Krupina patrí medzi naše najstaršie mestá, mestské práva jej boli udelené už roku 1238. V polovici 12. storočia tu stál kostol. Významnú úlohu v rozvoji mesta zohrala stredoveká obchodná cesta spájajúca Krakov s Ostrihomom a Budínom, ktorá prechádzala mestom. Dnes je Krupina tichým mestečkom s charakteristickým lazníckym osídlením.

Ficberg

Vychádzame z penziónu a ulicou moderných domov kráčame na Krásny vŕšok. Ideme rýchlo, v sviežom jarnom vzduchu sa výborne dýcha a stúpanie je len mierne. Z Krásneho vŕšku sú prvé výhľady na okolité lazy a vrchy. Pred sebou mám vrchy Ficberg a Starý háj s vysoko položenými samotami a lúčnymi stráňami, za mnou je mesto a nad ním silueta známej Vartovky.

Z Krásneho vŕšku opäť zídeme na asfaltovú cestu. Je tu zopár domov osady Ficberg a za nimi pozemok akéhosi zberateľa či naivného umelca. Je tu pestrá zmes rôznych harabúrd, bicykel, televízor, vedro, lyže a mnoho iných vecí. Všetko stráži postavička dreveného čerta s rožkami a vyplazeným jazykom. Autor si veru dal na svojom dielku záležať.

Po krátkej prehliadke miestneho umenia pokračujeme ďalej. V hore pod cestou sa zreteľne vyníma súbežne vedúca terasa. Je porastená stromami, na pohľad úplne rovná. Pripomína mi teleso lesnej alebo banskej železnice. Zaujme ma, ako je terasa na veľkej dĺžke pokrytá balvanmi, rozloženými sem v pravidelných odstupoch, nepochybne s nejakým úmyslom. Aký to malo význam, veru netuším.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Odbočíme na zarastenú, dávno nepoužívanú cestu do zaniknutého lomu. Prichádzame priamo do kotliny pod haldu, pod sebou máme vyťažený priestor, v ktorom za stromami presvitá hladina močariska. Rozmýšľame, či vystúpiť lesom z pravej strany ponad lom, napokon sa rozhodneme pre pohodlnejšiu možnosť a obídeme ho po úbočí. Poľná cesta vychádza nahor nad skaly, z ktorých máme pekný rozhľad na kolmé steny lomu.

Sixova stráň

Prichádzame na miestnu žltú značku a po nej po niekoľkých minútach prídeme k prírodnej pamiatke Sixova stráň. Ide o opustený kameňolom na andezit, sopečnú horninu používanú na obrubníky, obklady i ako štrk pri výstavbe ciest. Oproti predošlému lomu na Ficbergu je tento celkom maličký a úplne splývajúci s prírodou. Takmer celé dno pokrýva jazierko s trstinou, na voľných plochách vidíme z brehu kolónie žabích vajíčok i nedávno vyliahnuté žubrienky. Je tu stôl s lavičkami, čo pravdaže využijeme na oddych a občerstvenie.

Od Sixovej stráne sa vrátime na rázcestie a prekročíme cestu spájajúcu Krupinu so Žibritovom i vzdialenejšou Banskou Štiavnicou. Nad cestou sú rozľahlé lúky s dubovými i brezovými hájikmi, ich okrajom pôjdeme k osade Šváb.

Šváb

Zobrazenie osady nájdeme už na mape prvého vojenského mapovania z roku 1783, bol to jeden z najstarších lazov v okolí Krupiny. Prečo Šváb? Nie, nejde o známy hmyz, ale o historický región v Nemecku, ktorého obyvatelia sa tu zrejme kedysi dávno usadili. Na spodnom konci maličkej osady je chata mestských lesov, kde je možné sa ubytovať.

Obďaleč stojí pamätník obetiam vojny, pri ktorom sa na chvíľku pristavíme. Na Švábe sídlila počas Povstania partizánska brigáda. Po jej odhalení tu prebehli boje, počas ktorých bola celá osada s hospodárskymi stavbami vypálená.

Skala

Po krátkom oddychu začíname stúpať na Skalu. Ideme peknou cestou pomedzi mladinu, miestami ponad rúbaniská zahliadneme hrebeň Buzalkovho vrchu. Zaujme ma, ako tu lesníci chránia stromčeky pred ohryzením, vrcholce sú totiž obalené kúskami alobalu. Vyššie vchádzame medzi drevené oplôtky. Mnohé z nich sú naklonené a čím ideme vyššie, tým viac ich nachádzame popadaných na chodník. Aj konáre popadané na zemi svedčia, že tu ešte nedávno musela byť poriadna víchrica.

Až pod samotným vrcholom Skaly vojdeme do staršej hory a čoskoro zazrieme nad sebou ohromné skaliská. Nad nami sa týčia osamelé skalné veže, doľava pokračuje ešte vyššia súvislá hradba skál. Niektorí z nás sa rozhodnú vystúpiť na vrchol, ostatní obchádzame skalné steny zospodu. Pomaličky postupujeme okrajom suťoviska, prekračujeme vyvrátené stromy. Napokon vyjdeme pod hrebeň a spoločne zostúpime na lesnú cestu. Odteraz celkom iste pôjdeme iba nadol, veď z najvyššieho vrchu sme zišli a pred nami sú len lazy a cesta do Babinej.

Moje presvedčenie vydrží len po najbližšie rázcestie. Laz Odrobinovo Pole leží ešte vyššie ako vrchol Skaly. Sú tu dve usadlosti, za nimi stojí namodro natretá polovica vagóna. Otvoríme dvere a vojdeme dnu. Vnútri sú sedačky, trochu haraburdia. Bolo by to skvelé miesto na prenocovanie pre tulákov, žiaľ, v opustenom vozni cítiť ostro páchnucu chemikáliu. Takže pobudnúť sa tu dá naozaj iba chvíľku a vo veľkej núdzi.

Posadáme si na lúke pred vagónom, kocháme sa krásnymi pohľadmi na okolité vŕšky a poriadne sa naobedujeme. Z Babinej, nášho dnešného cieľa, ide popoludní iba jeden spoj a k tomu máme ešte veľa času.

Holý Vrch a Babiná

Po výdatnom obede vykročíme. Teraz naozaj dolu a dolu, okolo lazu Holý Vrch na Rudnú magistrálu v sedle Veterná. Magistrála vedie okolo usadlosti, spoza plota nás vytrvalo sprevádzajú dvaja psi. Štekajú, až kým nie sme bezpečne ďaleko. Až potom stíchnu, iste spokojné ako nás úspešne zahnali.

Do Babinej prichádzame viac ako hodinu pred odjazdom autobusu. Vypýtame si vodu od miestnych, dve dievčatá odchádzajú stopovať. Netuším, kde by tu našli nejaké auto. Na Babinú mám veľa pekných spomienok. Dva razy som tadiaľto išiel po Rudnej magistrále, pred pár rokmi sme tu končili túru veľmi podobnú dnešnej. Rád spomínam aj na moju úplne prvú návštevu, keď som sa pridal k partii zvolenských turistov a tu nás privítala starostka s obloženými chlebíčkami.

Stojíme na zastávke a čakáme na autobus. Nie je tu žiadny prístrešok, žiadny úkryt pred dažďom. Ani cestovný poriadok tu nie je. Čakanie si krátime pozorovaním straky a hrdličky, ktoré tu poletujú po stromoch. Po pár minútach jazdy sme naspäť v Krupine.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek