Na svojom etapovom putovaní do Kremsu som prišiel do Wachau. Prvú prechádzku v oblasti som opísal minule, teraz prichádzajú na rad ďalšie dve. Zaujali ma počas nich pozostatky rímskych strážnych veží, zvyšky protitureckých opevnení, kláštor, hrad, obce so stredovekými domami, ale aj parádne bralá.

Prvá prechádzka

O 6.30 h som prišiel do dedinky Maria Langegg. Auto som odstavil na malom parkovisku na rázcestí a vybral som sa na sever. Kúsok od rázcestia je bývalý kláštor, ale ten si pozriem až po návrate. Dnes ma čaká trochu dlhšia túra, takže ráno nemôžem strácať čas.

Vyšiel som do sedla Kastlkreuz. Pred 10 rokmi som tu parkoval, keď som išiel na malú ferratu na Hoher Stein. Teraz som zamieril do dolinky.

Kúsok nad dnom doliny je prvá atrakcia, Türkentor. Je to murovaná brána na lesnej ceste. V minulosti ju zrejme dopĺňalo opevnenie a cesta bola jediným prístupom do údolia Dunaja. Podľa internetu bránu postavili počas protitureckých vojen.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

K Dunaju

Blíži sa jar, a tak kvitnú prvé jarné kvetiny. Priamo pri bráne bol hustý zárast pečeňovníkov trojlaločných, kúsok ďalej koberce slezinoviek striedavolistých. Najviac ma však zaujali tavolíny zimné. Rástli na zamokrenom svahu v lese a z diaľky to vyzeralo, ako keby tam niekto vylial žltú farbu.

Dolu v doline je ďalšia brána, lenže táto je prírodná. Sú tu tmavé skalné bralá, ktoré dolinku zužujú takmer na kaňon. Pekné miesto.

Zbehol som k Dunaju do dedinky Bacharnsdorf. Je tu niekoľko metrov vysoký múr strážnej veže Burgus z roku 370 nášho letopočtu. Viedla tadeto hranica Rímskej ríše, čiže Limes Romanus.

Cez Seekopf

Kúsok som išiel po cyklotrase popri Dunaji a v Oberkienstock-u som zahol na svah. Čakalo ma výživné stúpanie. Nahodil som zvyčajné ratrakové tempo, čiže spomalil som krok, pripravil som sa na to, že zastávka bude najskôr o pol hodiny, a pustil som sa do kopca. Šliapal som dlhší čas a vliekol som sa hore serpentínami, keď som dolu pod sebou začul šramot. Na chodník, ktorým som pred chvíľou stúpal, nabehli diviaky. Bol som na dohľad, ale mal som také tempo, že ma úplne ignorovali.

Vyšiel som na Seekopf (671 m). Na vrchole kopca je kovová rozhľadňa, ale videl som z nej iba hmly a opar. Zo Seekopfu som pokračoval hrebienkom. Sú na ňom pekné skaly. Keď to začalo byť viac exponované, zliezol som na svah. V sedle pod hrebeňom je pekný močiar.

Nasledovala menej zaujímavá časť zvlnenou krajinou. Keďže som chcel minimalizovať prevýšenie, vybral som sa lesom po vrstevnici. Nebola to dobrá voľba. V lese bolo nízke černičie.

Cez Aggsbach - Dorf

Pasienkami a cestou som prišiel do osady Geyersberg. V obci bola dvojtriedka založená podľa výnosu Márie Terézie. Činnosť ukončila v roku 1793. Majú tu aj megalitický areál, ale ten ma sklamal. Ide iba o rekonštrukciu miestneho nadšenca histórie. V susednej obci bol dom s letopočtom 1762.

Zbehol som do doliny Aggsbachu. Na brvnách som zjedol obed a pri potoku som fotil bledule jarné. Rastú ich tu mraky.

Lesnou cestou a neskôr asfaltkou som zbehol do Aggsbach - Dorfu. Dedinou som išiel pred týždňom, no vynechal som historickú kováčsku dielňu, pretože som o nej nevedel. Teraz som k nej zašiel. Je tu múzeum, ktoré je v zime zatvorené. A tak ma najviac zaujala stará rumpálová studňa.

Aggstein

Pomaly mám dosť. V stúpaní nad dedinou som sa zviezol na lavičku a chvíľu som oddychoval. Nato som kráčal ďalej. V sedle som si však vybral zlú cestu a trochu som si nadbehol.

Prišiel som k hradu Aggstein. Podľa informačnej tabule by malo ísť o najväčšiu hradnú rozvalinu v Rakúsku. Dnes bol hrad pre verejnosť zatvorený, ale v okolí bolo rušno. Jazdili tu nákladniaky, ktoré vysýpali lomový kameň na lesnú cestu. Odfotil som si vstup a čo najrýchlejšie som upaľoval preč.

Vrátil som sa do dedinky Maria Langegg. Pri rázcestí je Langegg Hof, čo je renesančný zámok z roku 1547. Vyšiel som aj ku kláštoru. Ten bol zrušený za Jozefa II., teraz je v jeho areáli múzeum. O 16.45 h som zbehol k autu a išiel som domov.

Druhá prechádzka

O týždeň som išiel na ďalšiu prechádzku. Chcel som parkovať na kraji Kremsu, či presnejšie na kraji Stein an der Donau, ale na parkovisku bol nápis „Kurzparkzone“. Tak som sa otočil a išiel som do Mauternu. Aj tu pred parkoviskom svieti „Kurzparkzone“, no zrazu pozerám, auto s breznianskou ŠPZ-kou. Zastal som vedľa a všimol som si, že „Kurzparkzone“ zostala za mnou. Obďaleč stál pán v rokoch. Po pár slovách v nemčine sme prešli na slovenčinu. Potvrdil mi, že tu môžem parkovať celý deň. A tak som si na chrbát vyhodil batoh a o 6.45 h som vyrážal na prechádzku.

Najprv som išiel na most, z ktorého som si odfotil Stein an der Donau. Mestečko sa mi z diaľky páčilo, hoci cez jeho parádne historické centrum som šliapal až o týždeň. Nato som sa vrátil na pravý breh Dunaja a vybral som sa po cyklotrase.

Kúsok povyše Mauternu sú odhalené základy ďalšej strážnej veže z Limes Romanus a pár desiatok metrov ďalej je Bachtor. Žalostný zvyšok protitureckej uzávery. Z dedinky Rossatzbach som si odfotil Dürnstein na druhom brehu Dunaja. Nad mestečkom je ruina hradu, v ktorom bol koncom 12. storočia väznený anglický kráľ Richard Levie srdce.

Prišiel som do obce Rossatz. Sú tu staré stredoveké domy a neskororománsky až gotický kostol. Je však nanovo omietnutý a vôbec nepôsobí staro. Viac ma zaujal pranier pred kostolom.

Cez Mugler

Z Rossatzu som stúpal strmou dolinkou. Išiel som značeným chodníkom, ktorý sa moc nepoužíva. V sedle som zjedol keks a vybral som sa hrebeňom. Je poriadne bralnatý.

Prišiel som na Mugler (515 m). Z kopca je čiastočný výhľad iba západným smerom na dedinku Weißenkirchen in Wachau. Napriek tomu sa mi na vrchole páčilo.

Z Mugleru som schádzal dolu svahom. Kúsok som išiel po chodníku, pri ktorom je vyhliadka, ale zväčša som išiel nadivoko. V závere som zostupoval dolinkou zaváľanou popadanými stromami. Rád chodievam divočinou mimo akýchkoľvek chodníčkov.

K Ferdinand Warte

Dolinou som prišiel k ruine ďalšej protitureckej uzávery zo 16. až 17. storočia. Volá sa Biritor. Odfotil som si ju a vrátil som sa hlbšie do lesa.

Nasledoval dlhší úsek po zvážniciach traverzujúcich svahy. Na drevách som zjedol obed. Nato som zbehol do údolia a na jeho opačnej strane som prišiel na lúky. Bolo z nich vidno veľkú stavbu na kopci kdesi na východe. Zrejme išlo o kláštor v Göttingu.

Asi 1,5 kilometra som išiel okrajom lúky a zahol som do lesa. Na skalnom ostrohu je vyhliadková besiedka Ferdinand Warte. Myslím si, že ponúka najkrajšie výhľady do údolia Wachau. Vidno z nej Krems aj Dürnstein. Zopár minút som tam pobudol a sledoval som lode plaviace sa po Dunaji.

Mauternbach

Kúsok za vyhliadkou som fotil poniklece, ale pri Dürnsteine ich kvitne viac. Nato som zbehol k domom Mauternbachu, kde ma zaujala úzka vozová cesta hlboko zarezaná do skalného podložia. Podľa internetu išlo o starú rímsku cestu.

Prišiel som do dedinky. V jej hornej časti sú staré domy, ktoré si zachovali stredoveký ráz. Vyzerajú ako malé pevnosti. V dolnej časti sú zasa domy sedliakov. Tiež staré, hoci nie stredoveké.

Vrátil som sa do mestečka Mautern an der Donau. Pri zámočku som sa na diaľku pozdravil s krajanom, ktorý tu zrejme vedie záchranný archeologický výskum. V hlbokej jame, v ktorej budú základy novostavieb, odhalili viacero zaujímavých múrov. O 15.00 h som sadol do auta a išiel som domov.

Záver

Len málokde možno vidieť toľko historických pamiatok na takej malej ploche zasadených do malebnej prírody ako vo Wachau. Počas sezóny sa to tu hemží návštevníkmi, ale v zime či v predjarnom období tu stretnete iba miestnych obyvateľov. Už sa teším, ako sem o rok opäť zavítam. Zatiaľ som prešiel východnú a severnú časť, o rok ma čaká západná.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek