže pri tom druhom útoku som si dal batoh ku krku. To si myslím, že mi pomohlo, byť skrčený a chrániť si krk. Medveď ma chcel aj prevrátiť, keď som bol v tejto polohe, ale sa mu to nepodarilo a keď som sa nehýbal, odišiel.

Tomáša by mali z nemocnice pustiť po troch dňoch. Druhý turista, ktorý musel absolvovať operáciu, v nej zostane o niečo dlhšie.

Aktualizácia 16.4. o 15.00: Vymenili sme fotografie k článku. Na pôvodných bol iný skalný útvar. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Fotogaléria k článku

+6 ďalších fotiek