Ďalšia v poradí (podľa dĺžky) je Východkarpatská magistrála (skrátene VKM). Cez zimu, som si ju začal študovať, čítal rôzne blogy, počúval podcasty... Informácii bolo ako šafranu v porovnaní s informáciami o SNP-čke. Zo skromných informácii mi vplynulo jediné: Bude to „iná káva“.

Na jar som začal plánovať, kde prespať, kde nabrať vodu, koľko jedla si zobrať na cestu a čo všetko zbaliť do batohu. Do batoha oproti SNP-čke som musel pribaliť stan a jednu PET-ku navyše. Celá trasa ide cez pohoria, lúky, mimo dedín a usadlostí, kde by si turista mohol nabrať vodu resp. doplniť zásoby, ak nepočítam záver v Novej Sedlici. Na celej ceste sa nachádza iba jedna turistická chata. A veľmi poskromne je tu prameňov resp. vodných zdrojov.

VKM-ku som si naplánoval na deväť dní, s tým že prvý a posledný deň bol polovičný, lebo som musel cestovať na východné Slovensko. Z logistických dôvodov som začínal na Minčole v pohorí Čergov.

1. etapa (Minčol – Kráľova studňa; 16 km)

VKM začína na vrchole Minčol, kde sa dá dostať z malebnej dedinky Kyjov. Z Minčola je krásny kruhový výhľad na Šariš. Od Minčola cesta vedie hrebeňom Čergova cez zmiešané lesy. Po dvoch hodinách začne trasa klesať do dedinky Obručné. V Obručnom momentálne býva 33 obyvateľov. Nenachádzajú sa tu žiadne potraviny resp. krčma, kde by sa dalo občerstviť. Za dedinou turista natrafí na prvý hraničný bod. Ďalších 200 kilometrov bude cesta kopírovať hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. A to je dobrá správa pre orientáciu v teréne. Prvá etapa končí na Kráľovej studni, kde sa nachádza útulňa, ktorú vybudovali ľudia z OZ Kráľova studňa. V 15. storočí sa tu streli traja králi, daná udalosť je zhmotnená vo viacerých vybudovaných prvkoch (lavička, rozhľadňa). V blízkosti sa tu nachádza strategický prameň. Ďalší zdroj vody sa nachádza po 30 kilometroch pri kostole „Opieki Matki Bożej“, na poľskej strane.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. etapa (Kráľova studňa – sedlo Vyšný Tvarožec; 33,6 km)

Úvodných dvadsať kilometrov vedie cez krásne lúky, pastviny a lesy. Terén v tejto časti nie je nijako náročný. Po 10 kilometroch v Kurovskom sedle sa dá odpočinúť v jednoduchom prístrešku. V nutnom prípade sa tu dá prespať. Náročnosť druhej etapy prichádza až za Čierťažou, kde VKM stúpa na Lackovú. Na konci stúpania sa nachádza turistická tabuľka v poľštine, žiadne výhľady, jednoducho les. Po pár metroch prichádza prudké klesanie. V tejto časti etapy sa človek nachádza ako na húsenkovej dráhe. K krátkom slede je niekoľko prudkých stúpaní a klesaní. Za sedlom Cigeľka treba po 500 metrov odbočiť na poľskú stranu ku kostolu „Opieki Matki Bożej“ (Święta Góra Jawor), kde je studňa s vodou. Iný zdroj vody na etape nie je. Pri kostolíku je niekoľko prístreškov na núdzové prespatie. V sedle Vyšný Tvarožec, čo je asi 3 kilometre od kostolíka, sa nachádza krytý prístrešok s pieckou. V okolí je tiež latrína. Vodu som tu nenašiel.

3. etapa (sedlo Vyšný Tvarožec - Roztocký les; 30,5 km)

Za sedlom Vyšný Tvarožec „húsenková dráha“ naberá na sile. Klesania sú prudšie a nebezpečnejšie. Najhoršie sú Slaviská a Javorina (Jaworzyna), medzi ktorými sa nachádzajú otvorené prístrešky Blechnarka a Regetovská voda. Oba prístrešky sú otvorené z každej strany a preto ich ťažko využiť na núdzové prespatie. Pri smerovníku Regetovská voda treba v lese nájsť potôčik Regetówka, z ktorého sa dá nabrať voda. Ide o jediný zdroj vody v tejto časti VKM. Ďalšie pramene sa nachádzajú mimo trasy, ku ktorým treba schádzať z trasy dole.

Asi 500 metrov pred sedlom Dujava je priamo na VKM upravený vojenský cintorín. Pôdorys cintorína je v tvare latinského kríža. Ústredným bodom je 20-metrový pomník, na ktorom sa nachádzajú plakety v nemčine. Ide o návrh architekta Dušana Jurkoviča.

Úsek od sedla Dujava po Roztocký les je turisticky jednoduchý. Trasa prechádza nekonečnými lúkami s krásnymi výhľadmi, jednoduchým lesom, kde možno pozorovať pozostatky zákopov z prvej svetovej vojny. Za smerovníkom Roztocký les po 800 metroch treba odbočiť na poľskú stranu k dedinke Ozenna. Vo vnútrozemí Poľska, asi 600 metrov od hraníc je krásna útulňa s menom „Pod Gruchą“

4. etapa (Roztocký les – Dukliansky priesmyk; 24,6 km)

Ráno sa treba vrátiť späť na červenú trasu a začať hľadať ďalší vodný zdroj. Voda z Regetovky sa pomaly minula a ďalšiu možno očakávať z malého potôčika bez názvu vo Filipovskom sedle. Kvalita vody z tohto vodného zdroja je otázna, ale nič lepšieho som v tejto časti VKM nenašiel. V sedle Mazgalica je prvá z troch útulní, ktoré sa nachádzajú v dnešnej etape. Všetky sú ako keby ich jedna mater mala. Ide o oboroh - drevená stavba z guľatiny s pôdorysom 5 x 5 metrov. Niektoré majú vchodové dvere. Ideálne na prespatie. Terén nie je nijako náročný, značenie trasy na jednotku, a tak človek veľmi rýchlo príde na Dukliansky priesmyk. Zo sedla som zbehol do Vyšného Komárnika, odkiaľ ide autobus do mesta Svidník, kde sa dajú doplniť nové zásoby na ďalšie štyri dni v divočine.

5. etapa (Dukliansky priesmyk – Kalinovské sedlo; 33 km)

Ráno sa treba vrátiť späť na červenú trasu. Autobus vyráža zo Svidníka o piatej ráno a ide priamo na priesmyk. V druhej časti VKM turista môže stretnúť SNP-ečkarov, ktorí to ťahajú z Novej Sedlice a tiež Poliakov, ktorí zase idú svoju Beskydskú magistrálu (Rzeszów – Grybów). Dnešná etapa ide väčšinou bukovými lesmi. Cestička je príjemná a kilometre veľmi rýchlo pribúdajú. Po pätnástich kilometrov je prístrešok v Čertižskom sedle, kde sa okrem odpočinku dá v prípade núdze prespať. Cesta ďalej vedie okolo viacerých vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny. Za Haburským rašeliniskom, cez ktoré je vybudovaný drevený mostík, treba začať hľadať prvý prameň na trase s jasným popisom „Vodojem“. Od prameňa to je iba šesť kilometrov k prvej „psej búde“. Ide o drevenú stavbu (niektoré sú z odpadového umakartu) určenú na prespatie pre jednu osobu; v núdzi pre dve. Kúsok pred Kalinovským sedlom je prameň Wisłoka. V lete 2023 bol upravený tak, že sa dalo z neho nabrať voda do PET-iek.

6. etapa (Kalinovské sedlo - Balnica; 35,4 km)

Spanie v psej búde je v pohode. Ráno netreba riešiť mokrý stan od rosy prípadne od dažďa. Jedlo si treba odložiť tak, aby nebolo v dosahu žiadneho tvora, či už myší alebo plcha. Dnešná celá etapa vedie nenáročným terénom cez Laboreckú vrchovinu. Vo vyrúbaných častiach lesa sa ponúkajú krásne výhľady na nekonečnú zalesnenú Laboreckú vrchovinu a mestečko Medzilaborce. V Laboreckom priesmyku sa nachádza prístrešok na núdzové prespatie. V roku 2023 bol v okolí veľký neporiadok od odpadkov. Červená trasa ďalej vedie okolo ďalších dvoch búd na prespatie. V Lupkovskom priesmyku sa nachádza lavička na relax a prvý prameň. Veľmi dôležitý zdroj vody, lebo ďalší by mal byt pri Ščobe, ale v roku 2023 bol nepoužiteľný. Ďalšie pramene po Balnicu sa mi nepodarilo nájsť. Na Balnici je prvá a jediná horská chata na VKM. Chata je super a chatár tiež. Dá sa tu prenocovať, osprchovať, najesť a prípadne kúpiť niečo malého na ďalšie etapy, ale nespoliehajte sa na veľké dopĺňanie zásob. Telefónny signál ale 3 kilometre pred a za chatou nie je žiadny.

7. etapa (Balnica – útulňa pod Čiertažou; 34,1 km)

Cesta z Balnice vstupuje do pohoria Bukovské vrchy, najkrajšej časti VKM. Po siedmych dňoch sa červená stuha opäť dostáva do tisícmetrovej nadmorskej výšky, naposledy to bolo na samom začiatku na Minčole. Turista prejde tri vrcholy na hrebeni, Černiny, Strop a Rypy. Cestou si možno vychutnať niekoľko výhľadov z nezalesnených častí bukového lesa. V Ruskom sedle sa nachádza prvá z viacerých krásnych útulní v Bukovských vrchoch. Pri útulni je prameň rieky Cirochy. Tu sa musí turista sám rozhodnúť (podľa schopností, počasia a priorít), či pokračovať ďalej k útulni pred Čiertažou, čo je cez 15 kilometrov, alebo jednoducho zostať na tomto krásnom mieste. Trasa z Ruského sedla prechádza bukovými lesmi, ktoré postupne miznú a turistovi sa naskytujú nekonečné výhľady na Bukovské vrchy. Tu si človek uvedomí, v akej krásnej divočine sa nachádza. Všade navôkol samý les, žiadna stopa po civilizácii. Medzi najkrajšie výhľady patrí pohľad z polonín Plaša, Ďurkovec a brala Jarabej skaly. Pri útulni pred Čiertažou sa nachádza prameň.

8. etapa (útulňa pod Čierťažou - Dunavy; 26 km)

Ráno pútnika čaká výživný výstup na vrch Čierťaž, odkiaľ cesta vedie po nenáročnom hrebeni k trojmedziu Kremenec. Zároveň ide o najvyššie miesto na celej VKM s nadmorskou výškou 1208 m. Z Kremenca turistu čaká nekonečné klesanie do doliny, ktorou preteká Stužická rieka. Z doliny treba znova nastúpať niekoľko výškových metrov na Kýčeru, odkiaľ vedie cesta do malebnej dedinky Nová Sedlica. Ide o najvýchodnejšiu dedinku na Slovensku. Nachádza sa tu domček deduška Večerníčka. V dedinke je niekoľko ubytovacích zariadení. Za dedinou je tiež útulňa „baby Jagy“. Ide o jednu zo sérii útulní v Bukovských vrchov. Dnešná etapa pokračuje po asfaltovej ceste cez dedinky Zboj a Uličské Krivé k smerovníku Dunava, pri ktorom sa nachádza lúčka nad dedinou Ulič. V hornej časti lúčky je rovinaté miesto na rozloženie stanu. Útulňa za dedinkou Zboj zhorela v roku 2023.

9. etapa (Dunavy - Ubľa; 14 km)

Dnešná etapa vedie často po asfaltovaných cestách. Nie je nijako náročná. Jediným problémom je voda. Žiadny prameň som na úseku nenašiel. Poslednú možnosť nabrať si vodu bola v dedine Uličské Krivé v podvečer včerajšej etapy. Cieľ sa nachádza na hranici medzi Slovenskom a Ukrajinou. V blízkosti sa nachádza autobusová zastávka spolu s krčmou, kde sa dá občerstviť.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek